J. Watson, ktorý žije v malom novozélandskom mestečku Te Aroha, posledné štyri roky vysiela do celého sveta. Ale namiesto toho, aby si získaval napätú pozornosť poslucháčov, J. Watson chce, aby tí, ktorí si jeho stanicu nalada, zaspali. A im sa to aj darí, píše v článku The Guardian.

Ľudia v Afganistane, Izraeli, Rusku, Maďarsku či na Portoriku sa cez internet pripájajú k jeho stanici Sleep Radio. Jeden poslucháč v Prahe ho počúval nepretržite až tri dni.

Nápad na rádio, ktoré poslucháča ukolíše k spánku, J. Watson dostal pred desiatimi rokmi po tom, čo prekonal infarkt. Po päťnásobnom srdcovom bypasse začal trpieť chronickou depresiou a nespavosťou.

„Nikdy predtým som nemával problém zaspať, ale teraz som zostával hore, až do rána civel do stropu a sledoval, ako sa rozodnieva. A cítil som sa ako zombie,“ povedal.

Teraz 62-ročný J. Watson dostal lieky a začal navštevovať psychologického poradcu, ktorý mu odporučil, aby sa pokúsil relaxovať a počúvať upokojujúcu hudbu, ktorá by ho mohla ukolísať k spánku.

Ale čoskoro zistil, že neexistuje príliš veľa možností pre tých, ktorí chcú počúvať uspávaciu hudbu. „Keď sa snažíte zaspať pri vysielaní rozhlasových staníc, ktoré hrajú relaxačnú hudbu, začnú na vás z ničoho nič kričať reklamy, ktoré sa vás snažia prinútiť si niečo kúpiť,“ dodal.

J. Watson si vtedy pomyslel, že by to dokázal lepšie. Začal zháňať upokojujúcu hudbu dostupnú bez nutnosti platiť tantiémy a učil sa, ako založiť digitálnu rozhlasovú stanicu. A zrodilo sa Sleep Radio.

Sám hovorí, že tento projekt je jeho koníčkom aj vášňou. Vďační poslucháči mu často posielajú e-maily, v ktorých mu vykresľujú svoje príbehy - vrátane matky, ktorá zistila, že jeho hudba evidentne uspáva aj jej novorodeniatko.

J. Watson však varuje, že upokojujúca hudba nefunguje na každého - jeho manželke napríklad pripadá nudná. Sleep Radio najnovšie uviedlo aplikáciu, ktorá ľuďom umožňuje nastaviť si časový vypínač, aby hudba nehrala aj po tom, čo zaspia.

Medzitým zistil, že už nemusí sám pátrať po vhodnej ambientnej hudbe, ktorú by mohol vysielať. Sami producenti tohto druhu hudby sa mu ozývajú a ponúkajú svoj materiál. Musia však spĺňať Watsonove pravidlá - žiadne vokály, žiadny klavír, žiadne gitarové ani harfové sóla, a rozhodne žiadne šumenie oceánu alebo vtáčie cvrlikánie.

„Ohromuje ma, s akou radosťou a ochotou mnohí umelci prispievajú svojou hudbou,“ povedal J. Watson. „Žáner upokojujúcej hudby však nie je zase taký populárny, takže vítajú každý priestor na rozhlasových vlnách, aký sa im ponúka,“ dodal.