Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Novinár Valček: Po vražde Kuciaka som obozretnejší, možno už trochu paranoidný

Slovenskí novinári | Investigatívny novinár Adam Valček začal pracovať v denníku Sme, keď mal 16 rokov. Mnohí novinári ho považujú za zvláštny úkaz, pretože svojou šikovnosťou a analytickými schopnosťami sa dokázal už v mladom veku vypracovať medzi novinársku špičku. So zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom spočiatku spolupracoval na téme talianskej mafie. Venuje sa ekonomickým aj spotrebiteľským témam, zaujíma sa aj o tajnú službu.

18.05.2018, 08:14 | Jozef Tvardzík | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 4

Po smrti novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho partnerky sa sformoval medzinárodný tím investigatívnych novinárov #AllForJan, aby pokračoval v jeho práci a odhaľoval spoločnými silami kauzy a ďalšie zistenia. Sú to už tri mesiace od vraždy. Ste jeho súčasťou, lenže v posledných týždňoch je ticho. Stále tím funguje?

Komunikačná platforma stále funguje a novinári si stále vymieňajú informácie. Je pravda, že v oveľa menej miere, ako to bolo napríklad pred mesiacom.

Vidíte v tom menší záujem alebo tragédiu novinára nahradili iné aktuality?

Oslabili sa spoločné témy. Pred pár týždňami sa šlo do tém, ktoré sa týkali Jána, aj za cenu, že to nebude komercializované. Niektoré texty sme napríklad vôbec nezamykali. Čím sú tieto texty rozmanitejšie a priamo nesúvisia s vraždou alebo s témou talianskej mafie, tak v oveľa väčšej miere sa média sústredia na konkurenčný prvok a súťažia medzi sebou v aktuálnosti a originálosti tak, ako to bolo predtým.

Neprehliadnite

Zmenila sa po vražde nejako vaša práca? Dávate si väčší pozor, čo píšete cez Facebook alebo Gmail a používate šifrovacie aplikácie?

V zásade nie, pretože ešte pred vraždou som prijímal rôzne bezpečnostné opatrenia. Komunikujem cez tri rôzne zabezpečené komunikačné aplikácie. Rôzne strany hovoria, že niektoré z týchto aplikácií vedia tajné služby odhaliť. Zároveň používam ProtonMail, čo je švajčiarska technológia šifrovania e-mailov. Okrem toho používam PGP šifrovanie (najpoužívanejšia metóda šifrovania e-mailov, pozn. Mediálne.sk) a pred pár dňami som čítal, že aj to je prelomené.

Adam ValčekZdroj: Maňo Štrauch

Zmenilo sa niečo aj v reálnom živote?

V piatok som bol po dlhom čase na diskotéke a som oveľa viac obozretnejší. Naozaj som sa pristihol, že som už trochu paranoidný a veľmi intenzívne som sa obzeral. To isté sa deje aj doma, keď niečo vonku buchne. Partnerka je tiež na to veľmi citlivá. Oveľa častejšie sa pýtame, či máme zatvorené dvere alebo balkónové okná.

Ako vnímate rozhodnutie polície, ktorá stiahla z kapacitných dôvodov vašu ochranu?

V zásade o tom nemôžem hovoriť, lebo je to utajovaná skutočnosť. Faktom ale je, že naďalej pretrváva nejaká ochrana novinárov technického charakteru. Viacerí novinári prišli o fyzickú ochranu, teda že príslušník polície už nestojí pred ich domom. Mne na tom prišlo pozoruhodné, že dôvodom stiahnutia ochrany bol kapacitný dôvod.

Prečo?

Pretože aj keď to nemalo nejaký materiálny zmysel, tak tým polícia mohla vyslať signál, že im na novinároch záleží a sú chránení. Symbolické gesto. Na druhej strane, ak ich stiahli, tak dúfam, že nimi vyhodnotené riziko je menšie. Aspoň tak som si to racionalizoval.

Takže Márii Troškovej, bývalej štátnej radkyni a asistentke bývalého premiéra Roberta Fica, sa to zmenšené riziko podľa vás netýka, keďže ju v jej byte strážia?

Keď som si to prečítal v Plus 7 dní, tak… Nechcem povedať, že ma to zabolelo, ale skôr nepotešilo. Ona sa totiž dobrovoľne rozhodla žiť s Antoninom Vadalom, teda aspoň netvrdí opak. My sme sa nerozhodli dobrovoľne, že nám zabijú kolegu. To je ten zásadný rozdiel.

Adam ValčekZdroj: Maňo Štrauch

Minulý týždeň ste získali cenu Literárného fondu za reportáž „Ľutujem, že som vám zabil brata“. Zmenilo sa u vás po tom, ako ste tragicky prišli o brata, a následne aj po vražde J. Kuciaka vnímanie polície?

Určite. V oveľa väčšej miere jej nedôverujem. Je potrebné veľmi podrobne sledovať jej prácu a podporujem všetky iniciatívy, ktoré smerujú k stransparentneniu fungovania polície a prokuratúry. Prokuratúra je dnes oveľa uzavretejší systém ako súdy – takmer nič nezverejňujú. Donedávna utajovala aj zoznam prokurátorov.

O polícii toho vieme rádovo ešte menej. Analýza Zuzany Petkovej (redaktorka TRENDU, pozn. Mediálne.sk) ukázala, v akom marazme polícia funguje. Bratova smrť bola zlomovým momentom, kedy som prestal dôverovať polícii. To, čo sa stalo po vražde Jána Kuciaka – narážam na marketingovú raziu v Trebišove a Michalovciach – ma len utvrdila, že prácu polície treba veľmi dôsledne strážiť a verejnosť by to mala naozaj robiť.

Často vás pozývajú do rôznych odborných panelov, mali ste zopár rozhovorov aj v českých či slovenských médiách. Zmenilo vás to nejako aj po osobnej stránke?

Dúfam, že nie. Na druhej strane si uvedomujem dôležitosť marketingu. Niektorí čitatelia radi podporia konkrétneho autora. Čo sa týka mojej práce, tak v čase, keď prebehla vražda, sa stala v Sme organizačná zmena, ktorá mi ešte viac umožní venovať sa investigatíve ako dovtedy. Bol som istý čas hlavným editorom ekonomického spravodajstva, ale z tejto pozície som odišiel.

Novinár Fero Múčka z Postoj.sk napísal, že politickému biznisu veľmi vyhovuje, ako málo ľudí v médiách si kliká na účtovné závierky a firemné registre. Hovorí o potrebe excelovských novinárov. Súhlasíte s tým, že sú dnes už nevyhnutní, ale zároveň je ich málo?

Podpisujem sa pod to, pretože je to pravda. Je to skvelý manifest. Nezhadzujem prácu v teréne, ale aj excelovská investigatívna žurnalistika musí ísť na konci dňa do terénu už len preto, aby nevznikali blbosti, že na mape vidíte budovu a tá bola pred dvoma rokmi zbúraná. Navyše v texte potrebujete osloviť ľudí z terénu. Vo všeobecnosti je ale v excelovskej novinárčine budúcnosť, pretože čoraz častejšie sa otvárajú veľké štátne databázy a datasety. Sú v nich skryté zaujímavé príbehy, ktoré odhaľujú konflikty záujmov a naznačujú korupciu.

Adam ValčekZdroj: Maňo Štrauch

Pociťujete v redakcii tlaky na bulvarizáciu obsahu?

Tlak na bulvarizáciu necítim. Istý tlak tu existuje v prípade bulvarizácie titulkov. K textom, ktoré sú výborné, investigatívne, vymýšľam aj titulky, ktoré idú často až na hranu a niekedy sa podarí ísť za hranu. Deje sa to s prirodzenou snahou zaujať čitateľa a predať mu obsah. Investigatíva má tu v Sme veľmi dobré zázemie a myslím, že je najlepšia na Slovensku. Moje texty edituje Beata Balogová a Jakub Filo, obaja patria podľa mňa medzi novinársku špičku.

Editácia prebieha tak, že text pošlem obom, oni mi zašlú pripomienky, ktoré vyhodnotím, zapracujem a až potom prichádza k fyzickému editovaniu, ktoré sa nedeje ‚poza búčky‘, ale Jakub si ma zavolá a spoločne za jedným počítačom editujeme môj text. Najdlhšie texty ako ten o vyvedení peňazí zo zdravotnej poisťovni Dôvera sme editovali spoločne asi dve až tri hodiny.

Rozlišuje redakcia rozdiel medzi investigatívnou žurnalistikou a napríklad zahraničným spravodajstvom či športovou sekciou v prístupe k hodnoteniu autora?

Konkurencia medzi jednotlivými oddeleniami tu prirodzene existuje, ale ja to nejako nevnímam. Hovorí sa, že práca „zahraničiara“ je jednoduchšia, pretože jemu stačí preložiť zahraničnú správu. Ja si to nemyslím. Máme jeden z najlepších tímov na zahraničnú politiku na trhu a konkuruje nám maximálne Denník N. Sú to ľudia, ktorí musia mať istú kontextovú pamäť. Samozrejme, doťahovačky, že niekto robí menej ako my existujú asi v každej redakcii. 

Ako vníma spoločnosť prácu investigatívneho novinára?

Záleží to na regióne. Takzvaná bratislavská bublina a pod ňou nemyslím len ľudí z Bratislavy, ale vo všeobecnosti ľudí s vyššími zárobkami, veľakrát vysokoškolsky vzdelaní ľudia, často aj z iných okresných miest, vnímajú novinárov dobre a cenia si ich prácu. Potom je tu veľká skupina ľudí, ktorí zarábajú podpriemerne, obracajú každé euro. Myslím si, že majú k novinárom ambivalentný až negatívny postoj, čo pramení z iných zdrojov informácií. Tým, že nemajú peniaze, aby si informácie kupovali, sú odkázaní na otvorené zdroje a tie v mnohých prípadoch nemusia byť kredibilné.

Narážate na konšpiračné weby?

Nemusia to byť ani tieto weby, ale myslím pod tým alternatívnu scénu všeobecne. Sú to médiá, ktoré nemajú jasné edičné štandardy, nie je jasné, ako narábajú s vlastnými chybami a nepresnosťami a nie je jasné, kto je ich vlastník. Nemusia to byť len konšpiračné weby, na Slovensku fungujú aj médiá, ktoré nevyhnutne nepublikujú bludy, ale nie sú to tradičné médiá s tradičnou vydavateľskou kultúrou.

V Sme ste takmer desať rokov, začínali ste v denníku ako 16-ročný. Rok ste strávili v TRENDE, ale potom ste sa opäť vrátili. Neprekáža vám pracovať vo vydavateľstve spoluvlastnenom Pentou?

Nemám problém s tým, že Penta vstúpila do vydavateľstva. Má tu menšinový podiel, žiadne výkonné právomoci, môže iba kontrolovať hospodárenie vydavateľstva a vyjadrovať sa k niektorým veľkým investíciám. Nakoniec je to vždy o novinároch, ako sa zachovajú a to vidieť aj pri denníku Sme či TRENDE, kde sa obsah nijak nezmenil od vstupu Penty do vydavateľstva.

Zo Sme som odchádzal preto, lebo som sa začal venovať mimovládnym aktivitám a dostal som na výber. Buď sa budem venovať písaniu a nechám ostatné aktivity – predovšetkým šlo o hromadné pripomienky proti zákonu o spravodajských službách – alebo zo Sme odídem. Tak som odišiel do TRENDU, kde nevadilo, že som sa venoval popri robote aj týmto pripomienkam. Táto aktivita mi ostala až dodnes, keď sa mimo práce venujem téme verejnej kontroly tajných služieb a sledovania na Slovensku.

Prečo ste sa ale vrátili do Sme?

Vrátil som sa do personálne vyprázdnenej redakcie. Šéfredaktorku Beatu Balogovú som dobre poznal ešte z čias, keď bola šéfredaktorkou The Slovak Spectator, s ktorým som niekedy spolupracoval. Bolo prirodzené, že sme sa o tom začali rozprávať a do toho ešte vstúpil Alexej Fulmek (generálny riaditeľ Petit Pressu, vydavateľa denníka Sme, pozn. Mediálne.sk). Aj preto som sa vrátil, ale z TRENDU som neodchádzal v zlom.

Adam ValčekZdroj: Maňo Štrauch

Stretli ste sa s prípadmi zasahovania vlastníka vydavateľstva do obsahu?

Nie. Máme ale za sebou niekoľko epizód a šťuchaníc, kedy sa redakcia zásadným spôsobom vyjadrila, že to nebude akceptovať. Narážam na epizódu, keď na začiatku nášho vzťahu ešte reportérom volal Martin Danko, ktorý bol istý čas hovorca Penty a zároveň aj člen dozornej rady vydavateľstva. Odkedy sa to zmenilo, redakcia komunikuje v zásade iba s hovorcom Gabrielom Tóthom.

V ojedinelých prípadoch, keď je potrebné si vysvetliť nejaký prípad detailne, tak sa stretnem s investičnými, respektíve projektovými manažérmi v Pente, ktorí riešia ich konkrétne firmy. Vždy to dopredu oznamujem vedeniu redakcie. Mantinely v denníku Sme sú tak silné, že to vo mne zanecháva veľmi dobrý pocit.

Ako sa postupuje, ak píšete o Pente?

Postupuje sa 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS
s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Adam Valček, Slovenskí novinári, Sme