Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Čiara je nečakane napínavý triler, ktorému sedí Maštalír i ukrajinské obsadenie (recenzia)

02.08.2017, 07:38 | Michal Korec

Slovenská kinematografia sa rozšírila o tragikomickú žánrovú kriminálku, ktorá by mohla urobiť pomyselnú čiaru za érou, kedy sa pri lokálnom filme nemusíme báť veľkého plátna, nedokonalých technických parametrov či meškajúceho zvuku. Tento zručne natočený film ukazuje, že mu všetky formálne atribúty fungujú a naplno sa sústredíte na obsah, réžiu, hudbu či herecké výkony.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Prvotný nápad zasadiť Čiaru do roka 2007 (pol roka pred posunutím schengenskej hranice smerom na Ukrajinu) je výborný. Skrýva v sebe totiž všadeprítomnú tenziu, ktorú môžu neskôr využiť scenáristi pre budovanie príbehu a čoraz riskantnejšie správanie postáv vedúce k chybám, ktoré sa neskôr pretavujú do dramatických udalostí.

Prvotné spoznávanie odhaľuje postavy, ktoré sa vám môžu spočiatku mýliť, no v úvodnej štvrťhodinke zistíte, kto je kto, komu sa darí viac, komu menej a ako zatiaľ funguje systém pašovania, náhodných kontrol alebo podplácania potrebných autorít. V centre je Adam Krajňák (Tomáš Maštalír), otec rodiny a lokálny šéfko, jazdiaci na Mercedese s občasnými návštevami v „kancelárii“ v kameňolome, kde rieši nezrovnalosti.

Keď sa to všetko po...

Kým všetko beží po starom, starosti sú malé – s kým randí najstaršia dcéra, ako cez hranicu previezť čo treba a keď niekoho príbuzný sedí vo väzení, to ešte nie je neriešiteľná situácia. Ako to v dobrej kriminálke býva, až keď sa začnú kopiť náhody, mení sa správanie zúčastnených, bossovia nervózne vystupujú zo svojho tieňa, tvoria sa dlhy, riskujú životy, dumá sa nad zradami a tečie krv na miestach, kde bol pokoj. Živý kolorit sa začne rúcať v rekordne rýchlom čase.

Čiara má relatívne konzistentný dej, to je veľké plus. Postupne hľadáte motivácie postáv (nie vždy iba veľké balíky peňazí), po polhodine sa im už kopia náhody a vybočia z dovtedajších línií správania. Reťazové nehody sú očakávané, jedna chyba vedie k následkom i vzniku ďalších, po vykopnutí zo zóny komfortu vzídu komploty a túžby dáko prežiť.

Je to zručne napísaný sled udalostí, ktorý budete pozorovať so zatajeným dychom a tipmi na počet obetí, respektíve kto nakoniec prežije. V duchu osvedčenej mustry „keď sa to sype, tak poriadne...“ smerujeme do záveru.

Ten predstavuje malinkú slabinu, obrovské finále nepríde a film má akoby tri či štyri konce. Keď si myslíte, že vidíte poslednú scénu, príde ďalšia. Sčasti pôsobia ako prilepené, nehovoriac o menších zmenách nálady či osudov. Keď si tvoríte finálne resumé emócií, nájdete všetko: nádej i smútok. Emočný i obsahový mix ste videli v iných filmoch, rovnako pády hrdinov, no náš lokálny film ich dokáže funkčne skladať.

Ak opomeniete pomalší úvod a vrstevnatý záver, ostáva vám výživná časť filmu, kde sa budete baviť, užívať si malé epizódky postáv (ak sa vám niektorá zdá samoúčelná, počkajte do záverečných minút) a niekde medzi poľskými, ukrajinskými a slovenskými hranicami i jazykmi sa stále čosi deje. Tam sa prejaví sila réžie, ktorá dokáže miešať nálady a nechá vyznieť čierny humor prezentovaný od prvej ukážky.

Čiara sa snaží pôsobiť ako balkánska komédia s trpkým nádychom, no rýchlo v nej začnú prevažovať prvky trileru, takže vo finálnom súčte sa pristihnete, že až tak často ste sa nenasmiali.

O napínavé momenty nie je núdza

Čiare vzácne fungujú práve napínavé momenty. Napríklad jazda v lejaku s pašovaným nákladom, kedy cítite spolu so šoférmi neprehľadnosť situácie a bojíte sa, či sa vám podarí doraziť do cieľa. Alebo vynikajúco natočená scéna s utečencami na hranici v jemnom daždi, kedy sa plazíte či tíško rátate kroky medzi hliadkami. Viaceré rozhovory s ukrajinským šéfom, kedy si nemôžete byť istí, či pri nich niekto nezomrie. V tom smere je Čiara až nekompromisne natočená.

Nemusíte sledovať chybičky vo forme, všetko tu ladí a sústredíte sa na tvrdý postup s ťažkými následkami pre jednotlivých hrdinov. Zrazu si môžete všímať práve obsahové nuansy, dejové skratky alebo uvedené štyri konce a nedumáte nad tým, prečo má nejaká postava iný hlas ako čakáte.

V tomto smere tvorcom patrí vďaka aj za to, že jednotlivých hercov nechali rozprávať v ich jazykoch a radšej film vybavili titulkami. Nie je ich veľa, rýchlo si na ne zvyknete a určite pasujú cudzokrajným hercom, lebo vyniká nielen medzinárodné obsadenie, ale aj dualita na slovensko-ukrajinskej hranici.

Ukrajinský herec Stanislav Boklan má pod palcom sieť pašerákovZdroj: Continental film

Potrebné sú na sledovanie jednotlivých dialógov, ktoré sú lepšie napísané ako niektoré vybrané monológy. Tie majú tendenciu skôr zdržiavať a dávajú niektorým postávam priestor na dlhočizné spomienky alebo vykreslenie čŕt. Hoci si ich viacerí herci vychutnávajú, diváci by ich neraz oželeli.

Načo viesť dlhú rozpravu pred mučením nešťastníka – aby sme predĺžili trápenie alebo sa pripravili na bolesť? Monológy kriminálnikov sú obľúbenou súčasťou gangsterských filmov, no tu by sme sa bez nich zaobišli.

Keď Maštalír ťahá kriminálku

Samozrejme, vďaka nim môžu vyniknúť herci. T. Maštalír do roly Adama postupne zapadne – najprv premýšľate, či jeho herecká kreácia nie je uľahčená bohatou bradou (nemá výraznú mimiku a občas mumle na konci viet), no postupne pochopíte jeho charakter, jeho pravidlá i zábrany.

Stanislav Boklan je výborný v mrazivej úlohe bossa, ktorý veľa nehovorí a rýchlo koná. Eugen Libezňuk má skôr úlohu chameleóna – raz je silný a chce vydať veľké príkazy, no inokedy sa bojí o holý život a prechody do druhej pozície mu celkom idú. A určite treba pochváliť Andyho Hryca, ktorému stačí malý priestor na jeho úlohu skorumpovaného policajta.

Andy Hryc v úlohe skorumpovaného policajtaZdroj: Continental film

V tej silnej skladbe sa zdá, že dámy ťahajú skôr za kratší koniec a vskutku majú aj menej scén, aby vynikli. Súvisí to aj s napísanými rolami. Najviac z nich vyťaží Emília Vášáryová, ktorej občas stačí mlčať, aby ste pochopili jej postavu. Naopak, Zuzana Fialová má napísané skôr výbušné scény, ale v stopáži jej veľa nenájdete.

K dobrému kinozážitku z Čiary patrí aj výborná kamera, ktorá nás dostáva do nebezpečných miest alebo autentickej atmosféry príbytkov. Hudba znie často a spoľahlivo vrátane adaptovanej pesničky Hej, sokoly!. Na druhej strane by scenáru pomohla mierna redukcia a strih by mohol odcvaknúť desať minút, vďaka čomu by bol zážitok ešte lepší.

Čiara je dobrý žánrový film, aký potrebujeme mať v kinách pravidelne. Aby sme mohli prenikať na iné miesta, do odlišných životov, nadchýnať sa či napínať pri osudoch rôznych ľudí. Konzistentná forma i herecké výkony sú víťazstvom, obsah nie je síce objavný, ale solídne podaný. Črtá sa letný hit - ďalší slovenský film, ktorý chce pokoriť hranicu 100-tisíc divákov.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy Čiara, film, Maštalír, Peter Bebjak, recenzia, slovenský film, Tomáš Maštalír