Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Faktúra od profesionála: Pat a Mat radia, ako (ne)robiť PR

27.02.2014 | Ľuboslav Kačalka

Diskusia (18 reakcií) Pravidlá diskusie

27.02.2014 | Ivan Kahanec

Omnoho lepsi clanok, ako ten prvy. Nie so vsetkym sa da suhlasit, ale OK.

28.02.2014 | Katarína D.

So záujmom som si prečítala oba vaše príspevky na tému PR. Vo veľa veciach sa dá súhlasiť, ale v mnohom mi váš pohľad príde dosť insitný (rozumej naivný). Ak takýto názor na PR prevláda u väčšiny novinárov, nečudujem sa, že si tí vyslúžilí zakladajú následne PR agentúry . Rovnaké stereotypy, ako sú o PR, existujú aj pri práci nezávislého, investigatívneho novinára – veď sú to len „pisálkovia, ktorí reprodukujú cudzie myšlienky“. Ak budete mať záujem otvorene si prebrať, o čom je slovenské PR, nebránime sa - v Asociácii PR agentúr SR alebo v tej našej - osobnému stretnutiu. Veľa inšpiratívnych stretnutí s pracovníkmi PR želá Katarína Droppová, Media & Communication Consulting

28.02.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dobry den,

dakujem za vysvetlenie slova insitny, beriem to ako reciprocne podakovanie za to, ze som niekolkym PR manazerom vysvetloval, comu sa venuje ich klient a ake ma produkty :)

Ale k teme. Urcite neznevazujem vyznam PR agentur, naopak, myslim si, ze ich vyznam je dolezity, ale v praxi sa naozaj casto stretavam s vyraznymi nedostatkami. Nikdy som vsak nenapisal, ze vsetky agentury su rovnake. Povazujem vsak za dolezite o nedostatkoch hovorit a to nielen preto, ze hnevaju novinarov, ale ze v konecnom dosledku poskodzuju klientov.

Urcite som otvoreny diskusii, ale ak mi Vasa kolegyna z asociacie nevie povedat (ukazat, vysvetlit), co znamenaju "zamerne grimasne fotografie", vnimam to ako neschopnost zdvovodnit vlastne kroky.

Serial PRepelent bude na medialne.sk pokracovat a urcite dostanu priestor aj zastupcovia PR sektora, takze sa urcite radi obratime aj na Vas.

Co sa tyka toho insitneho pohladu, urcite si to necham rad vysvetlit.

28.02.2014 | Katarína D.

Samozrejme, píšem, že s množstvom vašich názorov súhlasím, aj keď na niektoré sa pozeráte zjednodušene. Ale o tom blog v podstate je. Mnohí čitatelia to však môžu vnímať tak, že PR agentúry naozaj na Slovensku nepotrebujeme, veď máme novinárov, ktorí radi ich prácu zastúpia (a tu sa natíska otázka "Prečo asi?"). Ale súhlasím, je to aj o komunikácii našich kolegov a ich práci. Tak, ako sú dobrí novinári a tí menej dobrí, či predavači, je to rovnaké aj s oblasťou PR. Každý, ak by chcel, by vedel predávať napr. topánky, otázne je už s akým efektom - ako pri každej práci. Možno aj pilotovať lietadlo by vedel, však to dokáže aj Bruce Willis, tak prečo nie?! :) - ale to ma berte naozaj s nadsázkou. Faktom je, že v Asociácii sa dlhšie venujeme otázke členstva, či etiky, ale je to beh na dlhé trate, preto verím, že aj v tejto otázke sa posunieme k lepšiemu. A ten insitný pohľad si môžeme vysvetliť osobne, je to skutočne na dlhšiu debatu, nielen na objasnenie vpár vetách. (A tento text som si dokonca nemusela dávať ani autorizovať u klienta, jupííí :))

01.03.2014 | Ľuboslav Kačalka

Určite som článok nenapísal, aby som vytvoril priestor na to, aby novinári zastúpili prácu PR. To, že niekedy (zdôrazňujem niekedy) PR element vstupuje do komunikácie novinár => respondent bez pridanej hodnoty a komunikáciu iba komplikuje, je nespochybniteľný fakt.

Nevidím problém v tom, ak si firma položí otázku, či naozaj PR agentúru potrebuje. Ale to je už priestor na osobnú komunikáciu medzi tou firmou a agentúrou, aby si vysvetlili, o čom má byť ich spolupráca. Firma, ktorá PR oustsoursuje v plnom rozsahu (bez znalosti štandardov), je v informačnej nevýhode a má problém odlíšiť PR zrno od PR pliev. Preto je dobré, ak sa otázka kvality otvorí na verejnom fóre.

Znovu zopakujem, seriál PRepelent sa len rozbieha a určite v ňom dostanú priestor aj samotné agentúry.

06.03.2014 | Katarína D.

Ďakujem za názor. Skutočne s týmto nemáme problém a, samozrejme, ako v každej oblasti - je len na rozhodnutí klienta, či bude mať PR agentúru, bude si dávať outsourcingovať účtovníctvo alebo nakupovať reklamu len v TV. Preto budem skutočne rada, ak sa otvorí odborná diskusia na túto tému a dáte možnosť vyjadriť sa aj "certifikovaným" PR agentúram združeným v APR SR. K. Droppová, MCC

28.02.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dakujem. Prave na to je priestor v diskusii, aby sme si pripadne nejasnosti vysvetlitli.

28.02.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dakujem. Prave na to je priestor v diskusii, aby sme si pripadne nejasnosti vysvetlitli.

28.02.2014 | Roman Zahorec

Dobry den,
možno by bolo dobré nekĺzať len po povrchu a ísť viac do hĺbky a hľadať odpovede na otázku, prečo je tomu tak, ako to v článku píšete. Dovolím si niekoľko poznámok:

1) Vstup do PR biznisu nemá žiadne bariéry. PR agentúru si môže založiť hocikto. Aj bývalý novinár alebo človek, ktorý pracoval v PR agentúre 1 rok a myslí si, že tomu všetkému dobre rozumie (ponúkne firme tretinový rozpočet, a ona to zoberie). Toto je hlavný dôvod, prečo existujú Pat a Mat agentúry alebo Pat a Mat ľudia, ktorí poskytujú nekvalitné služby. A sú klienti (bohužiaľ) aj nadnárodné a veľké firmy, ktoré im za to radi platia (samozrejme, menej ako väčším a etablovaným agentúram). Ekonomická kríza tomu všetkému ešte viac prospela a dnes možno označiť trh PR na Slovensku za veľmi neštandardný. Je to rozdielne ako pri advokátskych službách, kde musíte prejaviť istú odbornú zrelosť. V PR biznise sa vám môže stať, že ak máte dobré kontakty za pár mesiacov môžete poskytovať PR služby aj pre veľkú firmu. To, čo v článku popisujete by sa nemalo stávať a kazí to reputáciu celého trhu. Je však veľmi ťažké tomu zabrániť a v podstate pozitívne kultivovať PR scénu, pretože ...

2) Mladí ľudia nepovažujú PR prácu dnes za atraktívnu. Je ťažké vychovávať juniora v prostredí, kde je 90% paušálov nižších ako 1.500 EUR ale práca sa robí v ďaleko väčšej časovej investícií. Ľudia, ktorí vlastnia agentúry alebo ich manažujú, stoja pred ťažkým ekonomickým rozhodnutím. Zamestnávať menej kvalifikovaných ľudí s vysokou mierou fluktuácie alebo pracovať na hranici nulovej marže a sústrediť sa na pár projektov ročne, ktoré agentúre zabezpečia aspoň nejaký profit. Normálne by to malo fungovať tak, že seniorný človek couchuje a dohliada nad juniorom. Ale v takomto nastavení sa všetci v agentúre snažia poskytovať servis a teda predávať svoje hodiny. Väčšie agentúry to ešte vedia ako tak zvládnuť a vychovať si šikovných PR profesionálov, pretože majú isté časové úspory z rozsahu, ale čím menšia agentúra, tým je to ťažsie. To nie je sťažovanie sa ale ekonomický dôvod toho, čo popisujete vo vašom čláku. Rovnaký dôvod ako to, že veľa slovenských novinárov sa nerozumie tomu, čo píše, pretože musí obsiahnúť obrovské množstvo rôznych odvetví a tak im zákonite unikajú podstatné veci.

3) Problémy v našich radoch. Tu je nutné povedať, že do veľkej miery si za tento stav môžeme aj sami. Myslím, že by sa veľké agentúry a APRSR mali dohodnúť na kontinuálnom vzdelávaní a edukovaní vlastných ľudí. Ak to budeme robiť ako odvetvie, tak vyšleme signál aj smerom von a zároveň tým pomôžeme naše odvetvie viac inštitucionalizovať. Každý nový človek v PR by mal absolvovať sériu školení a získať oficiálny certifikát. Potom by aj samotné firmy, ktoré s PR profesionálmi pracujú, mali takéto certifikáty vyžadovať.

Myslím, že v tomto prostredí aj tak poskytujú top slovenské agentúry svetové PR. Svedčia o tom prestížne ceny za posledné roky, či už naše, Dynamic alebo Seesame. Verím, že tento článok sa netýka agentúr, ktoré su v APRSR a ak aj tak ide o zlyhanie ľudského faktora a ojedinelú vec, nie kontinuálnu a systémovú.

Vďaka.

Roman Zahorec, Neopublic Porter Novelli.

01.03.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dobrý deň,

ďakujem za fundovaný názor. Tým že je rozsiahlejší, v pokoji si ho prečítam a odpíšem Vám v pondelok.

06.03.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dobry den,
dakujem zaujimave postrehy. Nehovoril by som o klzani po povrchu, ale otvoreni temy, ktora urcita vyda na viacere clanky. V tomto konkretnom sme pomenovali vazne existujuce problemy.
1) To, ze je PR volnou zivnostou, je pochopitelne, urcite nie je dovod to regulovat. Skor autoregulovat. V oblasti autoregulacie vsak nestaci na asociacii prevziat ICCO kodex, treba urobit ovela viac, ale to je Vasa uloha. Media typu medialne.sk vedia pomoct sirenim osvety. Preto je dolezite, aby boli klienti oboznameni s kvalitativnymi standarmi, to je jediny sposob , ako docielit, ze neserioznym (je ich dost a poskodzuju meno aj tym dobrym) sa zavrie prijmovy kohutik.
2) Problem tlaku na nizsie naklady je vsade vo vsetkych odvetviach biznisu. Je to zacarovany kruh a asi sa neda roztat. Asi to treba vnimat ako fakt.
3) Ano, certifikat, (nepovinny, ale o to cennejsi) by asi vela veci vyriesil.
Mate pravdu, aj na Slovensku su kvalitne spolocnosti, urcite som nikde nepovedal, ze nie su. Len v tejto chvili som chcel upozornit na vazny problem s tymi nekvalitnymi.
Dakujem za zaujimavu a podnetnu reakciu.
LK

06.03.2014 | Katarína D.

Ešte budem reagovať na váš názor o šírení osvety.
1. Určite by sme uvítali, ak by médiá prinášali informácie z našej oblasti a edukovali verejnosť, ale častokrát, keď sme sa o to pokúsili, dostali sme odpoveď z médií, že táto téma je nezáživná, nezaujímavá, každý už vie, čo je to PR. (možno preto sa ma moja spolužiačka z gymnázia spýtala, ako nám ide predaj s realitami :)).
2. Uvítame tiež, ak by sa novinári samotní primárne obracali na členov APR SR v otázkach z oblasti PR. Združujeme agentúry, ktoré majú skúsenosti a kvalitných pracovníkov, navyše sa neboja za svoj názor postaviť a podpísať.
3. Napríklad - váš rebríček o PR, ktorý pravidelne publikujete - zahŕňa aj nečlenské agentúry, ktoré nemuseli akceptovať ani ten ICCO kódex, ktorý ale má svoj význam. Preto v podstate aj vy zoficiálňujete PR agentúry, ktoré ho nemusia akceptovať a tým pádom sa ním riadiť. Možno by bolo dobré nedávať v médiách priestor agentúram, ktoré nekonajú transparentne.
Ale skutočne - táto téma je na dlhšiu diskusiu a určite sa musíme aj my pozrieť do našich vlastných radov. Preto ďakujem za podnet. K. Droppová

06.03.2014 | Jaguar

Mňa berte ako diskutujúceho, ktorý nie PR, ale ani novinár, ako autor tohoto článku. Mám však konkrétne skúsenosti s PR agentúrami (aj komunikujem s nimi) a niektoré skúsenosti sú sprostredkované blízkymi osobami. Táto téma ma zaujíma a niektoré veci potrebujem pochopiť. Niekoľkokrát mi už napadlo napísať o tom blog alebo to niekomu posunúť ako tému. Vrele vítam, že tento nápad dostal Trend.

Píšem anonymne, pretože je mi to umožnené. Ak sa tu zástupcovia podpisujú, je to ich želanie.

Dovoľte mi napísať ďalšie postrehy:

1.) PR AGENTÚRY SI V TEJTO DISKUSII ROBIA REKLAMU (smajlik)
Napríklad p. Droppová by najradšej pustila na trh len tie agentúry, ktoré členmi APR SR. Klient sa nezaujíma o nejaké členstvo. Potrebuje kvalitu. (Členstvo môže pomôcť iba ako alibi, prečo vo verejnom obstarávaní vybrali tú či onú agentúru, pri vopred pripravenom víťazovi - tak sa robí a prípadne člen by mohol aj pripravovať súťažné podmienky. )

Mám taký pocit, že niekto chce aj z tejto diskusie vyťažiť, aby sa určili tie DOBRÉ agentúry ( členstvo) a tie ZLÉ , to sú tie o ktorých píšeme.

2.) Moja kritika na agentúry smerovala na známe značky agentúr, ktoré sú členom APR SR, tie najväčšie a najúspešnejšie (podľa obratu), snáď okrem Neopublicu. Smerovala aj k bývalým TV stars, ktorí majú agentúry.

Moja kritika, nebola o odídencoch (napr. aj z Neopublicu), ktorí si pozakladali agentúry po niekoľkomesačnej práci v agentúre, mysliac si, že vedia robiť PR. Nemožno teda povedať, že sa tu bavíme o jednoosobových živnostníkoch. Myslím, že aj autor článku mal na mysli úspešné agentúry.

3.) NADRADENOSŤ/ SPAMOVANIE / PRIŽIVNÍCTVO NA MÉDIACH
To sú veci, ktoré mi vadia.

4.) AKO SA PREJAVUJE NADRADENOSŤ? - k bodu 1
Napríklad aj odporúčaním pani Droppovej redaktorovi : "Uvítame tiež, ak by sa novinári samotní primárne obracali na členov APR SR v otázkach z oblasti PR. Združujeme agentúry, ktoré majú skúsenosti a kvalitných pracovníkov, navyše sa neboja za svoj názor postaviť a podpísať."
PREČO by sa mal novinár obracať na Vás? Aby vám urobil PR týmto článkom? To iba vy sa môžete vyjadrovať k tomu? Sorry, chceli ste asi povedať: len my tomu rozumieme, vy ostatní o PR nevedia nič (vrátane novinárov a klientov).

Vy stále žijete v predstave, že témy novinárom určujete vy! Teraz ste sa aj prejavili.

K bodu 2. - Ďalší váš citát: "Určite by sme uvítali, ak by médiá prinášali informácie z našej oblasti a edukovali verejnosť, ale častokrát, keď sme sa o to pokúsili, dostali sme odpoveď z médií, že táto téma je nezáživná, nezaujímavá,

No Ja sa ani nečudujem, že vám noviny na "edukáciu" priestor nedali. V záplave anglických slov, dôkladne pripravených fráz, by sa čitateľ stratil. Tak by ste ho domotali až až. A o to ide však? Mal by pocit, aké je to nesmierne zložité.

5.) K bodu 3. Tu chcete vylúčiť z rebríčka nečlenské agentúry. Zrejme nepripustíte, že PR môžu robiť dobre aj nečlenské agentúry. Nemáte predsa patent na rozum. No ale chápem o čo ide. Je kríza a niekto musí z kola von. Cítim tu akési elitárstvo. Ak ste elity, tak sa podľa toho správajte (adresované všetkým členom).


06.03.2014 | Ľuboslav Kačalka

1) S tým sa treba zmieriť. Téma PR je len záležitosťou niekoľkých odborných médií. Určite by bolo dobré zahrnúť tému do mediálnej výchovy, ale tá na školách zatiaľ v širšom rozsahu chýba.
2+3) Nemyslím si, že niekoho zoficiálňujeme, pokiaľ viem, v rebríčku sú len tie spoločnosti, ktoré podnikajú v súlade so zákonom. Aj oblastiach, ktoré sú viac regulované (finančný sektor), neexistuje a nemôže existovať stop pre firmu len preto, že nie je členom profesnej asociácie. Cieľom rebríčkov je poskytovať čo najvernejší obraz trhu. Prenesene sa to týka aj oslovovania respondentov. Čo znamená nekonajú transparente - transparentnosťou je napríklad zverejňovanie dát.
Je chvályhodné, že máte asociáciu a snažíte sa o autoreguláciu, ale určite nemôže tvrdiť člen asociácie = seriózny, nečlen = neseriózny.

02.03.2014 | Jaguar

Vážený redaktor, som rád, že tento seriál uverejňujete. O praktikách PR agentúr niečo viem a niečo sa chcem dozvedieť. Prosím PR agentúry, nenadávajte mi, je to môj pohľad ako diskutujúceho - nič viac.

PUBLIC RELATIONS PO SLOVENSKY


1. ČÍM VIAC, TÝM LEPŠIE

PR agentúry a PR oddelenia doslova spamujú redakcie bez ladu a skladu, mysliac si, že čím viac, tým lepšie. Je už známe, že odosielateľ Seesame, Kharizma, Dynamic Relations, Accenture ... rovno to ide do koša. Niet dňa, aby s nejakou banalitou neotravovali.

Mám pocit, že v týchto menovaných agentúrach majú vari 100 zamestnancov. Ako inak by boli odborníci na každé odvetvie národného hospodárstva? Až neskôr mi došlo, že tlačové správy pravdepodobne píšu pracovníci podnikov a menované agentúry to iba pod svojou značkou rozposielajú.

PR pracovníci sú pravdepodobne hodnotení od počtu uverejnení a je to jedno v akom médiu. Nakoľko dnes máme stovky portálov typu "krasalenprezeny", tie uverejnia komukoľvek, čokoľvek a hlavne zadarmo.

2. V ČOM JE PRÁCA PR AGENTÚR?
Niekedy mám dojem, že iba v hromadnom posielaní tlačových správ. Ak je práca iba o tom, ani sa nečudujem, že majú toľko konkurencie. Zoznam adries médií a redaktorov nie je problém si pripraviť za niekoľko hodín. Ani to nie je potrebné! Stačí si prekopírovať adresár z niektorého emailu. Rozposlať PR správy a potom telefonovať, či prídete na tlačovku vie skoro každý.

3. NOVÝ FENOMÉN – NEPODPISOVAŤ SA
Niektoré PR agentúry už prišli na to, že redaktori príspevky z PR agentúr nečítajú a tak sa stáva, že sa podpíše osoba síce správnym menom a priezviskom, ale neuvedie meno agentúry. Má to vyzerať ako tip od čitateľa, prípadne ako tip od klienta. (Na klientov sú redakcie menej alergické a čitateľov majú radi.)

4. VRCHOL TRÁPNOSTI
Ak PR agentúra nepochodí u šéfredaktora, otravuje redaktora. Ak nepochodí ani tam, skúša u ďalšieho redaktora. Ak nepochodí ani tam, skúša to u známych redaktora. Ak ani to nepomôže, začne sa vyhrážať riaditeľom / majiteľmi média. Ak ani to nepomôže, tak sa vyhráža pokojne aj im. Napríklad tým, že sa postará o to, aby v budúcnosti médium prišlo o platiaceho klienta.

5. REKORDÉRMI V SPAMOVANÍ SÚ KOMUNIKAČNÉ ODDELENIA MINISTERSTIEV A SAMOSPRÁV
Tie dokážu vyprodukovať aj 3 tlačové denne a každá z nich zásadne začína menom svojho chlebodarcu. Až v ďalšom odseku sa dozviete, o čo vlastne ide. Väčšinou iba to, že sa pán funkcionár zúčastní nejakého podujatia. Na to isté podujatie, samozrejme, už máte X tlačových tlačových správ. Poslala vám to už PR agentúra, ako aj všetci komerční a nekomerční a pripadne aj mediálni partneri podujatia. Ak to všetci posielajú všetkým redaktorom, ako aj na všeobecné adresy, máte toho neúrekom.

Páni politici sa iba priživujú aby sa niekde ukázali. A prečo im to organizátori (PR agentúry) dovolia? Pretože politici majú svoje komunikačné oddelenia, objednaný servis v TASR/SITE, vonkajšiu reklamu, vlastné noviny a predplatený priestor v médiach. Tie informujú o práci úradu. A tak popri aktivitách úradu spropagujú aj nejedného silného ekonomického hráča – a za peniaze daňových poplatníkov.

Nie je nič ľahšie ako dostať záštitu nad podujatím.

6. P REPELENT: UPÚTAŤ REDAKTORA - ZA KAŽDÚ CENU!
Niektoré dámy zo známych PR agentúr sa neštítia ničoho. Kamarát, ktorý pracuje v celoplošnom elektronickom médiu v spravodajstve sa stretol aj tým, že mohol mať babu do postele, len ak u šéfredaktora niečo pretlačí. Ženy má rád, ale to už bolo priveľa! Stačí rýchly prieskum web stránok PR agentúr, a zistíte, že niektoré agentúry doslova naznačujú, že vedia podplácať novinárov. Čo majú znamenať „novinárske raňajky“? Klient si má myslieť, že majú know-how a redaktori im zobú z ruky? Na druhej strane dávajú redaktorom jasný signál, že sú žobráci, ktorí napíšu článok za dobré jedlo v dobrom hoteli. Zväčša sa dobre najedia, bývalí novinári – chlebičkari 

7. NAIVITA AGENTÚR?
PR agentúra organizuje podujatie. Pracovníčka agentúry ako papagáj vysvetľuje redaktorom, že tam médium musí prísť, lebo podujatie bude moderovať tá, či hentá celebrita.

Nejako slečna prehliadne, že Adela je práve tvárou Marzkízy a nemá význam o tom presviedčať redaktorku Jojky.

Naivita PR manažérov spočíva aj v tom, že sú presvedčení, že médium nemá šancu stretnúť celebritu bez ich pomoci. Myslí si, že sa redaktorovi podlomia nohy z toho, že danú celebritu uvidí naživo. Ako je možné, že si to myslia? Veď každá celebrita, či už tá ozajstná, či rýchlokvasená, rada poskytne rozhovor väčšine médií. Mnohým mediam sa doslova vnucuje.

To, že klient verí, že vďaka moderujucej či hosťujúcej celebrite prídu média spontánne, je ich vec, ale takto ohlupovať redaktorov?
Možné je však, že týmto spôsobom podsúvajú redaktorom dôvod, prečo by mali o tom písať, ako alibi pre nadriadeného.

8. TOP PRACOVNÍK AGENTÚRY = BÝVALÝ REDAKTOR
Klienti veria tomu, že ak je majiteľom agentúry bývalý redaktor z celoplošného média (najlepšie elektronického), tým lepšie. Vôbec nevadí, že tam daná osoba robila čítačku, v lepšom prípade moderátorku. Ide o to, že bývalý pracovník má mať bývalých kolegov a teda vie kadečo prepašovať do vysielania zadarmo. Sem tam sa to aj podarí.
Ako pracovníci PR agentúr sú tiež uprednostňovaní redaktori z médií. Majiteľ agentúry sa nádeja, že „má známosti“. A tak nová chudinka PR manažérka statočne bombarduje svojich bývalých kolegov. Keď sa títo, po čase, jej začnú vyhýbať ako šmejdovi alebo Avon Lady, je už neskoro... Niekedy si to húževnaté osôbky aj uvedomia, že takto prichádzajú o priateľov, a tak si založia svoju agentúru, zamestnajú nové pipenky a kolotoč sa opakuje.

9. AKCIE OD PR AGENTÚR, MODERUJÚ TELEVÍZNE HVIEZDY
Dôvod je zrejmý. Ak bude akciu moderovať/ krstiť známy moderátor, či seriálová herečka je nádej, že si prinesie zo sebou aj televízny štáb. Najlepšie je skombinovať 2 média, tak ako to je v prípade moderovania Bratislavského bálu. Nejedna jojkárska či markízacka hviezdička má o moderovačky postarané. Erika Barkolová vie o tom svoje. Aj Erika Judiniová vie kadečo vybaviť, ak už nie do Smotánky (tá je spoplatnená), tak aspoň do Telerána. Veď krstný otec Skrúcaný je zaujímavou celebritou sám osebe 

10. PARAZIT - PUBLIC RELATIONS
Zaujímavé by bolo vedieť, ako sú platené agentúry. Od počtu uverejnení kdekoľvek? Ako klient meria úspešnosť kampane? Jedna mladá osôbka, pracujúca v PR agentúre mi vyzradila, že jej nadriadení si účtujú polovicu komerčnej ceny (podľa cenníka toho, ktorého média) za uverejnený článok / reportáž. Keď sa podarí dostať niečo do drahého média, napríklad televízie, môže to byť veľmi zaujímavý honorár. PR agentúry nechcú uznať, že médium má s príspevkom náklady. Je rozdiel medzi internetovým portálom a napríklad TV, či kvalitnými novinami. Kým internetový portál prekopíruje hotovú správu, noviny prepracujú správu novinárom, televízia zorganizuje výrobu reportáže a to stojí nemalé prostriedky.
Média melú z posledného, ale ak si dovolia odkázať PR agentúru na obchodné oddelenie, PR agentúra sa urazí, nedajbože aj redaktorovi vynadá.

11. NEBYŤ NÁS, NEMALI BY STE O ČOM PÍSAŤ!
Ak neargumentujú tým, že moderuje známa celebrita, presviedčajú aká je ich akcia jedinečná. Ako je možné, že nevedia že redakcie majú takých pozvánok stovky? A najväčší gól je tvrdenie / presvedčovanie, že vďaka nám máte o čom písať. Dnes, v dobe internetu a sociálnych médií? Dnes je každý PR manažér, každý vie poslať email do redakcie.

12. VEĎ TO JE CHARITA!
Častým argumentom v presviedčaní redaktorov je : „to je predsa charita“. Charita, tým myslia iba pre médium. Oni charitu nerobia. (A keby aj robili, prečo ten nátlak na redaktorov?) Komické je to u podujatí, kde sú sponzormi známe značky napríklad farmaceutických firiem. Veď tie to tiež nerobia zadarmo! PR agentúry im sľúbili logo v médiach.

13. PR AKO BONUS
Niektoré média robia PR ako bonus. Ak má médium príjem za reklamu dostatočný, môže si dovoliť urobiť PR aj ako bonus, čiže agentúra za servis neplatí. Niektoré média si ani nesmú nechať zaplatiť za správu priamo, napríklad televízia spravodajstvo. Možno tu vznikol názor, že PR je pravé PR, iba ak je bezodplatné.

14. PR NA SLOVENSKU = NEPLATENÁ FORMA PROPAGÁCIE
Na Slovensku sa PR chápe zásadne ako neplatená forma propagácie. Neplatená médiám, platená agentúram.

PR agentúry žijú v presvedčení, že média majú robiť PR zadarmo, a úspešne sa im to aj darí. Darí, lebo média si často nevedia skontrolovať svojich redaktorov. Tí nemusia byť ani podplatení, menej skúsení redaktori v dobrej viere sadnú na lep. V PR agentúrach pracujú mnohí, veľmi sofistikovaní novinári a vedia oblbnúť začiatočníka.

Problém je aj v nedostatku financií na kvalitných a skúsených novinárov. Média si nemôžu dovoliť mať odborníkov na zdravie, ekonomiku, životné prostredie. (Možno by mali radšej zamestnať odborníkov jednotlivých odvetví a tých naučiť písať, ale to je už iná téma.)

15. SÚ TO PRÁVE NAJSILNEJŠIE MÉDIA, KDE DOSTATOČNE NEFUNGUJE SPOLUPRÁCA S KOMERČNÝM ODDELENÍM
Možno by komerčný pracovník mal sedieť v redakcii a komunikovať s redaktormi. Akoby sa potom mohlo stať, že každá druhá správa v televízií je práve prebiehajúca kampaň? Mladý a neskúsený novinár si necháva písať témy od agentúry alebo od politika, áno aj to sa stáva.

4.) PENIAZE KLIENTA TREBA MINÚŤ NA HOCIČO - príklad z praxe
PR a agentúra vymyslela kreatívny koncept ako oznámiť verejnosti, že kozmetická spoločnosť X realizovala fúziu s kozmetickou spoločnosťou Y a teda bude spoločne vystupovať pod značkou X. Prijímateľom správy by mali byť masovo ženy, ktoré boli navyknuté nakupovať výrobky od Y.

V rámci konceptu agentúra zorganizuje event, najlepšie v najdrahšom hoteli s najdrahším občerstvením, pozve moderovať niekoho poriadne drahého - známu herečku, pre novinárov pripraví balíčky kozmetiky v hodnote 30 eur za jeden. Deň pred akciou naháňa média, aby prišli na akciu, samozrejme bezplatne. V tomto prípade redaktori tušia, že ide o komerčnú akciu a odkazujú na komerčné oddelenie. Platiť za PR? To nie! Na nákup médií nie je "badžet". Iste by sa aj našlo niečo, ale pred klientom to musí vyzerať tak, že média prišli spontánne.

Výsledok akcie bol: 60 redaktoriek médií aj s kamarátkami sa najedli a odniesli si balíčky kozmetiky. Program bol celkom pestrý aj s módnou prehliadkou. Ći niektorá redaktorka niečo aj uverejnila je ťažko povedať, agentúra na tom netrvala. Žiadna kamera tam nebola, napriek moderátorke/herečke jednej z najsledovanejšich televízií.

Tak sa zamýšľam. Ak prijímateľom správy malo byť masové publikum, nebolo by jednoduchšie osloviť niekoľko relevantných médií a normálne si zaplatiť PR článok, ale si rovno objednať reklamu?
16. PR KAMPANE FINANCOVANÉ ZO ZDROJOV EÚ
To je osobitná kategória. Realizuje sa tak, že PR agentúra získa vďaka politickým kontaktom, obrovský balík v rámci projektu, ktorý je financovaný zo zdrojov EÚ. Takýchto kampaní je nemálo: životné prostredie, význam vody, celoživotné vzdelávanie, popularizácia vedy, podpora zamestnávania, ženy a rodina, rómska problematika atď.

Zvrhlosť je však v tom, že napriek tomu, že ide o závratné sumy, sú schopné presviedčať redaktorov médií, že ide o edukáciu a teda mali by to robiť zadarmo. Nie sú ochotné minúť na média absolútne nič. (Hoci sa im Brusel prepláca plné cenníkové ceny uverejnenia v médiách.)

K vyúčtovaniu stačí uverejniť odkazy na články v médiach. Mnohé z médií ani netušia na akých kampaniach sa podieľali. A mnohé to vedia speňažiť slušne, ako napríklad najznámejšia spravodajská televízia.

V prípade kampaní tohto typu, majú celkom dobrú úspešnosť. Veď koho by napadlo, že podujatie pre detičky, kde sa im vysvetľuje význam vody, stromov, dôležitosť matematiky, fyziky, verejnosti ne-týrania žien, zapojenia mladých do pracovného procesu, starých do celoživotného vzdelávania môže byť prudko komerčnou aktivitou? Bežný redaktor si dokonca si myslí, že robí niečo užitočné.

17. ČO JE LEPŠIE? PR AGENTÚRA ALEBO PR ODDELENIE?
Je to dilema. Mnohí PR pracovníci sa sťažujú na agentúru s ktorou majú spolupracovať. Ak má PR pracovník pripraviť všetky podklady na napísanie správy a potom ešte aj opravovať faktické, štylistické a niekedy doslova aj pravopisné chyby po pracovníkovi agentúry, niet sa čomu čudovať.

Jedna známa, ktorá pracuje ako marketingová manažérka v nadnárodnej spoločnosti mi opísala, ako presvedčila akcionárov o zbytočnosti PR agentúry. Jednoducho zavolala do relevantných spolupracujúcich médií, koľko bude stáť uverejnenie 12 kusov PR článkov ročne. Zistenie bolo prekvapivé. Spracovanie a uverejnenie 12 článkov ich vyšlo na polovicu oficiálnej ceny inzercie! Inzercie, teda reklamy, ktorá je drahšia. V tomto prípade sa podnik rozhodol prerušiť spoluprácu s agentúrou. Novú agentúru ani nenajali, pretože ceny boli podobné. A získali tak nielen vďačnú pracovníčku, ale aj vďačné média.








06.03.2014 | Ľuboslav Kačalka

Dobry den,
dakujem za velmi podrobne doplnenie. Je to velmi zaujimave a inspirujuce citanie.

06.03.2014 | Katarína D.

Dobrý deň, Jaguar:
1. Ako už bolo povedané vyššie, nevylučujem, že niektorí zamestnanci PR agentúr majú takéto praktiky. A tak, ako v každej oblasti, aj tu sa môžu vyskytnúť "skutoční" odborníci, ktorí sľúbia klientovi všetko, len aby si zarobili na dovolenku či pekné auto. Ale za akú cenu? Veď ak si chcem dať operovať nohu, tiež nejdem za inštalatérom, lebo je lacnejší, no sľúbi nám, že sa noha zahojí do druhého dňa, žiaden zápal, gangréna, nevadí, že má hever a nie skalpel :) (s trochou nadsázky). Preto: ak chcem nielen media relations, či písanie správ, ale naozaj odborné PR poradenstvo, koncepcie, stratégie, idem radšej k odborníkom (preto máme Asociáciu PR). Ak to klient odhalí, už nikdy s takouto agentúrou nebude spolupracovať a o tom, aby ju odporučil svojim známym, či partnerom, sa jej môže len snívať. Nám, ktorým záleží na tom, čo robíme, sa takéto texty skutočne ťažko čítajú.
2. Otázka však znie aj: Prečo sú novinári, redakcie, inzertné oddelenia ochotné urobiť pre klienta všetko? Akú to bude mať cenu, akú špirálu to roztočí a v konečnom dôsledku - čiu prácu to devalvuje?
3. A v neposlednom rade: ak už máme poukazovať na príklady hodné ponaučenia, bolo by asi žiaduce pomenovať veci pravým menom, názvom a identitou.
Katarína Droppová, MCC

06.03.2014 | Jaguar

Pani Droppová, vidím vašu snahu a je správne čo píšete. Berme to ako diskusiu, aby sa prostredie možno aj vyčistilo. Nie na základe členstva, ale vyhrať by mala kvalita. Možno tá vaša spĺňa oboje :-) a to nie je irónia.

Z mojich komentárov je zrejme cítiť, že som viac na strane novinárov. Presvedčili ma však o tom praktiky agentúr. Ako aj autor, myslím, že často chýba pridaná hodnota. Klient za pridanú hodnotu rád zaplatí.

Momentálne je stav, že takýto (zjednodušene) :
Agentúra napíše článok, médium ho bezplatne uverejní. Agentúra však zinkasuje aj za to, čo by malo patriť médiu. Médium platí novinára (napriek tomu, že ste mu uľahčili/skomplikovali prácu), réžiu podniku, ako aj náklady na distribúciu. Tak sa netreba čudovať, že sú na vás nasrdené aj média. Mne to pripadá ako parazitovanie.

Sú aj média, ktoré uverejnia váš článok bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Veď ak to má uverejniť bezplatne, nebude investovať do novinára. A tak jeden novinár vyprodukuje denne aj niekoľko takých článkov. Majiteľ je nešťastný, ale nemá na to, aby dal novinárovi dlhší čas na písanie, resp. zaplatiť kvalitnejšieho novinára. (Tí robia v PR :-))

A tak média chudobnejú a chudobnejú... Prečo? Po prvé, agentúry im nechcú uznať náklady (hovorím o oprávnených nákladoch, nie o podplácaní) a po druhé preto, lebo vznikli tisícky portálov, ktoré vám uverejnia všetko bezo zmeny - pridanej pridanej hodnoty.

Komu to vyhovuje? Agentúram áno, vykážu počty uverejnení. Médiam však nie. Kvalitné média skrachujú a vy už nebude mať kde uverejňovať. Alebo o to ide? Aby boli média odkázané na články od agentúr? Tie by mali byť inšpiráciou snáď.

Médium nemá na dostatok pracovníkov, aby mohli písať dobré články. (Aj toto piano je dôkazom). A tak čím budú média chudobnejšie, tým

Možno by to celé o malo byť edukácii klientov. Aby vedel čo môžu očakávať od agentúry, ako to funguje medzi agentúrou a médiom.

A ešte jedna poznámka na záver. Ako vyzerajú web stránky agentúr. Samé frázy a polovica v angličtine. (Zrejme preklad z cudzojazyčnej verzie.) Ste majstri slova, hovoríte o zrozumiteľnej komunikácií ale vaše weby hovoria o inom. Akoby ste chceli iba urobiť dojem. Vety sa ťažko čítajú a o ničom konkrétnom.
Ako potenciálny klient, to ma skôr odradí. Neviem čo a koľko robíte, ani veľa o tom čo robíte iba že všetci všetko :-)