Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku

31.08.2016, 10:39 | Martin Poláš | © 2016 News and Media Holding

Najsledovanejšia slovenská televízia oslavuje v stredu 20. narodeniny. Vysielať začala 31. augusta 1996. Markíza prispela kľúčovým spôsobom k formovaniu mediálneho trhu na Slovensku, zásadne ovplyvnila divácky vkus i návyky. Zo dňa na deň dožičila slávu desiatkam moderátorov a redaktorov. Ale nevyhla sa ani škandálom a politickému zneužitiu. Príbeh televízie sa začal na zelenej lúke. Za dve dekády je už poriadne obsiahly.

  • Tlačiť
  • 4

Pôvodne sa mala volať Tatra, Luna či Urán, názov Markíza vzišiel z hlavy zakladateľa Pavla Ruska. Ten si variant pretlačil napriek tomu, že mnohým slovo evokovalo roletu či šľachtický titul. „Markíza“ však uspela aj v marketingovom prieskume, a tak bolo rozhodnuté. Vtedajšia šéfka marketingu a neskôr riaditeľka televízie Zuzana Ťapáková dala význam všetkým písmenám: „m“ – moderná, „a“ – akčná, „r“ – rodinná, „k“ – komerčná, „í“ – inovatívna, „z“ – zábavná, „a“ – apolitická.

Dostavaná budova MarkízyZdroj: TV Markíza

Pôvodné logo televízie vytvorili Američania. Zákazku dostala marketingová spoločnosť Pittard Sullivan, ktorej kreatívci zavítali na Slovensko načerpať inšpiráciu. Ovplyvnení prírodnými krásami stavili na symboliku zapadajúceho slnka a hôr, ktoré zároveň predstavovali začiatočné písmeno názvu televízie.

 

Štartu Markízy predchádzala veľká kampaň – televízia sa prezentovala sloganom „Konečné niečo iné“. Hoci to už na Slovensku predtým skúšali súkromné stanice DCTV a VTV, projekt Markízy bol prepracovanejší a mal jasnejšiu víziu.

Inzerát z printovej kampane pred štartom televízieZdroj: TV Markíza

Licencia na druhý pokus

Markíza vznikla v hlave Pavla Ruska, realitou sa nestala bez prekážok. Licenciu žiadala už v roku 1994, ale Rada pre vysielanie a retransmisiu napriek tomu, že projekt označila ako najlepší, rozhodla, že ju nevydá.

Problém bol, že P. Rusko v žiadosti neuviedol zahraničnú spoločníčku vo firme Markíza-Slovakia Sylviu Volzovú. Pre poskytnutie nekompletných údajov stratil P. Rusko dôveru rady. Zasiahla však vládna strana HZDS, ktorá radu na čele s Emíliou Boldišovou odvolala.

O pridelení licencie pre Markízu rozhodla v roku 1995 v novom zložení na čele s Petrom Jurášom. E. Boldišová televíziu nazvala dieťaťom HZDS. Stvoriť ju pomohol aj Vladimír Mečiar, čo P. Rusko odmietal. Šéf HZDS bol aj na jeho svadbe v roku 1991. HZDS verilo, že televízia bude voči vláde, ktorá pomohla jej vzniku, nekritická, opak bol však pravdou. Markíza neskôr prispela ku koncu Mečiarovej garnitúry a do politiky dostala aj P. Ruska.

Vysielanie Markízy odštartovalo v sobotu 31. augusta 1996. Prvým programom bola o 19:00 strihová šou A sme tu! so Zdenou Studenkovou a Marošom Kramárom, ku ktorej scenár napísal Tomáš Janovic a režíroval ju Jiří Adamec. Prvý reklamný brejk otváral spot na produkty spoločnosti Garnier, prvými filmami boli o 20:30 komédia Bláznivá strela s Lesliem Nielsenom a o 22:00 nasledoval akčný film Cliffhanger so Sylvestrom Stalloneom.

 

Prvý odvysielaný periodický titul vlastnej tvorby bol detský magazín Kakao, ktorý sa objavil 1. septembra. Premiérové Televízne noviny odvysielala Markíza v rovnaký deň o 19:00 s moderátormi Andreou Vadkerti a Vladimírom Repčíkom. Dvojica sa objaví vo vysielaní televízie aj na deň 20. výročia – moderátorskú úlohu v správach si zopakuje, hoci ani jeden z nich v Markíze už nepôsobí.

Vladimír Repčík, Andrea VadkertiZdroj: TV Markíza

Od štartu v programe stanice pretrvali Televízne a Športové noviny, Počasie, ranný magazín Teleráno a Smotánka. Zo súčasných moderátorov pracujú v televízii najdlhšie Kveta Horváthová, Jana Hospodárová a Patrik Herman – všetci od roku 1996.

V roku svojho vzniku začala Markíza vysielať svoj prvý seriál s komediálnymi prvkami s názvom Silvánovci. Hlavnú úlohu starého mládenca Fera Silvána stvárnil Marián Labuda. Vzniklo celkovo 60 epizód. Televízia sa prezentovala množstvom formátov pôvodnej tvorby vrátane Erotického salóna GLP, ktorý moderoval aj herec Ľubo Gregor. P. Ruskovi pomáhal televíziu zakladať, bol v nej aj riaditeľom Centra umeleckej tvorby.

V roku 1997 začala Markíza organizovať Deň otvorených dverí a zároveň spustila svoju divácku anketu TOM. Na galavečer, na ktorom oceňovala svoje tváre na základe hlasovania divákov, pozývala pravidelne známych svetových hercov. S tradíciou skončila v roku 2007, keď sa konal posledný TOM.

TOM 2002Zdroj: TV Markíza

Zneužitá na politiku

Markíza sa u divákov rýchlo etablovala, keďže priniesla veľa nového. Prakticky ihneď si získali diváka Televízne noviny, ktoré boli oproti servilnému spravodajstvu STV dynamickejšie a spočiatku aj apolitické. Televízia sa najprv nechcela dostať do sporu s Mečiarovou vládou, pred voľbami v roku 1998 už ale bolo jasné, na koho stranu sa prikláňa. Televízia tlačila stranu SOP neskoršieho prezidenta Rudolfa Schustera, na jej kandidátke sa do parlamentu dostala aj Ruskova manželka Viera, ktorá bola v Markíze vedúcou vydania Televíznych novín.

P. Rusko sa krátko nato dal na politiku sám, založil stranu ANO, do ktorej nalial milióny korún. Potvrdilo sa, aký mocný nástroj je televízia – ANO sa v roku 2002 dostala do vlády, zakladateľ Markízy dotiahol do politiky viaceré tváre z televízie a sám sa stal neskôr ministrom hospodárstva.

Napriek vstupu do politiky si P. Rusko udržiaval vplyv v Markíze až do roku 2005. Odišiel z nej definitívne v čase, keď licenčná rada ostro kritizovala neobjektívnosť správ televízie. Spolumajiteľovi CME to prekážalo, Američania dali záväzok, že spravodajstvo dajú do poriadku. Tlačilo ich k tomu aj blížiace sa rozhodovanie o predĺžení licencie televízie, ktorú napokon Markíze obnovili.

Najvyššie priečky historického rebríčka sledovanosti Markízy obsadili práve Televízne noviny. Od spustenia peoplemetrov prekročili miliónovú sledovanosť medzi divákmi vo veku nad 12 rokov viac než tisíckrát. Najsledovanejšie vydanie išlo v nedeľu 21. novembra 2004 a pozrelo si ho 1 765 000 divákov (12+). Bolo to v čase, keď vo Vysokých Tatrách napáchala veľké škody víchrica.

 

V roku 2005 priniesla Markíza projekt Mojsejovci, prakticky prvú slovenskú reality šou. Dosahovala priemernú 922-tisícovú sledovanosť v cieľovej skupine divákov vo veku nad 12 rokov. Historicky najsledovanejším nespravodajským programom Markízy sa v nedeľu 6. marca 2005 stala prvá epizóda, ktorú si pozrelo 1 680 000 divákov.

Markíza si na slovenskom trhu udržiava dlhodobo pozíciu lídra, vyše 14 rokov je jej hlavným konkurentom TV Joj, ktorá vznikala pôvodne z aktivity českej Novy. Tá má dnes s Markízou rovnakého vlastníka (CME). Markíza si so svojimi tromi stanicami udržiavala v sezóne 2015/2016 trhový podiel 29,8 percenta v univerzálnej cieľovke 12+. Joj bola na úrovni 21,2 percenta. V komerčnej cieľovke 12 – 54, pre ktorú obe televízie stavajú programovú štruktúru, boli o čosi silnejšie – share skupiny Markízy dosahoval 31,1 percenta, Joj Group bol na 22,8 percenta.

Z finančného hľadiska ovplyvnila zlaté časy Markízy kríza. V posledných rokoch sa opäť vrátila k zisku. Za vlaňajšok uvádza spoločnosť Markíza-Slovakia v účtovnej závierke výnosy 99,3 milióna eur, náklady predstavovali 95,8 milióna eur. Čistý zisk po zdanení predstavoval takmer 622-tisíc eur. Za prvý polrok 2016 reportovala materská skupina CME na Slovensku medziročný nárast zisku o 48,8 percenta, keď Markíza vykázala OIBDA na úrovni 5,5 milióna dolárov. V druhom štvrťroku sa jej však darilo menej, keď výsledok 3,2 milióna dolárov znamenal medziročný pokles o 15,1 percenta.

Markíza svoje okrúhle narodeniny oslavuje dlhodobou kampaňou. V stredu organizuje veľký event v Inchebe, z ktorého živé vstupy sprostredkujú divákom Adela a Pyco. Na akciu pozvala televízia svojich zamestnancov, ale aj ľudí zo spoločenskej sféry vrátane politikov. Markíza spustila v stredu aj retroverziu svojho spravodajského webu TVnoviny.

Ako sa v Markíze menili majitelia

Vlastníci sa v Markíze menili pomerne často. Licenciu na vysielanie Markízy získala v roku 1995 spoločnosť Markíza – Slovakia, ktorej rovnocennými majiteľmi boli Pavol Rusko a Sylvia Volzová. Tejto firme patrilo 51 percent v spoločnosti STS, ktorá vysielanie televízie prevádzkovala. Zvyšný 49-percentný podiel mala americká spoločnosť Central European Media Enterprises (CME).

S. Volzová nemala už od roku 1998 vplyv na rozhodovanie v televízii. Ako konateľka ale podpísala, že firma uznáva miliónovú pohľadávku voči spoločnosti ESPE. Tá mala s držiteľom licencie zmluvu o tom, že ak televízia vznikne, ESPE v nej bude mať podiel a zároveň bude vyrábať televízne programy. To sa nestalo, P. Rusko zásluhy ESPE na vzniku televízie popieral a s firmou nespolupracoval. Podnikateľ Siloš Pohanka z ESPE pohľadávku predal za korunu spoločnosti Gamatex, za ktorou stál aj Ruskov spolužiak Marián Kočner.

Gamatex v exekučnom konaní Markízu získal, televíziu jeho ľudia s vlastnou ochrankou obsadili a P. Ruska vyprevadili z kancelárie. Markízu si vtedy prišli brániť priamo do jej sídla diváci aj politici, ktorí situáciu využili aj vzhľadom na to, že bolo krátko pred voľbami.

„Marián Kočner mi hovoril, že v ‚čase Gamatexu‘ mu volali viacerí. Peter Steinhübel chcel byť spolumajiteľom. Rokovania boli aj s Jánom Duckým. Vážny aktér na začiatku bol Fedor Flašík. Tendenciu cez Gamatex vstúpiť do Markízy mal aj Ladislav Rehák či Juraj Široký. V poslednom období to bola najmä skupina okolo Alexandra Zvrškovca a Slavomíra Hatinu,“ hovoril P. Rusko v rozhovore pre TREND v roku 2001.

P. Rusko a M. Kočner sa o vlastníctvo televízie sporili až do roku 2000, napokon STS firmu Gamatex kúpila. P. Ruska to stálo podľa medializovaných informácií sumu do 100 miliómov korún.

P. Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo, ktorým generálny riaditeľ televízie odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii. J. Kováčik následne odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa konateľom televízie. Spolu s P. Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo M. Fiľovi a zvyšok CME.

Markíza v tom čase už mala svoje mediálne pôsobenie širšie, J. Kováčik sa vtedy angažoval najmä v rádiu Okey, to spolu s televíziou, rovnomenným časopisom a denníkom Národná obroda tvorilo neoficiálnu koncentráciu na slovenskom mediálnom trhu.

P. Rusko po vstupe do politiky napísal svoj podiely na v Markíze na Františka Vizváryho. Definitívne vplyv v Markíze stratil v roku 2005, keď sa oficiálne Vizváryho podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia 80 percent. Zvyšný pätinový podiel získali v roku 2007, J. Kováčikovi a M. Fiľovi mali zaň vyplatiť spolu 1,9 miliardy korún.

Väčšinovým akcionárom CME je v súčasnosti americký mediálny gigant Time Warner. Cez CME podniká okrem Slovenska aj v Česku, Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku a Slovinsku.  

  • Tlačiť
  • 4

Tagy TV Markíza