Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na Dvojke štartuje nadabovaný Narcos. Koľko stál televíziu seriálový hit?

10.01.2020 | pol

Diskusia (20 reakcií) Pravidlá diskusie

10.01.2020 | Truhlik999

Seriál bol dobrý, aj zásluhou španielčiny.
Som zvedavý, ako ho dabingom zohavili.

11.01.2020 | Úžerník s maslom na hlave

Tak zase nic proti originalu, ale kolko ludi na Slovensku ovlada Spanielcinu? Myslim, ze to zdaleka nie je ani jedno promile, na urovni aby dokazali porozumiet serialu. S anglictinou to je trocha lepsie, ale ani tam sa percento, ktore dokaze porozumiet hovorovu anglictinu nepohybuje vysoko nad 5%. A to zijem v Bratislave.

14.01.2020 | chronos88sk

Na prime som videl predvcerom jeden diel. Hovorene dialogy boli po spanielsky s titulkami, rozpravac medzi dialogmi po cesky. Bolo to akceptovatelne.

10.01.2020 | gejza77

základný rozdiel medzi netflixom a RTVS - RTVS dokáže pre slovenského diváka zabezpečiť kvalitný dabing .... pre mňa o dôvod viac ignorovať netflix

10.01.2020 | rmaly

Netflix dokaze pre hociktoreho divaka na celom svete zabezpecit (aj) kvalitne serialy a filmy... :)

10.01.2020 | shaggy

Čiže ignoruješ službu, ktorej seriál si pozrieš na RTVS... krásny doublethink.

11.01.2020 | martin33

Nic take ako "kvalitny slovensky dabing" neexistuje. Ak dabing, tak radsej cesky.
Ak by som sa vsak mal spoliehat len na dabing, tak by som nevidel cca. 80% filmov a serialov, ktore som vidiet chcel. Vratane tych, na ktore chodim do kina na Slovensku, tie "lepsie" filmy pre divakov s IQ nad 100 su totiz aj v nasich kinach vacsinou len s titulkami.

11.01.2020 | Martinoid

Ak dabing radsej slovensky ako cesky.

11.01.2020 | martin33

Ja slovensky dabing "nemozem". Oproti ceskemu je to (aj ako cela filmova a serialova produkcia) len tazka "amatercina".

12.01.2020 | fivestar

Slovenský dabing je lepší ako lowcostový český. Českému dabingu napr. v dr. Housovi, 2 a pol chlapa, Priateloch ... som na chuť neprišiel. Ale vo väčšine prípadov sa mi zdá ten český pútavejší.

11.01.2020 | Jaroslav Raztocny

dabing len podporuje lenivost naroda k vzdelavaniu, ochudobnuje divaka o povodny zazitok a u niektorych jedincov vytvara skresleny pohlad na to, ze tato krajina je pupkom sveta (pretoze ma lepsi daning ako Netflix).
Snad daju aj Angeliku.

11.01.2020 | Úžerník s maslom na hlave

Videl si niekedy v anglicky hovoriacej krajine vo verejnopravnej Tv niekedy inojazycny film, ktory nebol nadabovany?
Ja jeden. V irskej televizii davali film o Cinanovi, ktory cely zivot tuzil emigrovat do Irska. Vysnival si tu krajinu, naucil sa jazyk a nakoniec tam emigroval. Ake vsak bolo jeho sklamanie, ked zistil, ze Irstinou sa v Irsku nedohovori. Je to sice dvojjazycny stat, kde su vsetky cedule v anglictine aj irstine, anglictinou tam vsak nikto nerozprava. Ucia sa ju v skole ako cudzi jazyk. Existuju oblasti, kde este tento mrtvy jazyk preziva, oficialne ovlada irstinu 2% obyvatelov Irska. Ked sa spytas Ira, co vie po irsky, tak ti povie kazdy to iste - How are you = Conas ata tu, cheers = slontcha, a to tretie som uz zabudol, to bolo mlieko, ale to je len kvoli tomu, ze na mlieku je dvojjazycny napis.
Dufam, ze my raz nedopadneme rovnako...

11.01.2020 | Úžerník s maslom na hlave

Oprava- irstinou tam nikto nerozprava...

13.01.2020 | salamoon

napr. v Australii cudzojazycne filmy pravidelne dava len verejnopravny kanal SBS a su vsetky s titulkami, dabing nepoznaju

11.01.2020 | mam_rad_jablka

Som tiež proti dabovaniu filmov, radšej titulky. Človek si napočúva jazyk. Angličtina je univerzálny jazyk. Ako sa svet zmenšuje, raz bude len jeden jazyk na celom svete s množstvom prízvukov.

Mám byť národný? A prečo? Je rozumnejšie rozprávať jedným jazykom na celom svete. Je to výhodnejšie.

11.01.2020 | martin33

V principe mas pravdu, ale ten vyvoj k jednemu jazyku bude trvat prirodzenou cestou stovky rokov.
Kazda snaha o urychlenie vyvoja a "tlacenie na pilu" (napriklad urychlenie federalizacie EU) ten vyvoj ale spomali a sposobi posun presne opacnym smerom.

11.01.2020 | Darija

Pri titulkách v inom jazyku ako je hovorené slovo sa toho jazyka veľa nenapočúvate :-) Sústredíte sa na titulky a častokrát sú aj dosť od veci. Ak je napr. film v angličtine, prospešné je pre zvýšenie svojej jazykovej úrovne, pozrieť si film s anglickými titulkami.

11.01.2020 | mam_rad_jablka

martin33 - ok, máš pravdu, netreba tlačiť. Rozumiem, že ľudia ľpia na tradíciach. Je to pekné, kultúrne a mohlo by sa to brať ako strata identity. Vyvinie sa to časom samo, niektorí len dorazia do cieľa skôr a aj niektoré benefity využijú tiež skôr. Mne sa páči rôznorodosť jazykov, pekne to znie. Rôznorodosť je krásna, uniformita nudná.

Darija - beriem. Možno by bolo fajn mať možnosť prepínať medzi titulkami v rôznych jazykoch. Minimálne sa dostane do uší dynamika reči. Podľa jazykových schopností potom človek by prechádzal jednotlivými štádiami - slovenské titulky, anglické a nakoniec by titulky nečítal.

11.01.2020 | atabaz

Z vyjadrení diskutérov o seriálovej novinke vo verejnoprávnom médiu vyplýva, že viacerí nemajú dobré skúsenosti so sledovania zahraničnej mediálnej produkcie v slovenskom dabingu. Viacerí by uprednostnili sledovanie filmov v pôvodnom jazyku s titulkami. Aj keď ovládanie cudzích jazykov v našej spoločnosti najmä príslušníkmi strednej a mladšej generácie vzrastá, aj tí, ktorí ovládajú cudzí jazyk, si pre porovnanie pozrú v textoch pod obrazom slovenské obdoby replík filmových postáv.
Pridávam sa k názorom tých, ktorí dávajú najavo nespokojnosť s kvalitou slovenského dabingu. Nevedno, či je to tým, že úroveň nášho vzdelávania celkovo upadá (to nech nikto nevyvracia, netreba na to ani prieskumy, stačí počúvať ľudí - rôznych odborníkov, navyše s akademickými titulmi - už len počas debát v médiách, "zdevastovaná" slovenčina v ich vyjadreniach dokazuje absenciu akéhokoľvek kultivovania reči, napr. aj čítaním kvalitných textov beletrie), či je to úplným nezáujmom kompetentných o osvetu verejnosti v oblasti jazykovej kultúry (veď ako pripomínajú pamätníci v rodinách a ako možno zistiť aj čítaním rôznych novín spred rokov uchovaných v rodinách či z archívov,aj najmenšie lokálne periodiká mali rubriku jazykovej kultúry, dnes ich nemajú žiadne), či je dôvodom "úpadku reči"na verejnosti (pozor - reč v súkromí má svoje výnimky) doba informačnej internetovej skratky a neochoty súčasníkov nahlas medzi sebou komunikovať, len zásadne sprostredkovane - nástrojmi nových technológií, isté je, na Slovensku úroveň reči nielen medzi politikmi, nielen vo filmoch, v dabingu, v divadle, takmer všade vo verejnom priestore veľmi upadla.

V našich médiách slovenčinu ovládli jednak slová z cudzích jazykov, najmä anglicizmy a čechizmy (takí Francúzi napriek prílevu občanov z iných svetadielov do krajiny nemilosrdne kritizujú neopodstatnené ovplyvňovanie francúzštiny cudzími jazykovými vplyvmi a nedovoľujú to), jednak kedysi neprípustná (aj vzhľadom na silné kresťanské tradície u nás) vulgárnosť. Vulgárni ľudia boli kedysi posielaní do krčiem a porovnávaní s "unavenými" kočišmi ("Nevyjadruj sa ako kočiš!")No dnes sa naši tvorcovia mediálnej produkcie , aj dabingoví herci v rozhovoroch v médiách chvália, ako sme "pokročili", ako sme sa "zmodernizovali" aj v jazyku médií, veď tie odvážnejšie ako kedysi "odrážajú" život. No život nech odvážne a autenticky odrážajú dokumenty, ale hrané filmy, divadlo, aj literatúra majú zušľachťovať mysle i konanie ľudí a nie pomyselne "ponárať konzumentov našej kultúry do stoky".
V sledovaní súčasného slovenského dabingu mimoriadne rušivo popôsobí už neodmysliteľné slovné spojenie "do r.ti"- je absolútne všade - v akýchkoľvek situáciách zobrazujúcich rodinný život či pracoviská či akékoľvek iné výjavy (ten, koho zaujíma porovnávanie rovnakých titulov filmov, seriálov dabovaných v slovenčine a v češtine, ten zisťuje, že v slovenčine sa toto spojenie vyskytuje aj tam, kde je v češtine "neškodné" sakra" či "do háje"). Náš dabing sa nezaobíde bez čechizmov najmä vo vyjadrení emócií. Niet filmu, seriálu bez slov blbý, blbosť, blbec, hajzel, zmrd, grázel, hulvát (akoby sme nemali výrazy tupý, tupec, chumaj, chmuľo, truľo, ťuťmák, mamľas, kujon, odkundes a obrovské množstvo ďalších domácich emocionálnych slov - a aj celkom zábavných osobných nadávok - každoročná vianočná produkcia domácej filmovej a televíznej klasiky ich ponúka - na poučenie sa - neúrekom).
V súčasnej slovenskej dabingovej produkcii si môžu diváci "vychutnať" nové slovné prírastky do slovnej zásoby slovenčiny, samozrejme, z češtiny - "trable"(problémy), "dlžíš" mu ("dlží" ti) peniaze (dlhuješ mu), "daj si bacha"(pozor na neho) , to je "prús.er", "ukecal si ma", "nekecaj", on "prehlásil" toto (on vyhlásil) , tu "sa jedná" o to (tu ide o to) a pod. V preklade z ruštiny počúvajú diváci, ako sa naši dabingoví tvorcovia snažia aj ruskú výslovnosť ruských mien prenášať do slovenského dabingu. Nepočujú napr. meno Alexej Alexandrovič, ale Alexej Alexanič, resp. nie Michajlovič, ale Michajlič. ("Úžas!")
Nielen herci, ale aj redaktori našich médií (dokonca vo verejnoprávnom médiu - vo výkladnej skrini mediálnej produkcie) sa nezaobídu dnes bez českých výrazov, a to aj opakovane za sebou - ako vo včerajšej poludňajšej diskusnej relácii - "tým pádom" (čes."tím pádem", po slovensky - a tak, a teda, preto, teda), rovnako tak s obľubou používajú nespisovné slovo "dopady"("d. klímy, našej ekonomiky" a pod. vo význame dosahy, vplyvy, účinky, dôsledky a i.)

Nikde - zo strany nikoho - žiadna systematická osveta verejnosti v oblasti jazykovej kultúry u nás. ("Slovenčina na slovíčko" - relácia RTVS - aká je to už len osveta, keď sa pýta na niečo občan - a zväčša sú to samé malichernosti , ktoré si bez problémov možno nájsť na internete, ale to, čo patrí k najčastejším chybám vo verejnej jazykovej komunikácii - vo verejnej - toto treba zdôrazniť, na to nikto neupozorňuje; nikto z príslušných sekcií ministerstva kultúry, nikto z odborníkov na súčasný slovenský jazyk, nikto z oblasti školstva. )
(Čítal niekedy niekto nejaké odborné recenzie aj o jazyku filmových, televíznych či divadelných postáv u nás?!)

11.01.2020 | mam_rad_jablka

Celkovo je menej času používať peknú a košatú slovenčinu. V normálnej reči ide o efektivitu. Nehľadáme synonymá ale stručné zdelenie informácie.

Mne sa tiež nepáči, keď počujem v rozhlase RTVS povedať veľké tvrdé "L" namiesto pekného slovenského ľ. Ale zmieril som sa s tým, že tlakom sa postupne ľ nahradí surovým L. Lebo taká je dynamika doby.

Určite som nikdy nečítal odborné recenzie o jazyku filmových postáv, lebo to je vec určená pre odborníka/fajnšmekera a nie pre bežného pracujúceho človeka. Minule som si kúpil ebook. Na Martinuse. Od Slováka. Kniha nemohla prejsť jazykovou korektúrou. Tam neboli čechizmy, tam boli vyslovene české slová. Knihu som nedočítal, lebo sa u mňa autor znemožnil.

Sila slovenčiny je, že tie prevzaté slová nakoniec predsa len skloňujeme. Myslím si, že kultúra štátu nestojí na jazyku ale hlavne na myšlienkach a na tom, ako sa správame k sebe navzájom.

Vulgarizmy nemám rád ani ja.