Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mika: Ak sa financovanie nevyrieši, kandidovať už nebudem

25.07.2016, 05:20 | Martin Poláš | © 2016 News and Media Holding

Václav Mika si počká, či zmena financovania RTVS dostane reálne kontúry a aj podľa toho sa rozhodne, či sa na budúci rok bude znova uchádzať o post generálneho riaditeľa. Kritikov, ktorí vyčítajú inštitúcii predražené externé výroby, sa pýta, s čím ceny porovnávajú. Zároveň tvrdí, že RTVS pracuje profesionálnejšie a transparentnejšie ako v minulosti.

  • Tlačiť
  • 22

Tagy

NEPI

Zvyšovanie úhrad zostalo prakticky na mŕtvom bode. Aký očakávate vývoj?

Mediálna pozornosť sa teraz venuje najmä predsedníctvu Slovenska, v auguste je plánované rokovanie vlády, uvidíme, či sa tam téma dostane. Nemám aktuálne žiadne nové informácie, nemám mať ani aké. Bol by som proti sebe, ak by som maľoval čierne scenáre. Rieši sa to však na politickej úrovni, a preto je ťažké odhadnúť vývoj.

Sklamalo vás, že je z koncesií politická téma? Vecná debata vydržala krátko.

Nebolo to cieľom RTVS. Osobne sklamaný môžem byť, lebo pokiaľ sa nevyrieši financovanie RTVS, progres bude tlmený. Potom treba profesionálno-osobné veci oddeliť od systémových. Úprava výšky úhrad je systémové riešenie, ktoré sa netýka konkrétneho riaditeľa. Dlhodobé programové ani strategické ciele by nemali mať väzbu na jeho funkčné obdobie, to som vždy tvrdil. Napokon, ak by aj koncesie prešli v pôvodnom návrhu od januára, mne sa funkčné obdobie končí zhruba takto o rok, nebol by som teda úplne nositeľ tých „pôžitkov“.

Ak nebude zmena financovania alebo jej vízia, tak by to bolo trápenie, a nie koncepcia.

Nebudete kandidovať v ďalšej voľbe riaditeľa?

Treba na to splnenie niektorých podmienok, o ktorých som už hovoril. Východisko je, aby som mal po piatich rokoch za sebou výsledky, ktoré ma budú oprávňovať podieľať sa ešte ďalšie funkčné obdobie na riadení RTVS. Druhá podmienka je, že budem mať víťazný tím, s ktorým budem môcť v misii pokračovať, lebo sám bez ľudí nedokážem nič. Tretia vec – ak nebude zmena financovania alebo jej vízia, tak by to bolo trápenie, a nie koncepcia.

Znamená to, že ak neprejde zvýšenie koncesií, nebudete kandidovať?

Hovorím o zmene financovania, kde sa mne ako najlepší model javí viaczdrojový spôsob s dominantným podielom koncesií na úrovni 90 percent. Som toho ortodoxný zástanca, aj keď možno sa tu nakoniec uplatní iný model – napríklad percento zo štátneho rozpočtu. Ak ale nebude žiaden vývoj ohľadom financovania, pochybujem, že sa budem zaujímať o ďalšie pôsobenie vo funkcii.

Zdroj: Milan David

Ako vnímate, že minister Maďarič dal do hry svoju funkciu v prípade, ak zvýšenie úhrad neprejde?

Je to signál, aká je to kľúčová téma. Aj naprieč parlamentom je zrejmé, že je legitímna, nikto nepovedal – nevenujme sa tomu. Rôznia sa názory, ako riešiť financovanie RTVS – či je správny model koncesií alebo druhý, nazvem ho neštandardný, a to je financovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré má množstvo zádrhelov. Minister kultúry vyšiel z tohto prostredia, takže si uvedomuje dôležitosť verejnoprávnych médií. Stojí si za názorom, ktorý presadzuje dlhšie, samozrejme, konzistentnosť z jeho strany si vážim a oceňujem, a to nielen ja, ale aj inštitúcia samotná.

Vo výčitkách vidí účelovosť

Predseda SNS Danko RTVS vyčíta, že na nej parazitujú externé firmy, ktoré zarábajú milióny.

Ja sa s tým, samozrejme, nestotožňujem. Vidím v tom účelovosť, tá téma sa otvára teraz, hoci všetky naše zmluvy sú roky zverejnené a celé mediálne prostredie ich pozná. Ďalší fakt je, že externá výroba u nás rástla pomalšie ako celková výroba, teda opak je pravdou – už tu nie sú prázdne chodby a štúdiá, vyrába sa tu viac ako v minulosti a externe tým pádom pomerovo k vlastnej produkcii menej. A najpodstatnejšia vec – na rozdiel od predošlej praxe máme aj transparentný systém, ako sa formáty dostávajú do vysielania. Prechádzajú cez centrálny register námetov, dramaturgickú a programovú radu. Nestane sa, že sa nejaká relácia objaví programovému riaditeľovi na stole a zrazu ide na obraz.

Nielen Andrejovi Dankovi sa zdá vyše 900-tisíc eur pre externú firmu za sezónu Milujem Slovensko veľa. Vám nie?

Keď niekto povie, že naše formáty sú drahé, tak sa pýtam – v porovnaní s čím? S komerčnými televíziami? Tvrdím, že nie. V porovnaní so zahraničím, Českou televíziou? Určite nie. V porovnaní s inými televíziami, ktoré vyrábajú rovnaké formáty ako my, povedzme Milujem Slovensko? Máme možno polovičné náklady. Ako človek, ktorý je v mediálnom prostredí dlho, môžem konštatovať, že relácie, ktoré tu vznikajú, sú adekvátne v pomere cena – výkon a dovolím si povedať, že sa vyrábajú efektívnejšie ako v komerčných televíziách a to aj vďaka tomu, že máme vlastné kapacity. Myslíte si, že ak by tu bolo niečo okato predražené, že by sa neozvali aj sami ľudia z brandže či konkurencia?

Zabúda sa ešte na jednu vec – tu sa vždy vyrábalo externe, aj sa bude, nech tu bude akýkoľvek manažment, z dvoch dôvodov – legislatíva, ktorá nám káže 15 percent produkcie zadávať v nezávislom externom prostredí a naše obmedzené kapacity, ktoré nedovoľujú všetko vyrábať interne. Na to by sme potrebovali tisíce zamestnancov.

Nemáte ich? Musia byť kameramani, režisér najatí zo súkromnej spoločnosti?

Napríklad interného režiséra máme jedného. Spomeňte si, ako televíziu ešte nedávno označovali za vysielaciu, nie výrobnú. Ja inklinujem rozhodne k druhému prívlastku, no historicky tu v dôsledku toho odborné a kreatívne profesie vypadli. Z hľadiska budúceho vývoja RTVS ich treba opäť získať. Našťastie dnes už máme v istých profesijných oblastiach dvojnásobne viac ľudí ako v roku 2011. Opakujem ale, externé kapacity si podľa smernice objednávame len tam, kde nemáme vlastné. A aj na tieto projekty využívame podľa možností interných ľudí na technické zabezpečenie či stavbu dekorácie. Nedám ju predsa postaviť externe, keď tu mám na to celé oddelenie.

Ako človek, ktorý je v mediálnom prostredí dlho, môžem konštatovať, že relácie, ktoré tu vznikajú, sa vyrábajú efektívnejšie ako v komerčných televíziách.

Druhá vec je výber dodávateľov. Pravidlá, ako si RTVS vyberá, s kým bude spolupracovať pri výrobe programov, nie sú jasne dané a sú menej transparentné ako iné normy, ktorými sa riadi.

Hovoríme o kreatívnom priemyselne, kde niečo podobné ani nie je možné. Napriek tomu tvrdím, že ten proces je transparentný. V minulosti tu naozaj nebolo nič ako register námetov, ktorý sme založili, či dramaturgická a programová rada, ktoré projekty odborne posudzujú a vyberajú. Pri nových veciach máme vždy v podstate dve možnosti – buď si nájdeme projekt a zvolíme firmu, s ktorou ho zrealizujeme, alebo naopak – tvorcovia prezentujú svoje projekty a my si z nich vhodné vyberieme. A to všetko za predpokladu primárneho využitia interných kapacít.

Relácie pre RTVS nevyrábajú no name firmy

Spoločnosti ako Maya, good tv, Nunez NFE či Akran sa ako externí partneri opakujú. Môže to pôsobiť, že v RTVS majú vyárendované miesto.

Nehovoríme predsa o žiadnych no name firmách, sú to štandardné, silné spoločnosti na mediálnom trhu, ktorých zas u nás nie sú desiatky. Ide o spoločnosti, ktoré pracujú pre komerčné televízie, majú zákazky s ďalšími verejnoprávnymi médiami v zahraničí. Nie je dôvod, aby aj RTVS nespolupracovala práve s relevantnými subjektmi na trhu. Dvere sa tu nezatvárajú ani pred ďalšími, ktorí majú čo ponúknuť. V minulosti tu však vyrábali aj firmy, o ktorých sa ani nevedelo, že existujú.

Zdroj: Milan David

Napríklad Akran začal pre RTVS robiť až za vášho pôsobenia a získal zákazky za vyše tri milióny eur. Najali ste si ich najprv na realizáciu adventných koncertov. Ako ste ich vyberali?

Bol to ten druhý variant – oni nám prezentovali svoj projekt a my sme si ho vybrali. Aby sme si ale rozumeli – ja osobne nie som pri samotnom výbere, nie je to moja práca, má to svoj spomínaný systém. O projektoch som informovaný na programovej rade.

Hovoríte, že robíte s relevantnými hráčmi na trhu. Poznali ste predtým prácu Akranu?

Opakujem, že som pri tom výbere priamo nebol. Nie je to vyviňovanie sa, no ideme do vecí, pri ktorých nemôžem úplne kompetentne hovoriť, keďže som sa nezúčastnil napríklad na stretnutí s nimi ani som to nijako neriadil, lebo to nie je moja úloha. Námet sa ku mne dostal, keď prešiel štandardným procesom. Povedzme si však, čo je na konci dňa – projekt adventných koncertov je funkčný a progres medzi ročníkmi je jasný. Navyše externé kapacity pri tomto projekte sú využívané v minimálnej miere.

Akran následne dostal v RTVS výrobu Marcinovej talkšou, naposledy dodával aj reláciu Mixzóna, ktorú platila stávková kancelária Niké. Vyzerá to, že sa osvedčili.

Mixzóna prišla ako plne sponzorovaný projekt, čiže nás nestála nič a priniesla peniaze. Tomu nemôže programový riaditeľ zavrieť dvere, skôr to uvíta. Dajme ale tento formát nabok – je to iný model. Aj pri talkšou rovnako ako pri koncertoch platí, že je to úspešný formát. Výber v prípade oboch sa pritom v ničom nevymykal štandardu. Spoločnosť uspela s projektmi, ktoré prezentovala. Pri objeme výroby robíme s desiatkami firiem, ktoré tu majú množstvo formátov. Prakticky spolupracujeme s celým kreatívnym prostredím na Slovensku.

Existuje nastavenie cenových kritérií výroby? Detská relácia Daj si čas vysielaná v sobotu dopoludnia s dĺžkou necelej polhodiny stojí aj s daňou vyše 16-tisíc eur.

Z tohto pohľadu by bol náš najdrahší formát Rómsky magazín, ktorý cieli na konkrétnu širokú skupinu divákov, ale má maličkú sledovanosť. Detské formáty sú vždy najdrahšie, to vidíme aj pri animákoch Mimi a Líza či Pavúky z rohu. Ani pri nich sa nedá obhájiť pomer cena – výkon, keďže sledovanosť zodpovedá zameraniu na úzku cieľovú skupinu. Ak aj dobre targetujete, pri detskom formáte máte tretinový mediálny výkon oproti bežnému formátu, povedzme mainstreamovej zábave. Aj to je však úloha RTVS, komerčná stanica by si nikdy nemohla dovoliť niečo také vyrábať. Pokiaľ ide o Daj si čas, ide o reláciu so vzdelávacím rozmerom. Cena výroby je adekvátna, verím v tom našim programovým ľuďom.

Bude veľká folklórna šou, chcú seriál o Márii Terézii

Na jeseň chystáte novinku Strom želaní, na ktorej osem častí ide takmer 700-tisíc. Je skoro dvakrát nákladnejšia ako Milujem Slovensko. Má podobný divácky potenciál?

Je to veľký formát, ktorý verím, že bude úspešný. Videli sme pôvodnú reláciu, ktorá beží v Holandsku aj verziu, ktorá sa pripravuje v Poľsku. Ide o náročný formát, treba si pozrieť, ako vyzerá – na prvý pohľad je zrejmé, že je to opäť niečo, čím sa posúvame vyššie. Je tam veľká expozícia, výroba v exteriéroch, veľa dokrútok, vyrába sa významná dekorácia. Chceme byť inovatívni, prinášať novinky na trh. Strom želaní je aj v európskom kontexte nový formát, podobne ako boli Milujem Slovensko a Čo ja viem. Vďačný je aj v tom, že sa orientuje na mladšiu cieľovku. Je to typ feel-good šou, aká u nás ešte nebola.

Václav MikaZdroj: Milan David

Tiež je ale postavená na plnení snov. Nie sú tým diváci presýtení z komerčných staníc?

Typovo to je síce tento formát, ale povedal by som, že napriek tomu značne odlišný. Ide o licencovanú reláciu s vlastnou štruktúrou a bibliou, čiže nepodobá sa na programy, ktoré poznáme z nášho trhu. Ide o výpravný, vtipný projekt, pozitívne ladený, prinášajúci veľkú emóciu. Na tom stavia.

Chceme byť inovatívni, prinášať novinky na trh. Strom želaní je aj v európskom kontexte nový formát, podobne ako boli Milujem Slovensko a Čo ja viem.

Nemôžu sa mu stať, že narazí v slote na V siedmom nebi na Joj alebo iný silný formát konkurencie?

Nemyslím si. Keď získalo Milujem Slovensko líderstvo, boli tu nejaké pokusy o kontraprogramming, to však nedáva veľmi zmysel, lebo my nezapĺňame na trhu priestor komerčným staniciam. Tie si delia trh bez ohľadu na našu sledovanosť, pretože náš podiel na trhu reklamy je marginálny, na úrovni troch – štyroch percent. Markíza a Joj teda nemajú biznisový dôvod súťažiť s RTVS.

Ohlásili ste novú folklórnu šou, o čom bude?

Ešte nepoviem veľa – sme vo vývoji. Námet sme dostali z externého prostredia, skúsenosť máme aj z blízkeho zahraničia. Podobné relácie bežia v Holandsku, Maďarsku, v Rusku ich poznajú niekoľko. Nábor nám ukáže, aký má projekt potenciál. Predpokladáme, že značný, keďže sme krajina, ktorá má jednu z najväčších diverzít folklóru na svete. Aj diváci o folklór majú záujem, hovoria o tom naše prieskumy, ale napríklad aj sledovanosť adventného koncertu, v ktorom vystupuje ľudová skupina. Veríme teda, že môžeme pripraviť veľký formát o folklóre, výpravnú šou s kastingovými prvkami, ktorá nebude viazaná na jedno miesto, ale budeme s ňou cestovať.

Novým projektom má byť aj historická miniséria o Márii Terézii. V akom je štádiu?

Aktuálne v štádiu literárnej prípravy. Je to obrovský projekt, ktorý sa dá robiť len na úrovni európskej koprodukcie – počíta sa s účasťou nemeckej, českej a rakúskej strany, možno maďarskej. Producentom je nemecký Beta Film pána Mojtu. Veľa si od toho sľubujeme, lebo Mária Terézia vychádza ako významná historická osobnosť značne spätá s Bratislavou. Na to, aby sa projekt realizoval, však treba spomínanú širokú koprodukciu, sami do toho pochopiteľne nemôžeme ísť.

Chystáte aj vlastné nové seriály? Z námetov ste pracovali s projektom Lekári či príbehom Niekedy v Európe.

Vo vývoji je niekoľko seriálov, hovoriť ale o nich budeme až keď budú na papieri. Z aktuálnych vecí sme pred dvomi týždňami dokončili druhú sériu Doktora Martina, kde sme koproducentom. Ďalší seriál Inšpektor Max, ktorý takisto vzniká s ČT, je vo fáze realizácie. My sami teraz nakrúcame nové diely Tajných životov.

Čo je ešte medzi novými projektmi? Okrem iného ste chceli priniesť novú diskusiu so ženským obsadením.

Vyvíjame novú panel show, kde je potvrdený model so ženským auditóriom. V cyklike pripravujeme aj jeden publicistický a jeden historický formát. Kontinuálne robíme na animovaných seriáloch. V lete nakrúcame rozprávku Zázračný nos a rátame s ďalšími. Niekoľko projektov sa chystá k historickým udalostiam – čaká nás výročie úmrtia Štefánika, kde je už jeden projekt vo výrobe a k seriálu o tejto významnej osobe zbierame aktuálne námety. Napríklad k výročiu reformácie pripravujeme celý rad projektov.

Tento rok oslavujete 90. výročie rozhlasu a 60. výročie televízie, k čomu ste avizovali na jeseň galaprogramy. Akú budú mať podobu?

Organizujeme dva samostatné eventy pre rozhlas a televíziu – 14. a 15. novembra v historickej budove SND. Rozhlasový galaprogram bude komornejší, televízny večer bude koncipovaný ako formát aj pre divákov – galavečer. Oba formáty budú na obrazovkách RTVS.

Na vlastnom spravodajskom portáli pracujú  

Ako ste pokročili v rokovaniach o sublicenciu na vysielanie olympiád po roku 2018, ktoré získal Eurosport?

Jednáme a verím, že sme blízko pred dohodou. Na viacerých zahraničných trhoch sa to už uzavrelo. Pre nás je to nová situácia, lebo dosiaľ práva získavala EBU, tentoraz ich má spoločnosť, ktorá je sama vysielateľom. Tá má na základe dealu s olympijský výborom poskytnúť daný počet hodín free-to-air staniciam, o čo sa uchádzame. Nešťastné by bolo, ak by sa práva rozpredali po jednotlivých športoch, čo sa u nás stalo pri olympiáde v Soči.

Aj šport vám priniesol medziročný nárast sledovanosti, ratingy však rástli tiež spravodajstvu. Sú už správy RTVS tam, kde ste si ich predstavovali?

Spravodajstvo je na prvom mieste v mojej koncepcii riadenia a rozvoja RTVS, som pyšný, že sa nám podarilo zvýšiť skoro dvojnásobne jeho výkonnosť a že to podľa spätnej väzby ide ruka v ruke s kvalitou a dôveryhodnosťou. Čo sa na prvý pohľad nezdá, máme aj dvojnásobok spravodajských formátov oproti minulosti. Sme radi, že sa podarilo riešiť aj technologický background, teda digitálny reťazec, kamerové systémy, postprodukciu, samozrejme vysielanie v HD, ale aj produkciu príspevkov na rôzne platformy – do aplikácie či na Facebook. Tento rok sa nám podarilo zabezpečiť niekoľko spravodajských bagov – sú to batohy, ktoré si vezmete do terénu a vďaka technológii viete pomocou nich odvysielať príspevok.

Som pyšný, že sa nám podarilo zvýšiť skoro dvojnásobne výkonnosť spravodajstva a že to podľa spätnej väzby ide ruka v ruke s kvalitou a dôveryhodnosťou. 

Aktuálnosť informácií na Facebooku má dobrý ohlas. Bude mať RTVS aj moderný spravodajský portál?

Pracujeme na ňom. Problém však je, že v súčasnom zákone o RTVS nemá web ako taký oporu. To by sa malo pri chystanej novele tiež zmeniť, potrebujeme mať legislatívne zakotvené, že zdroje RTVS majú ísť aj do internetových platforiem. Ak totiž budujeme spravodajský portál pri dnešnom stave, je otázne, aké prostriedky do toho môžeme investovať, aby to nebolo na úkor našej hlavnej činnosti, ktorú definuje zákon.

Správy vysielate z virtuálneho štúdia, no avizovali ste zámer budovať nové vrátane newsroomu. Posunulo sa to niekam?

Máme funkčnú štúdiu na výstavbu spravodajského centra, jedna z alternatív je, že by to bolo v priestoroch súčasného ÚTD. Žiaľ, z hľadiska finančných a systémových vecí je to zatiaľ nerealizovateľné. Prioritu majú investície do vysielacích pracovísk, kde treba často riešiť horúcejšie veci ako je táto. Strategické investície sú momentálne na nule.

Denník N nedávno informoval o neodvysielanej reportáži v relácii Občan za dverami o čiernych stavbách, z ktorých jednu postavil zamestnanec RTVS Boris Baliga, ktorému ste požičali peniaze a získali na pozemok záložné právo. Tvrdíte, že reportáž sa posunula do inej roviny, a preto ju dostal prepracovať tím Reportérov. Prečo sa nedostala stále do vysielania?

V prvom rade to, že nebola odvysielaná pôvodná reportáž, je autonómne rozhodnutie dramaturgičky relácie, ja som v tom čase o tom nemal žiadnu vedomosť. Vtedy nebola ani zjavná súvislosť medzi pánom Baligom a mnou, on ani nikde v tej reportáži nevystupuje, je jedným z desiatok dotknutých, ktorých sa problém týka. Z toho, čo hovorí redakcia, ide o značne zmätočný prípad – reportáž vznikala o súdnom spore medzi záhradkármi a obcou, lenže okrem toho sa vedie paralelný spor s pozemkovým fondom a do toho sa tam stavia a stavby nie sú skolaudované. Preto je to téma vhodná pre Reportérov.

Zaujímavé však na tom pre mňa je, že sa to celé objavilo po trištvrte roku. Za obdobie, čo som v RTVS, som nebol ani raz konfrontovaný so zásahom do redakčnej slobody a odmietam to aj v tomto prípade. Tu je dokonca absurdné obvinenie, že som mal zasahovať do niečoho, čo v pripravovanom materiáli ani nebolo. Ak bude reportáž spracovaná, nemáme problém ju odvysielať. Ale aj to je na redakcii, ja do toho nijako nevstupujem.

Zdroj: Milan David

Za inú reportáž z Reportérov má RTVS zaplatiť 10-tisíc eur Štefanovi Harabinovi, ktorý žiadal 20-krát viac. Platí, že sa voči rozhodnutiu odvolávate?

Je to ako v iných prípadoch spor z minulosti, ktorého dôsledky znášame. Voči rozsudku sme sa odvolali. Je to prakticky naša povinnosť, najmä z hľadiska redakčnej integrity. Sme médium a je to do istej miery aj principiálny postoj.

Tretí kanál by spustili do roka

Pri vyšších financiách pre RTVS je záväzkom manažmentu tretia programová služba. Máte jej koncept už podrobne na papieri?

Tak ako sme ho prezentovali – nešlo by o monotyp, ale plnoformátový kanál. Koncept nie je len o tretej stanici, lebo nový kanál prinesie zmeny aj pre Jednotku a Dvojku. A nielen tým, že sa presunie šport, ktorý zaberá momentálne štyri hodiny obsahu denne. Tu už hovoríme o multikanálovej stratégii, kde tretí kanál nemá prvé dva oslabiť, ale naopak ich posilniť. Programové obsahy sa musia dopĺňať, nie kanibalizovať. Vtedajšia Trojka, ktorá skončila neslávne, vysielala s menej ako 50-percentným pokrytím. Ak má vzniknúť tretí kanál, musí mať pokrytie rovnaké ako ostatné stanice. To už po digitalizácii nie je problém, do verejnoprávneho multiplexu sa stanica zmestí. Ďalšími predpokladmi úspešného nového kanála sú samozrejme dostatok unikátneho mediálneho obsahu a personálne zázemie, ktoré treba zabezpečiť.

Ako rýchlo by ste tretí kanál stihli spustiť?

Deadline je do roka od ohlásenia zmeny výšky úhrad.

  • Tlačiť
  • 22

Tagy NEPI