Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bývalý sudca tipuje, že Denník N v spore s Ficom prehrá. Hoci má pravdu

04.06.2015, 12:54 | Zuzana Petková | © 2015 News and Media Holding

Bol sudcom federálneho ústavného súdu a medzi právnikmi je považovaný za jednu z najväčších kapacít v tejto oblasti na Slovensku. A keby mal predvídať, ako dopadne Denník N v spore s premiérom Robertom Ficom, bude tipovať prehru novinárov. Nie preto, že by nemali pravdu, ale kvôli tomu, ako v súčasnosti vyzerá a rozhoduje slovenský ústavný súd. „Mnohým jeho zdôvodneniam nerozumiem, nemajú nič spoločné s ústavnosťou,“ hovorí bývalý sudca Ivan Trimaj.

  • Tlačiť
  • 7

Tagy

Denník N, Fico

Vydavateľstvo Denníka N v pondelok podalo na Ústavný súd sťažnosť, keďže vláda a niektoré ministerstvá na pokyn Fica odmietajú odpovedať na otázky. Namieta, že premiér porušuje ústavou garantovanú slobodu prejavu, právo na informácie a slobodu podnikania. Predseda vlády prestal komunikovať po tom, čo denník vydal samolepky s karikatúrami Shootyho, na ktorých bol vyobrazený. R. Fico ich označil za súčasť politickej kampane, do ktorej sa podľa neho noviny zapojili.

Rozhodnutie ústavného súdu o práve na informácie bude významné nielen pre Denník N, ale pre všetky médiá. Bude totiž precedensom a povie, či si vláda a ministri môžu vyberať, komu odpovedia a komu nie. Okrem Denníka N neodpovedá R. Fico ani na otázky Sme. Mediálne.sk sa preto opýtalo viacerých renomovaných ústavných právnikov, či si myslia, že R. Fico a vláda porušujú ústavu.

Mimo zákon

Premiérova nespokojnosť s novinami nemôže byť podľa bývalého sudcu I. Trimaja dôvodom na to, aby im štátne orgány odmietali odpovedať. „Ak sa novinár pýta na informáciu verejného záujmu, vláda ju musí poskytnúť bez ohľadu na to, kto o ňu žiada, inak je to diskriminácia,“ tvrdí. Selektovanie médií je podľa neho protiústavné. „V rozpore s týmto mojim názorom je môj tip, ako to na ústavnom súde dopadne. Podanie nebude úspešné,“ konštatuje.

I. Trimaj nepriamo naznačuje, že rozhodovanie ústavného súdu nie je vždy v poriadku a môže podliehať politickým tlakom. Platí to podľa neho od čias, ako súd viedol Milan Čič. „Už vtedy sa stalo, že dva senáty rozhodli inak v rovnakej alebo podobnej veci,“ zdôrazňuje I. Trimaj a pripomína verdikty, ktoré sa týkali Vladimíra Mečiara a SIS z čias Ivana Lexu. V súčasnosti je predsedníčkou súdu Ivetta Macejková a tieto tendencie podľa neho pokračujú.

Neprehliadnite

Jednoznačnú odpoveď na otázku, či R. Fico porušuje ústavu, má ústavný právnik a poradca verejnej ochrankyne práv Peter Kresák. „Vláda pod vedením svojho predsedu tým, že rozhodla mimo akéhokoľvek zákonného rámca o tom, že ona a ani jednotlivé ministerstvá nebudú poskytovať informácie konkrétnemu denníku, voči ktorého aktivitám má určité výhrady, podľa môjho názoru jednoznačne porušila viaceré ústavné práva vydavateľa,“ zdôraznil. Kabinet podľa neho zásadne obmedzil schopnosť média plniť si svoje základné poslanie, ktorým je informovať verejnosť aj o činnosti vlády a jednotlivých ministerstiev, ako ju k tomu zaväzuje tlačový zákon. „Týmto konaním vláda zároveň ohrozila aj schopnosť dotknutého denníka rovnocenne fungovať na mediálnom trhu,“ poznamenal P. Kresák.

Bývalý sudca ústavného súdu Ján Drgonec vo vysielaní Rádia Slovensko upozornil, že z ústavy vyplýva vláde povinnosť informovať v rozsahu, akým ustanoví zákon. Isté obmedzenia teda jestvujú. Tlačový zákon však hovorí o rovnosti médií pri informovaní, čiže podľa J. Drgonca k diskriminácii dochádza.

Na rozdiel od P. Kresáka si však nemyslí, že postup vlády je aj v rozpore s ďalším článkom, ktorý zaručuje slobodu podnikania. Mediálna činnosť je totiž špecifická. Pripomenul rok 2008, keď vyšli všetky denníky s rovnakou prvou stranou ako protestom proti tlačovému zákonu. Ak by mediálna činnosť podliehala pravidlám hospodárskej súťaže, musel by podľa neho zasiahnuť Protimonopolný úrad a denníky stíhať za kartelovú dohodu, čo sa nestalo.

Podľa J. Drgonca vydavateľ musí na ústavnom súde dokázať, že vláda denník trestá za prejavený názor. Pre Slovenský rozhlas právnik uviedol, že celá vec môže padnúť na tom, či bude vykonateľné rozhodnutie, ktoré vydavateľstvo žiada. Nejestvuje totiž oficiálny dokument, ktorý by prikazoval ministerstvám neodpovedať a ktorý by bolo možné verdiktom súdu zrušiť, ministri sa takto ústne dohodli na vláde.

Vydavateľstvo v podaní navrhuje, aby ústavný súd zakázal vláde „pokračovať v porušovaní základných práv na slobodu prejavu, na informácie a na slobodné vyjadrovanie a šírenie svojich názorov.“

Poradca premiéra: Mlčať môžu

Eduard Barány, niekdajší podpredseda Ústavného súdu, ktorý je v súčasnosti poradcom premiéra, trvá na tom, že k porušovaniu ústavných práv nedochádza. „Tu nejde o zamedzenie prístupu k informáciám, ale o neodpovedanie na otázky,“ vysvetľuje. Podľa neho informácie ministerstvá v určitej miere zverejňujú, napríklad na svojich weboch. „Právo na informácie nemožno stotožňovať s povinnosťou odpovedať na otázky,“ poznamenáva Barány. Či sa s ním Robert Fico o ústavnosti svojho kroku radil, E. Barány prezradiť nechcel. „O týchto vnútorných záležitostiach hovoriť nebudem.“

Úrad vlády ústavnú sťažnosť nekomentoval. Na otázky neodpovedalo ani ministerstvo kultúry, ktoré je garantom Tlačového zákona. Ten síce ministerstvám a štátnym orgánom prikazuje poskytovať informácie, neobsahuje však sankcie za porušenie zákona.

  • Tlačiť
  • 7

Tagy Denník N, Fico