Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V. Štofaník: Rozhlas potrebuje mainstreamovú stanicu

17.10.2014, 11:12 | Martin Poláš | © 2014 News and Media Holding

Slovenský rozhlas potrebuje silnú mainstreamovú stanicu, o ktorú budú mať záujem aj mladší poslucháči. Aj s ohľadom na túto ambíciu sa v rozhlase deje viacero zmien, ktoré riadi šéf rozhlasu v spojenom RTVS Vincent Štofaník.

  • Tlačiť
  • 2

Bývalý redaktor Ta3 a Slovenského rozhlasu, ktorý od vlaňajšieho augusta sám vedie, vymenil časť manažérov za mladšiu krv, dotiahol na Rádio Slovensko aj nových moderátorov - Adelu Banášovú a Doda Kuriľáka.

Napriek tomu sa nemieni V. Štofaník porovnávať s komerčnými rádiami, chce budovať rešpektovaný rozhlas s hlavnou stanicou pre široké publikum, s programom, ktorý sa nebude navzájom rušiť s ponukou ostatných rozhlasových okruhov. Viacero zmien, ktoré sa u verejnoprávneho vysielateľa dejú a stali sa v uplynulom období, vychádzajú z mapovacej štúdie.

Zmeny v RTVS po nástupe nového manažmentu boli pomerne radikálne, v súvislosti s rozhlasom sa najviac mali odraziť od mapovacej štúdie. Prečo ju rozhlas potreboval?

Z pohľadu rozhlasu to bol dôležitý krok, nemáme len jedno rádio, ale deväť programových služieb, ktoré potrebujeme nastaviť tak, aby si nekonkurovali, ale vzájomne sa dopĺňali a ponúkali alternatívny program. Štúdia ukázala viacero faktov. Vedeli sme, že najmä medzi Rádiom Slovenskom a Rádiom Regina máme obsahové presahy a postupne sme ich našli aj na ďalších okruhoch - aj niektoré programy Rádia Devín boli podobné ako vysielanie na Regine a poslucháčom ich zaradenie v podobných časoch prekážalo. Mapovacia štúdia – to je podrobný pohľad na rozhlasový trh. Presne nám definovala potreby našich poslucháčov. Vďaka tomu dokážeme lepšie naplniť ich očakávania. Z „mapovačky“ teda vzišli zásadné programové zmeny, ku ktorým sme pristúpili.

Sú poslucháči pripravení stanice prepínať a vyhľadávať „svoje“ relácie?

V televízii je úplne normálne, že divák si vyberie program, ktorý sa mu páči a nemá problém prepínať. Nastavenie, že televízna Jednotka je skôr mainstreamovejšia a Dvojka ponúka alternatívny program, cíti podvedome asi každý. Aj rozhlasový poslucháč dokáže prijať postupnú profiláciu jednotlivých programových služieb. Z nášho pohľadu je to správny postup. Chceme ísť cestou evolúcie a presvedčiť ľudí, že je dobre, ak vedia, že na Rádiu Slovensku nájdu vždy čerstvé informácie, aktuálne spravodajstvo, doplnené publicistikou a určitým štýlom hudby. Že na Regine počujú stále plnoformátový program, ale s dôrazom na regionálne spravodajstvo a publicistiku. A že na Devíne má priestor umelecké slovo, na Rádiu_FM skôr alternatívny program pre mladých.

Ale tá časť poslucháčskej obce, ktorá je zvyknutá skôr na pôvodný mix, je zrejme značná.

Určite áno, sú to konzervatívnejší poslucháči, ktorí sú zvyknutí počúvať Slovenský rozhlas pravidelne a zväčša by na Rádiu Slovensko a Rádiu Regina chceli mať všetko od spravodajstva, cez rozprávky, relácie pre motoristov, záhradkárov, až po priamy prenos bohoslužieb, teda takú programovú ponuku, na akú boli zvyknutí v minulosti. Mapovacia štúdia však jasne ukázala, akou cestou sa uberať, aby bola počúvanosť udržateľná a aby sa stanice dopĺňali. Musíme mať aj programy, ktoré oslovia širšie masy, teda silnú mainstreamovú stanicu, ale tiež špecializované vysielanie, ktoré dáva priestor iným typom relácií na ostatných okruhoch. Len rešpektované rádiá vytvárajú rešpektovaný a dôveryhodný Slovenský rozhlas.

Ešte niečo vyplynulo z mapovacej štúdie?

Chceli sme napríklad poznať odpoveď na otázky týkajúce sa športu – priamych prenosov v rozhlasovej podobe. Potrebovali sme vedieť, v akej forme poslucháč očakáva šport v rádiu. Ale zásah mapovacej štúdie je komplexný. Odpovedá nám na otázky, ktoré sa týkajú skladby programu, moderátorov, redaktorov, profilácie jednotlivých rádií až po socio-demografiu a typológiu poslucháčov, teda kto a kedy počúva jednotlivé okruhy a prípadne kam prechádza. Je, samozrejme, na nás, čo všetko si z výstupov, teda názoru poslucháča, vezmeme, lebo aplikovať chceme aj vlastný názor – v rozhlase máme dostatok odborníkov. Medzi tým sú stále aj isté kompromisy, čo je napríklad prípad omše, ktorú sme zatiaľ ponechali na Rádiu Slovensko aj Rádiu Regina.

V akej forme očakáva poslucháč šport v rozhlase a na ktoré rádiá prelaďujú ľudia z vašich okruhov?

Šport očakávajú v kratšej, aktuálnej forme na Slovensku a rozsiahlejšej podobe na Regine. Veľké športové eventy ale ponechávame v Rádiu Slovensko. Niektoré ďalšie závery si, pochopiteľne, necháme pre seba, ide o strategické interné veci, ale poslucháči ich isto vo vysielaní postrehli. Pokiaľ ide o ponuku komerčných rádií, vieme, že na trhu vysiela jedno orientované najmä na konzervatívneho, ženského poslucháča, ktoré oslovuje najväčšiu časť našich poslucháčov. Donedávna sa hudobne veľmi podobne ako my profilovala aj ďalšia komerčná stanica. Ale čo sa týka dôvodov, pre ktoré naši poslucháči prelaďujú verejnoprávne rádiá na komerčné, vieme ich pomenovať. A ak sa pozrieme na dáta z prieskumov za posledné roky, tak mám nádej, že dôvody poznáme a postupujeme správne. Slovenský rozhlas ako celok stúpa.

Čakali sme, že časť poslucháčov Vivy prejde k nám

Pozíciu Rádia Slovensko posilnil aj koniec pôvodnej Vivy, prieskum MML-TGI vám nameral najvyššiu počúvanosť od roku 2010, hoci ide iba o drobnéto .

Áno, rátali sme s tým, že určitá časť poslucháčov prejde z Vivy k nám. Aj podľa výsledkov prieskumu nám počúvanosť rástla, z čoho sa tešíme, ale mám na to zároveň triezvy pohľad – sú to údaje, ktoré, je potrebné vnímať v súvislostiach a brať do úvahy aj štatistickú chybu a sezónne výkyvy. Pre nás ako verejnoprávne médium nie je priorita sledovať pohyby na úrovni desatín percenta. Nárast je ale v každom prípade pozitívnym impulzom a, samozrejme, našou ambíciou je aj naďalej tvoriť kvalitné programy, ktoré budú atraktívne a teda počúvané.

Analyzovali ste v mapovacej štúdii podrobnejšie aj hudobnú stránku vysielania?

Áno, to je samostatná časť štúdie a výsledky sme aplikovali do praxe. Potvrdilo sa, že poslucháči vnímali prekryv medzi Rádiom Slovensko a Rádiom Regina aj čo sa týka hudby, takže sa im aj z tohto pohľadu na našich okruhoch ťažšie hľadala alternatíva. Prekopali sme hudobný formát Rádia Slovensko, ale aj Rádia Regina, ktorá hrá výrazne inak ako pred dvoma-troma mesiacmi. Hudba by mala byť v súlade s obsahom a zameraním danej rozhlasovej stanice a tým pádom i s očakávaniami jej poslucháčov. Regina hrá viac šlágrov a veľkých hitov zo 60. a 70. rokov. Sú to nádherné melódie, ktoré dnes nepočujete v žiadnom inom rádiu. To je jedinečnosť našej Reginy. V tejto chvíli na západoslovenskej Regine budete sotva počuť rovnakú zahraničnú pesničku ako na Rádiu Slovensko. V prípade domácich pesničiek sa prienikom vyhýba ťažšie, keďže Rádio Slovensko hrá 30 percent slovenskej hudby, Regina 50 percent a pritom chceme zachovať určitú úroveň - nehrať úplne všetko. Prienik je však v tomto prípade skôr taký, že ak na Rádiu Slovensko počujete napríklad Paľa Hamela, tak skôr skladbu Medulienka, teda najznámejšiu pieseň a na Regine niečo staršie alebo menej známe. Rádio Slovensko okrem toho hrá novinky z domácej aj zahraničnej scény, doplnené najmä o skladby z 80. a 90. rokov. Zamerali sme sa aj na neanglofónnu európsku hudobnú produkciu a tak je náš hudobný program oveľa pestrejší. Vďaka členstvu v EBU máme prístup k aktuálnym nahrávkam z iných európskych krajín, a tak vo vysielaní Rádia Slovensko môžete počuť okrem slovenčiny, češtiny a angličtiny aj taliančinu, španielčinu či francúzštinu.

Testujete hudbu aj mimo mapovacej štúdie?

Pravidelne. Okrem posudzovania noviniek zisťujeme aj to, či vybrané skladby hrať na Rádiu Slovensku alebo na Regine, teda pre akú vekovú skupinu je skladba vhodnejšia.

Ak máte zadefinovanú hudbu jednotlivých okruhov podľa veku poslucháčov, je tak zadefinovaná celá stanica? Na aké cieľovky sú postavené Rádio Slovensko a Rádio Regina?

Regina je určená poslucháčom nad 50, až 55 rokov, pri Rádiu Slovensku je cieľová skupina je 35+. Ak sa na prieskumy MML-TGI pozrieme touto optikou, tak v cieľovke 30+ je Rádio Slovensko trhovým lídrom vo všetkých parametroch, či je to podiel na trhu, „počúval včera“ alebo „počúval minulý týždeň“. Odstup trhovej dvojky je okolo troch percentuálnych bodov. A to opäť potvrdzuje, naše presvedčenie, že kráčame správnou cestou.

Rozhlas kráča správnou cestou, tvrdí V. ŠtofaníkZdroj: Maňo Štrauch

Napriek tomu má Rádio Slovensko stále väčšinu poslucháčov z vyšších vekových kategórií. Načrtli ste, že poslucháčsku základňu chcete omladiť, vlastnú reláciu dostala od septembra Adela Banášová a pritiahli ste aj Doda Kuriľáka z Expresu. Čo ešte možno v tomto smere podniknúť?

Myslím si, že poslucháčska obec sa už omladzuje, hovoril som o cieľovke 30+, kde je Rádio Slovensko lídrom. V posledných meraniach nám narastala skupina tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Zmeny nechceme robiť revolúciou a násilne a už vôbec nie štýlom, že by konzervatívni poslucháči mali odísť z Rádia Slovensko na Rádio Regina a vzápätí by namiesto nich mali pribudnúť iní, mladší poslucháči. Zmeny robíme kontinuálne a dnes už aj mladší poslucháči, ktorí Rádio Slovensko doteraz nepočúvali, prišli na to, že Slovensko je moderné, informačné rádio s dobrou hudbou. Poslucháč sa musí sám rozhodnúť, či mu daný program vyhovuje. Tým, že Rádio Slovensko je spravodajsko-publicisticky formátované, stále bude oslovovať aj staršiu vekovú kategóriu, ale tomu sa nebránime. Chceme si starších poslucháčov udržať a pridávať k nim aj tých neskôr narodených. Rádio Slovensko má potenciál byť silnejšie ako komerčné stanice aj s nekomerčným obsahom.

Ak ale chcete osloviť mladších, príklon ku komerčnejšiemu štýlu je asi logický. Načrtli ste mainstreamovejšie ladenie hlavnej stanice.

Neporovnával by som nás s komerčnými stanicami, pozerám sa na to z nášho pohľadu. Chceme tvoriť rádiá jedinečné, kvalitné a úspešné. Všetko, čo je dobré vedieť aj s dobrou hudbou nájdete v Rádiu Slovensko. Regionálne informácie a šlágre ako nikto iný ponúka Regina. Vážna hudba, jazz a umelecké hovorené slovo, v tom je jednotkou na trhu Devín. Mladých ľudí, ktorí plávajú proti prúdu, určite oslovuje FM-ko a tak môžem pokračovať. Nie je to o tom, že musíme byť komerční. Úplne nám postačí, ak budeme iní ako komerčné rádiá. Ľudia si svoje rádio vyberajú rovnako, ako si vyberajú svoju cestu životom.

Ráno je Rádio Slovensko trhovou jednotkou

Na Rádiu Slovensku ste zachovali omšu, ale odsunuli rozprávku. Nie je dobré podchytávať už detského poslucháča?

My ho oslovujem formátmi, ktoré zodpovedajú charakteru Rádia Slovensko. To sú publicistické relácie pre deti. Od januára navyše prinášame cyklus Bola raz jedna povesť, seriál povestí o hradoch, zámkoch a zaujímavých miestach vo forme malej dramatizácie od 12 do 15 minút. Umelecké programy pre deti vrátane rozprávky majú priestor na ostatných okruhoch.

Kedy je Rádio Slovensko počas dňa najpočúvanejšie?

Absolútne najpočúvanejšie je medzi 7:00 a 7:30, keď vysiela ranný Rádiožurnál. Od 6. hodiny do 9:15 až 9:30 je Rádio Slovensko jednotkou na našom rozhlasovom trhu. Dobré ráno, Slovensko, je dlhodobo najpočúvanejšia relácia v rozhlasovom éteri.

Aký je podiel hudby a hovoreného slova?

V priemere asi 60 percent hudby a 40 percent hovoreného slova. To ale hovoríme o celom dni vrátane nočného vysielania, kde je vyšší podiel hudby. Ale napríklad medzi 12. a 13. hodinou je počuť len hovorené slovo. Inak hrá Rádio Slovensko v hodine 10 až 13 pesničiek.

Odštartovala nová rádiová sezóna, ktoré programové zmeny na Rádiu Slovensko považujete za najvýznamnejšie?

Modernizovali sme napríklad legendárny motoristický magazín Pozor, zákruta, kde sa upravil formát a obsah so zachovaním slotu o 13. hodine, no už nie počas víkendov. Zákruta sa objavuje viac v teréne, na cestách a veľmi úspešne sa v lete etabloval formát Autom po Slovensku. Novým projektom sú Verejné tajomstvá v nedeľu po 17:00 s Borisom Filanom a Ľubošom Černákom. Prvých osem dielov je venovaných skupine Elán a nasledovať bude skupina Modus. Je to relácia s bohatým obsahom a priestorom pre zaujímavé osobnosti, textárov a hudobníkov. V nedeľu dopoludnia sa striedajú Dvojbodky - talkšou s pánmi Lasicom a Danišovičom so Spojkami Adely Banášovej. A Dodo Kuriľák dostal u nás priestor v prúdovom vysielaní.

V programe máte aj formát Cesty domov, v ktorom Katarína Brychtová spovedá v nedeľu podvečer hostí. Neprekáža vám, že má prakticky rovnakú reláciu aj na Jemných?

Katku Brychtovú vnímam ako tvár RTVS a práve preto sme jej ponúkli reláciu v rozhlase, z ktorej sme už vysielali okolo 30 častí. Je to jedna z relácií, ktorá sa v premiérach vysielala aj počas leta, do éteru sme vďaka nej pritiahli vynikajúce osobnosti. To, že má podobný formát v komerčnom rádiu – takýchto podobností je na trhu viac. No keď si tieto relácie porovnáte, zistíte, že rozhovory na Rádiu Regina vedie Katka Brychtová inak, obsah je počuteľne iný.

Čiže neprekáža vám, že spolupráca s ňou na malom rádiovom trhu nie je exkluzívna?

Považujem ju za cenného človeka v rámci RTVS a som rád, že ju na Regine máme.

Na jar ste angažovali aj Jula Viršíka, počítate aj naďalej s jeho reláciou?

Áno, Naša hudba je naďalej krátky piatkový formát. Relácia je aj reakciou na diskusie o podpore slovenskej hudby a o tom, že sa pre ňu robí málo. Ak by sa aj schválili kvóty, o ktorých sa hovorilo, nás by to nijako neovplyvnilo, keďže ich už teraz plníme. Zároveň chceme poskytovať priestor novým interpretom, organizujeme stále napríklad projekt Košický zlatý poklad, čo je pesničková súťaž autorských skladieb. Tie by v testingu zrejme neprešli, lebo ich málokto pozná, no je našou úlohou hrať aj túto hudbu.

Z rozhlasových osobností ste ešte vlani prišli o Juraja Hrabka, ktorý sa vyjadril priamo, že RTVS podľahla politizácii. Po ňom skončil aj dramaturg relácie Z prvej ruky Robert Kotian. Ako sa spätne pozeráte na okolnosti ich odchodu?

Pre mňa to celé bola nešťastná situácia, v čase, keď sa to udialo som bol stále ja zodpovedný za reláciu Z prvej ruky, čiže som to bral o to osobnejšie, keďže s Jurajom Hrabkom a Robom Kotianom sme spolupracovali dlho a bezproblémovo. Prisudzujem to nedorozumeniu v komunikácii, keď sme chceli robiť zmeny v dramaturgii relácie a striedaní sa moderátorov. Je však právo dramaturgie stanice rozhodnúť, kedy bude moderovať ktorý moderátor či koľko bude mať služieb, to platí pri všetkých reláciách, nielen Z prvej ruky, hoci chápem, že tu sa to vníma citlivejšie, keďže ide o politickú diskusiu. Mňa osobne potom veľmi prekvapilo, že Juraj Hrabko zrejme aj pod vplyvom emócií v živom vysielaní povedal, že nebude pokračovať a načrtol cenzúru.

Tri Reginy budú, ak sa vyrieši financovanie RTVS

Čo Rádio Regina, je reálne spustenie jeho samostatných regionálnych okruhov?

Áno. Máme záujem o rozšírenie na tri samostatné, 24 hodín vysielajúce Reginy – Bratislavskú, Banskobystrickú a Košickú. Už v súčasnosti má Regina na západnom, strednom a východnom Slovensku autonómne vysielanie od 5. do 17. hodiny v pracovných dňoch, samostatné sloty sú aj cez víkend, kde sme tento priestor rozšírili od januára na sobotné dopoludnia. No a niektoré relácie, ktoré sú spoločné, sa vyrábajú striedavo v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

V akom horizonte by mohli vzniknúť samostatné Reginy?

Obsahovo sme pripravení, už aj teraz samotné regionálne redakcie žiadajú väčší priestor. Je to však otázka peňazí. Pokiaľ sa nevyrieši financovanie RTVS a nebudeme vedieť zabezpečiť celodenné vysielanie v Banskej Bystrici a Košiciach, tak si to nemôžeme dovoliť. Pri diskusii o možnom zvýšení platieb sme však tri samostatné 24-hodinové Reginy dali ako našu ambíciu, ktorú by sme mohli v krátkom čase naplniť.

Počítate potenciálne aj s rušením či spájaním okruhov? Na internete vysielajú rádiá Litera, Junior a Klasika.

Uvažujeme skôr opačne, viem si predstaviť aj štvrtý internetový okruh, ktorý by mohol byť zaujímavý pre poslucháčov, ale takisto to súvisí s finančnými možnosťami.

Pri navýšení príjmov by mohli spustiť ďalší internetový okruhZdroj: Maňo Štrauch

Čo by mal priniesť?

Máme obrovský archív, ktorý môžeme využívať. Mám na mysli najmä hudobný archív, kde máme skladby, ktoré dnes už nedostanete do playlistu žiadneho rádia, ale sú unikátne a dajú sa využiť v špecializovaných programoch.

Vývojom prešlo v posledných rokoch aj Rádio_FM, ktoré si udržiava poslucháčov. Jeho nastavenie je stabilné?

Prieskumy počúvanosti potvrdzujú, že cesta, pre ktorú sa manažment v prípade Rádia_FM rozhodol vlani na jar a ešte počuteľnejšie na jeseň, je správna. Rádio_FM sa počúvanosťou pohybuje na úrovni, ktorú sme si stanovili, teda okolo troch percent. Zmeny sme urobili v dennom prúdovom vysielaní, kde sme posilnili moderátorský tím. Ťažiskom sú večerné špecializované relácie, ktoré majú svojich fanúšikov uprednostňujúcich túto stanicu pred ostatnými rádiami a televíziou. Veľa práce urobil Maroš Hečko ako dramaturg Rádia_FM aj v tom, že rádio sa otvára poslucháčom aj vizuálne – robia sa verejné nahrávky v našich štúdiách. To je aj v súlade s mojou predstavou, že pyramídu treba otvoriť ľuďom, o čom sme sa presvedčili aj počas Radio Head Awards, keď prišli do rozhlasu stovky ľudí. Budova rozhlasu nie je skanzen, máme tu množstvo podujatí a treba ich ešte lepšie spropagovať. Do konca roka budeme mať napríklad festival rozhlasových hier, spoločný česko-slovenský koncert, samozrejme, koncertnú sezónu a veľa ďalších eventov.

Synergia medzi rozhlasom a televíziou funguje

V rozhlase ste menili manažérov, na riadiace pozície ste nominovali mladú krv, no v tomto prípade na rozdiel od televízie zvnútra rozhlasu...

Áno, väčšinou ide o ľudí, ktorí sú dlhšie v rozhlase, poznám ich a s ktorými som spolupracoval predtým. Pri spájaní rozhlasu a televízie nastal trošku objektívny chaos, lebo pre manažmenty oboch médií to bola nová situácia, no teraz sa už veci utriasli a môžeme sa s celým tímom sústrediť na prácu. Uvedomujem si zároveň dôležité pravidlo, že najlepší rozhlas je ten, ktorý tvoria ľudia všetkých generácií.

Na pozícii programového riaditeľa rozhlasu ste menili Ľuboša Machaja, ktorý mal pre RTVS ďalej pracovať. Pracuje?

Áno, externe. Je autorom námetu a dramaturgom spomínanej detskej relácie Bola raz jedna povesť, ktorá sa vysiela raz týždenne.

Ako vnímate pozíciu rozhlasu v RTVS? Predsa len, väčšia pozornosť smeruje k televíznej časti, aj generálny riaditeľ Václav Mika povedal, že akútnejšie problémy bolo nutné riešiť v Mlynskej doline.

Rozhlas je rovnocennou súčasťou RTVS, generálny riaditeľ sa pravidelne zúčastňuje na programovej rade rozhlasu a stretáva sa s manažérmi aj na nižšom stupni riadenia. V spojenom RTVS je dôležitý synergický efekt medzi rozhlasom a televíziou, definovali sme si oblasti, v ktorých z neho vieme ťažiť najviac. Krásny príklad je náš symfonický orchester, ktorý sa zameriaval najmä na koncerty a štúdiové nahrávky, od tohto roka sa prezentuje aj v televízii – videli sme ho pri oslavách vstupu do EÚ, nahral jingle k prezidentským voľbám aj k vianočnej grafike. Samostatnou oblasťou je spravodajstvo, kde sa Lukášovi Dikovi podarilo vytvoriť efektívne a zmysluplné prepojenie medzi rozhlasom a televíziou.

Vidno v rozhlase aj technologický pokrok za uplynulé mesiace?

V tomto roku začalo Rádio Slovensko vysielať z nového moderného štúdia. Je dobré, že už fungujeme tak, že moderátor a technik sú spolu pri vysielaní v jednom miestnosti, majú bezprostredný kontakt, čo pomáha dynamike vysielania. V budúcom roku pripravujeme rekonštrukciu ďalších vysielacích pracovísk.

Trend digitálneho rozhlasového vysielania dobehne aj Slovensko, ako je rozhlas pripravený v tomto smere? Na pridelenej frekvencii ste už digitálne vysielanie testovali.

Slovensko má schválenú iba úvodnú stratégiu k digitalizácii rozhlasového vysielania a zatiaľ prebehla len verejná diskusia k prechodu na digitálne terestriálne vysielania na MDRR. Očakávame, že v najbližšej dobe bude vedená diskusia na legislatívnej úrovni, ale reálna implementácia digitálneho vysielania je ešte stále vzdialená téma. Naše súčasné testovacie vysielanie v štandarde DRM+ je akýmsi dedičstvom po predchodcoch. Každopádne nepredpokladám, že by sa digitalizácia rozhlasového vysielania uberala iným smerom ako v okolitých krajinách a v inom štandarde, ako je obvyklé v danom pásme. Pre pilotné vysielanie v štandarde DRM+ nebola pridelená nová frekvencia, ale je zdieľaná s analógovým vysielaním stanice Patria, kde sa na digitálne testovanie využívajú nočné hodiny, kedy Patria nevysiela. Je dôležité, že tak nevzniklo nové rušenie do existujúcej FM siete. Tým je riešenie výnimočné a opakovane aplikovateľné. Potenciál budovania celoplošných sietí ale má, samozrejme, aj DAB+ v uvoľnenom III. pásme.

  • Tlačiť
  • 2

Tagy RTVS, slovenský rozhlas