Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Smeráci navrhujú opäť zaviesť právo na odpoveď pre politikov

12.01.2019, 09:30 | TASR

Inštitút práva na odpoveď pre verejných činiteľov by mal byť po rokoch opätovne obnovený. Do Národnej rady (NR) SR totiž smeruje novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorá toto oprávnenie opätovne zavádza.

  • Tlačiť
  • 4

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.

„Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana',“ argumentujú predkladatelia.

Do tlačového zákona sa má dostať text, že „ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté“.

Neprehliadnite

Zneužívanie zákona

Proti zákonu sa vyjadrila ešte koncom minulého roka Asociácia vydavateľov tlače. „V modernej demokratickej spoločnosti politici nepotrebujú právo na odpoveď, nakoľko chápu rolu médií a vedia, že tieto svojím kritickým prístupom majú nezastupiteľnú rolu pri ochrane verejného záujmu. Verejný funkcionár ako osoba, ktorá má bezprostredne prístup k mnohým komunikačným kanálom na prezentáciu svojich stanovísk nepotrebuje a nemá mať rovnaké práva voči médiám ako bežný človek,“ tvrdí asociácia. 

Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.

Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S podporou Mosta-Híd

O opätovnom zavedení práva na odpoveď hovoril na decembrovom sneme Robert Fico. „Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď pre verejných činiteľov. Nechápem, prečo by politik, ktorý je poopľúvaný na desiatich stranách, nemal mať právo odpovedať,“ uviedol.

Líder Mosta-Híd Béla Bugár uviedol, že táto zmena nie je len iniciatívou Smeru-SD. „My sme už dlho hovorili, že vzhľadom na to, čo sa deje, by bolo dobré zaviesť niečo, vďaka čomu by sa človek mohol vyjadriť. Mne sa napríklad v Új Szó stalo, keď v komentári napísali, že podľa Viktora Orbána je Most-Híd trieska pod nechtami a treba sa ho zbaviť. A nedali mi možnosť vyjadriť sa. A toto je robenie politiky. Už len preto budem trvať na práve na odpoveď,“ odkázal.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy novinári, politici, právo na odpoveď, tlačový zákon