Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rádiá žiadajú o výnimky z kvót: Je to pre nás živá katastrofa

22.03.2016, 10:19 | Martin Poláš | © 2016 News and Media Holding

Online | Kvóty na povinné vysielanie slovenskej hudby v rádiách začnú platiť od apríla, licenčná rada sa na svojom zasadnutí zaoberala v utorok žiadosťami siedmich rozhlasových vysielateľov o udelenie výnimky v súvislosti s touto novelou zákona. O prípadnom udelení výnimky budú členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) rozhodovať až na ďalšom zasadnutí.

  • Tlačiť
  • 2

Europa 2

Ako prvá sa ústneho vypočutia zúčastnila Europa 2, za ktorú hovoria programový a marketingový riaditeľ Dušan Vančo, riaditeľka českej sestry Evropa 2 Jitka Fürst, ktorá je strategickou konzultantkou slovenskej stanice a Ľuboslav Katriňák, vedúci technického oddelenia.

Europa 2 požiadala, aby celé vypočutie prebehlo v neverejnom režime. D. Vančo argumentoval tým, že budú používať aj informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. Rada žiadosti vyhovela.

Europa 2 sa voči kvótam vyhradila z komerčných staníc v predošlom období najostrejšie. Vlani dokonca na protest vo vysielaní hrala celý deň len slovenské hudobné úlety. Stanica argumentuje okrem iného tým, že slovenská hudba nie je konkurencieschopná, k čomu mali dôjsť na základe testovania katalógu u poslucháčov. Europa 2 hrá z najpočúvanejších komerčných staníc najnižší podiel slovenských piesní, oficiálne vlani uvádzala priemerný podiel 10 percent.

„Argumentovali sme naším interným know-how, call-outami a prieskumami – tak, ako vychádza slovenská hudba v nich. Pre nás je to percento neakceptovateľné. Argumentovali sme tiež tým, že ten zákon je zle postavený, tým, že sa vypočítava hudba, ktorá síce má byť nasadzovaná aktívne medzi 6. a polnocou, ale vypočítava sa z celého mesiaca. Reálne percento je teda už od apríla vyššie ako 20 percent, podľa našich prepočtov je to nad 25 percent,“ povedal pre Mediálne.sk po vypočutí D. Vančo.

Ako poznamenal predseda RVR Miloš Mistrík, v prípade Europy 2 sa v utorok o prípadnom udelení výnimku určite nerozhodne. Vysielateľ avizoval, že ešte k problematike dodá súvisiace dokumenty. 

Rádio One Rock, Rádio One Retro a Rádio One

Tri regionálne stanice Rádio One Rock, Rádio One Retro a Rádio One zastupuje Milan Homola. Rádiá tvoria skupinu nezávislých, no činnosťou prepojených staníc.

Pri Radiu One Rock a Rádiu One argumentuje M. Homola call-outmi, z ktorých vyplýva, koľko slovenských piesní chcú poslucháči počuť. V rockovom Rádiu One Rock je podiel domácich skladieb 4,4 percenta, pri Rádio One orientovanom na mladšieho poslucháča, tanečnú hudbu a alternatívne štýly 4,1 percenta. Členovia Rady majú záujem o konkrétne výstupy z týchto prieskumov, vysielateľ ich má dodať do týždňa. Ani v prípade týchto staníc sa teda v utorok o prípadnej výnimke nerozhodne.

Ako uvádza M. Homola, pri všetkých troch staniciach je povinný podiel problémom z dramaturgického hľadiska. Rádio One Rock sa zameriava na skladby od 60. rokov do roku 1999, oldies stanica Radio One Retro hrá hudbu 90. rokov bez slovenských skladieb a Radio One sa orientuje na cieľovku 15- až 30-ročných. Preto je naplnenie kvót vylúčené. Ako zásadný problém označil aj nutnosť hrať diela nie staršie ako päť rokov, čo zákon takisto prikazuje.

„To, čo hráme, je stanované tým, čo nám hovoria poslucháči. Neprišli sme na to my sami od stola, neskúšame na poslucháčoch, čo znesú. Všetky programové veci sa robia cez testovanie. Aj skladby, ktoré sú v playliste. Hráme to, čo chcú ľudia, nie to, čo chceme my,“ argumentoval M. Homola. „V Rádiu One Rock bol podiel slovenských skladieb vyšší vlani aj predtým, na základe prieskumov sme však niektoré skladby vyradili tiež podľa preferencií poslucháčov,“ doplnil.

Radu zaujímalo, prečo Rádio One Rock nehrá napríklad slovenskú kapelu Elán. „Určitých interpretov hráme, určitých nie. Je to naša interná dramaturgia. Je nezodpovedné, aby niekto zasahoval do toho, akých interpretov budeme my ponúkať. Takisto je voľba poslucháča, koho bude počúvať,“ načrtol M. Homola.

Aj pri zvyšných staniciach zo skupiny hovorí M. Homola o tom, že ich dramaturgia je nastavená od začiatku vysielania a nevidí dôvod, aby ju ovplyvnil zákon. „Rádio One Retro vysiela tri roky a dramaturgiu má stanovenú takisto od počiatku. Prečo by sme to mali meniť?“ spýtal sa.

Na otázku, kde by mala hrať slovenská hudba, ak nie v slovenských rádiách, odpovedal nepriamo. „Pomohlo by, ak by sa otvoril trh, čo sa týka rozšírenia spolupráce rádií a prepojenia majiteľov. Takáto zmena by priniesla aj vznik prúdov, kde by slovenská hudba dostala priestor. Kopec rádií má na webe separátne, tematické rádiá,“ poznamenal s tým, že rádio je biznis ako každý iný, a tak je úlohou vysielať udržať si poslucháčov a prežiť.

„Nie je to problém nastaviť podľa zákona a hrať ‚na silu‘ slovenské skladby, ale ľudia môžu od rádií odísť. Rádiá nášho formátu nemajú hlavnú konkurenciu vo veľkých staniciach. Pre nás je konkurencia internet – hudobné služby ako Deezer a Spotify, ktoré dávajú ľuďom na výber. Pred pár rokmi dozadu ešte takúto ponuku nemali. Rádiá hrali v minulosti piate cez deviate, nevadilo to nikomu. Dnes si mladý poslucháč povie, že toto počúvať nebude a pustí si Spotify. Musíme bojovať o poslucháčov, ale nemôžeme im prikázať, čo majú počúvať,“ dodal M. Homola.

Fun rádio

Aj Fun rádio tvrdí, že robí desiatky testov ročne, no v žiadnom z nich sa neukázalo, že by domáca hudba mala 20-percentné zastúpenie v preferenciách poslucháčov.

„Samozrejme, boli sme radi, ak by sme mohli hrať 100 percent domácej hudby alebo ak by požiadavka trhu bola, nech hráme jednu slovenskú pieseň dookola celý deň, a tým by sme zarobili peniaze, no taká situácia vonkoncom nie je,“ poznamenal programový riaditeľ Rasťo Dutka.

Podľa Fun rádia je reálna požiadavka na slovenskú hudbu v uplatňovanom formáte CHR okolo 10 percent. „Asi pred piatmi rokmi bolo v rámci nášho formátu viac domácich piesní, boli sme schopní hrať prirodzene 30 percent slovenskej a českej hudby,“ poznamenal R. Dutka. Hudobná dramaturgička Alica Földváryová pripomenula, že šlo o obdobie, keď boli obľúbené skladby skupín IMT Smile či Desmod, a tie sa hrali v éteri veľmi často.

V súčasnosti podľa Fun rádia takýto stav u domácich interpretov nie je. Stanica zároveň argumentuje tým, že domáca tvorba sa vo všeobecnosti v éteri ťažšie presadzuje.

„Zahraničná tvorba sa ľahšie presadí, lebo je odvšadiaľ. Poslucháč ju nájde na MTV, YouTube. Je oveľa rýchlejšie dosiahnuteľné, aby ju ľudia poznali. Pri novej slovenskej hudbe je ťažšie ju presadiť. Pesnička, ktorú hráme iba my, potrebuje 4 - 5 mesiacov na to, aby ju poslucháči začali registrovať. Ak sa pridajú v hraní aj iné rádiá, doba sa o čosi skracuje. Aj tak je však ľahšie hrať zahraničnú hudbu, pri ktorej je väčšia znalosť,“ vysvetlila hudobná dramaturgička.

Radu zaujímalo, prečo je pre Fun rádio problém integrovať viac nových slovenských skladieb, keď v charakteristike formátu sa hovorí o hraní nových, aktuálnych hitov.

„Poslucháči reálne – vo všeobecnosti – nechcú novú hudbu, ale tú, ktorá sa im páči. My nedávame skúmať v testoch nové skladby, ľudia pri nich nevedia povedať, či sa im páčia, alebo nie. A keď to aj povedia, často ten názor podlieha zmene. Na koncerte tiež človek nechce novú pesničku, ale rád si zatancuje na skladbu, ktorú pozná. Čiže aj my viac promujeme, že hráme novú hudbu, ako ju skutočne hráme,“ poznamenal R. Dutka.

Fun rádio dodá RVR podklady zo svojich call-outov ešte v utorok. Stanica tvrdí, že hudbu testuje každé dva týždne a z prieskumov vyplýva, aké štýly ľudia nechcú počuť vôbec – patrí k nim napríklad slovenský a český hip-hop. Podľa A. Földváryovej sa navyše slovenské skladby ocitajú často na konci rebríčka obľúbenosti v prieskumoch, dokonca aj v poslednej kategórii, kde poslucháči označujú, že pri hraní danej skladby rádio vypnú či prepnú stanicu.

Na otázku, či je schopná slovenská hudba prežiť, ak ju nebudú hrať ani slovenské stanice, má Fun rádio univerzálnejší pohľad. „Poslucháč takto slovenskú hudbu neodlišuje, rozdeľuje len hudbu, ktorá sa mu páči a nepáči. Ľudí nikdy neprinútite počúvať hudbu, ktorá sa im nepáči,“ uviedol R. Dutka s tým, že Fun rádio chce domácich interpretov podporovať napríklad tým, že im dáva priestor v rannej šou a promuje ich, no nie nadiktovanou kvótou hudby.

Podľa Fun rádia dostane rádio ako mediatyp týmto zákonom na Slovensku tvrdú ranu. Aj komerčná dvojka poukazuje na to, že ľudia majú na výber aj iné platformy.

RVR súhlasí, že ľudia k nim odchádzajú, spochybňuje však, že trend ovplyvnia kvóty slovenských skladieb. R. Dutka z Fun rádia potvrdil, že „rádio malo vždy konkurentov a je prirodzené, že ľudia odchádzajú aj na iné platformy. Rádio je však aj spoločník, má sociálny rozmer, stále sú zbrane, ktorými môžeme bojovať. Dôvodom číslom jeden pre počúvanie je ale stále hudba, ktorú musíme robiť najlepšie, ako vieme. Zákon nám to chce znemožniť. Pre nás je zmena formátu už to, keď v hodine zmeníme jednu – dve pesničky“.

Fun rádio upozorňuje, že reálna legislatívna nutnosť na hranie slovenských skladieb je vyššia ako 20 percent, keďže vymeriavacím základom je celý mesiac, no nerátajú sa piesne hrané v noci. Reálne to teda bude zhruba 26,7 percenta a od roku 2017 až vyše 30 percent slovenských piesní v rádiách. „To znamená cez deň každú tretiu pesničku slovenskú. Je to pre nás živá katastrofa,“ dodal R. Dutka, ktorý tiež členom RVR adresoval otázku, ako si rádiá majú legálne zisťovať, či autor danej skladby mal alebo nemal trvalý pobyt na Slovensku.

Rádio Best FM

Zatiaľ najkratšie trvalo vypočutie pri Rádiu Best FM. Jeho generálny riaditeľ Dušan Kalný prezentoval, že stanica už v súčasnosti napĺňa kvótu, keďže podiel slovenských skladieb v jej vysielaní dosahuje zhruba 22 percent. „Darí sa nám aj to vďaka špecifickým programovým formátom,“ poznamenal.

Best FM teda nemá problém s kvótami ako takými, o výnimku žiada v súvislosti s ustanovením nariaďujúcim, aby z týchto piesní bola pätina takzvané nové diela, teda skladby nie staršie ako päť rokov. To podľa D. Kalného nie je možné naplniť, keďže Rádio Best FM sa profiluje ako oldies stanica, zameraná na klasické hity z minulosti a nové piesne nehrá.

Rádio Anténa Rock

Ako poslední boli na vypočutí zástupcovia Rádia Anténa Rock, ktorí požiadali takisto o neverejné vypočutie. Stanica patrí do skupiny Radio Services, žánrovo sa orientuje na rockovú hudbu a cieli hlavne na mužov.

„Každú pesničku, ktorú púšťame do vysielania, testujeme. Cieľová skupina rozhoduje, ktoré pesničky hráme, pričom testovať dávame aj veľké množstvo slovenských piesní. Hráme to najlepšie z rocku, slovenské klasické hity nám v tom často prechádzajú, novšie pesničky s tým však majú väčšie problémy,“ povedal po vypočutí pre Mediálne.sk manažér stanice Andrej Kratochvíl.

Aj podľa Antény Rock je problém naplniť kvóty vrátane požiadavky hrať pätinu nových diel. „Máme problém vôbec také hudobné diela nájsť, za posledných päť rokov je to obzvlášť ťažké. Netvrdíme, že taká hudba neexistuje, ale kvalita nie je taká, aby sa tie diela dostali do vysielania,“ dodal A. Kratochvíl.

O prípadnom udelení výnimiek z kvót RVR v utorok nerozhodne, agendu ako celok si regulátor posunie na ďalšie zasadnutie, potvrdil pre Mediálne.sk predseda rady M. Mistrík. Niektorí vysielatelia majú v tom čase priestor dodať požadované dokumenty. 

  • Tlačiť
  • 2

Tagy Europa 2, kvóty hudby, Rada pre vysielanie a retransmisiu