Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Peter Tóth: Nemám sa za čo hanbiť

28.10.2010, 15:21 | Mirka Kernová

Známy novinár, bývalý komentátor denníka Sme, neskôr šéf kontrarozviedky Peter Tóth šéfuje novému časopisu o celebritách Gala. V rozhovore pre Mediálne.sk hovorí o tom, aký je rozdiel medzi našim a zahraničným bulvárom a zároveň aj o práci pre SIS aj médiá.

  • Tlačiť
  • 5

Známy novinár, bývalý komentátor denníka Sme, neskôr šéf kontrarozviedky Peter Tóth šéfuje novému časopisu o celebritách Gala. V rozhovore pre Mediálne.sk hovorí o tom, aký je rozdiel medzi našim a zahraničným bulvárom a zároveň o minulosti - práci pre SIS aj médiá.

Stanete sa šéfredaktorom magazínu Gala. Rozhodli ste sa pre návrat do médií?

Nie je to prekvapujúci návrat do médií, pretože pred tým som pracoval v spoločnosti Mediavision, asi rok a tri mesiace, kde tam som sa podieľal na príprave slovenskej edície časopisu Playboy.

A teraz budete šéfredaktor bulvárneho titulu?

Gala by som nedefinoval ako bulvár. V slovenských podmienkach sa pod bulvárom rozumie pomerne agresívna žurnalistika smerujúca dosť nekompromisne do súkromia známych ľudí. Gala je skôr časopis o svetových hviezdach, pohybuje sa v ich tesnej, ale pomerne úctivej blízkosti. Gala nie je časopis, ktorý vyvoláva škandály, alebo si v nich rochní. Je to tak trochu časopis životného štýlu, pretože dosť veľa priestoru sa tam venuje dámskej móde, beauty, wellness, vareniu, cestovaniu. Nenazval by som to ako bulvár, ale časopis o svetových hviezdach a o životnom štýle.

Budete pre časopis aj písať?

Je zvykom, že šéfredaktor Gala píše niečo ako úvodník. Napísal som ho aj v prvom čísle, ktoré bude čoskoro v predaji. Ale nie je to stĺpček v takom duchu, v akom som bol kedysi známy ako novinár, je to skôr sprievodca po obsahu daného čísla a je to možno aj reflexia aktuálneho diania v svetovom alebo domácom šoubiznise.

Rozpísali ste sa aj na blogu, kde píšete o politike, voľbe generálneho prokurátora, hľadaní nominantov na šéfa SIS. Budú aj takéto články?

V Gala rozhodne nie. Gala neglosuje aktuálne politické dianie. Veľkú časť života som sa živil písaním do médií, tak som sa rozhodol v písaní pokračovať. Niekoľko rokov som toto rozhodnutie z rôznych dôvodov odkladal a zdalo sa mi, že teraz bol taký pretlak tém, ktoré som považoval za hodné nejakej reflexie, tak som si založil blog. Oceňujem, že prevádzkovateľ portálu Sme.sk mi umožnil registráciu blogu. A usilujem sa čo najkompetnejšie a s čo najväčším odstupom komentovať dianie, ktoré ma zaujíma. Ale nemá to nič spoločné s mojím pôsobením v Gala. To sú dva oddelené svety.

Váš druhý svet bola tajná služba, s týmto svetom už nemáte nič spoločné?

To je definitívne uzavretá a spečatená kapitola môjho života. Nerád by som sa k tomu vracal, pretože akosi to veľmi nesúvisí s tým, čo teraz robím.

V roku 2003 ste boli odvolaný z postu šéfa kontrarozviedky, čo ste robili potom?

To nie je vôbec tajné. Istý čas som pre istú firmu so športovými potrebami robil obchodného zástupcu, vybavoval som veci ohľadom otvorenia prevádzky. Potom som si založil firmu, ktorú vlastním dodnes. Zaoberá sa administratívnym spracovávaním projektov priemyselnej bezpečnosti pre potreby vykonania previerky priemyselnej bezpečnosti NBÚ. Táto firma má niekoľko klientov, o ktorých sa staráme. Táto práca má až tak celkom nenapĺňala. Mal som plno voľného času. Tak som svojho času prijal ponuku spoločnosti Mediavision.

peter toth gala

Komu radíte pri podnikaní?

Robím aj nejaké bezpečnostné poradenstvo. Ale nie je to ani pre štát, ani pre žiadnu verejne činnú osobu, je to pre firmy, ktoré žiadajú buď o vydanie certifikátu priemyselnej bezpečnosti alebo ho majú a my im pomáhame dodržiavať podmienky, aby im nebol odňatý.

Bývalý šéfredaktor Sme Martin M. Šimečka s vami prestal spolupracovať pre podozrenie, že ste s SIS spolupracovali ešte v čase, keď ste pôsobili aj ako novinár. Boli ste na týchto dvoch stoličkách naraz?

Považujem kapitolu svojho pôsobenia v SIS za uzavretú. A poviem iba toľko - keďže mojím vymenovaním bolo jasné, že som pracoval pre spravodajskú službu a nemám sa za čo hanbiť. Pracoval som na úseku spravodajskej ochrany štátu, nepracoval som proti tomuto štátu, proti tejto spoločnosti, ale práve naopak. Z hľadiska zákona nie som oprávnený sa vyjadrovať k svojmu pôsobeniu v SIS. To, že sa k tomu vyjadrujem aspoň takto okliešteným spôsobom, robím len preto, že v minulosti som bol niektorými nezodpovednými politikmi a inými osobami dekonšpirovaný. Takže teraz je zbytočné zastierať, že tým funkcionárom som bol ja.

Takže robili ste zároveň pre SIS a zároveň ste boli novinárom?

Ak poviem áno, alebo nie, porušil by som zákon. V žiadnom prípade som sa nespreneveril ničomu, čomu sa hovorí novinárska etika, napriek tomu, že sa o tom popísalo kadečo. A možno sa ešte aj popíše. Rozhodne sa tie činnosti vôbec neprekrývali.

Pôsobenie v SIS, medializácia odvolania, ako to ovplyvnilo vašu ďalšiu kariéru?

Tá medializácia mi veľmi nepomohla. Je trochu paradoxné, že v istom období som bol miláčikom mediálnej obce a možno aj časti čitateľskej a zo dňa na deň som sa stal enfant terrible. Pohľad na mňa bol odrazu úplne opačný. Väčšina názorov, ktoré boli na moju adresu publikované, bola tendenčná a nepravdivá, ale toto je za mnou. Vypil som si to až do dna a dnes na to ani veľmi nemyslím a ani sa tým veľmi nezaoberám.

Peter Tóth patril v deväťdesiatych rokoch k najznámejším novinárom, v tom čase ho za jeho názory a články v denníku Sme prenasledovala Lexova SIS, ktorému sa však sám neskôr ospravedlnil. Počas Mečiarovej vlády mu vybuchlo auto. Písal o tajnej službe a podsvetí, bol známym komentátorom. 

V roku 2002 zo Sme musel odísť. „Čím hlbšie prenikal do prostredia tajnej služby aj podsvetia, tým menej bol podľa môjho názoru schopný rozlišovať nielen medzi pravdou a lžou, ale aj medzi službou verejnosti a sebe samému. Jeho neochota či neschopnosť slúžiť výlučne verejnosti a nikomu inému boli hlavným dôvodom, pre ktorý som ho v roku 2002 požiadal, aby odišiel z denníka,“ napísal neskôr bývalý šéfredaktor Sme Martin M. Šimečka.

Po odchode z denníka pracoval v rádiu Expres a Národnej obrode, v tom čase sa začala aj kauza, ktorá otriasla vtedajšou vládnou koalíciou. Podľa pôvodnej obžaloby mal Tóth podať anonymné oznámenie faxom z bratislavského hotela Danube, že vtedajší minister vnútra Vladimír Palko údajne manipuloval s databázou odpočúvaní. 

Vyššia vojenská prokuratúra anonymné trestné oznámenie zamietla. Tóth sa od podania dištancoval. Niekdajší riaditeľ SIS Vladimír Mitro krátko na to koncom februára 2003 Tótha vymenoval do funkcie riaditeľa kontrarozviedky. Vojenská prokuratúra Tótha obvinila začiatkom marca 2003. Od 1. septembra bolo zrušené príslušné ustanovenie paragrafu Trestného zákona, z ktorého vojenský prokurátor Tótha obvinil.

  • Tlačiť
  • 5