Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Lengyel: Nejdeme poraziť Slovenský rozhlas, mierime k 100-tisíc poslucháčom

16.05.2017, 12:28 | Martin Poláš | © 2017 News and Media Holding

Po Rockovej republike, ktorú vyhodnotil ako projekt bez pozitívnej vyhliadky, sa Martin Lengyel pustil do novej stanice. Rádio Aktual má byť kombináciou spravodajskej stanice a talk formátu, podľa neho je po takomto type obsahu dopyt u poslucháčov. Hoci model komerčných rádií je najmä o množstve hudby, nové rádio ju obmedzí na minimum. Poslucháčov chce získať aj u cieľovky verejnoprávneho rozhlasu. „Môžu sa hľadať všelijaké spojenia, ale my ideme robiť nezávislé rádio,“ tvrdí k otázkam o pozadí vzniku rádia M. Lengyel.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

V rozhovore sa dočítate:

  • Čím chce Rádio Aktual osloviť poslucháčov a koľko ich môže získať
  • Prečo dopadla Rocková republika ako neúspešný projekt
  • Či má s Rádiom Aktual niečo spoločné skupina okolo J&T
  • Ako bude stanica rozširovať pokrytie a s kým chce ešte spolupracovať
  • Ako majiteľ garantuje nezávislosť v kombinácii so svojimi aktivitami v politickom marketingu

Rádio Aktual je na svete. Čím má osloviť poslucháčov?

Kombináciou talk formátu so spravodajskou stanicou, teda informačne nabitým obsahom s množstvom zaujímavých príspevkov, rozhovorov, diskusií, nižším objemom hudby.

Vysielate už podľa pevnej štruktúry?

Áno, ráno s Alexom Štefucom od piatej má byť plné informácií, rozhovorov, samozrejme klasických spravodajských informácií. Ranná šou má väčšiu dynamiku, je postavená na tom, že v štúdiu sú traja ľudia plus hostia. V predpoludňajšom bloku od 10. do 12. trochu spomaľujeme, na obed sa začína dvojhodinová talkšou Zuzany Martinákovej. Rozpráva sa s hosťami z rôznych sfér od politológov po hokejového trénera na aktuálne témy. Je to interaktívna šou, kde sa môžu do diskusie zapojiť aj poslucháči. Od 14:00 sú zase dve hodiny v štýle „prúd slova a hudby“. Medzi 16. – 17. sme zaradili súhrn dňa s Martou Jančkárovou, tiež s rozhovormi s ľuďmi, ktorí sa k aktualitám vyjadrujú. Od piatej do siedmej je ďalší blok, kde sa strieda hovorené slovo so skladbami. Po 19:00, teda keď sa končí rozhlasový prime-timeový čas a ľudia sa venujú iným médiám, reprízujeme súhrn s Martou Jančkárovou a talkšou Zuzany Martinákovej. Od desiatej do polnoci ešte pokračujú spravodajské vstupy každých 20 minút rovnako ako celý deň. V tejto podobe sme odštartovali, ďalšie veci pripravujeme na september, najmä diskusné relácie, ale aj iné.

Správy teda budú bežať stabilne do polnoci?

Áno, od piatej ráno do polnoci. Správy o celej sú dlhšie, potom sa bloky zaraďujú zhruba po dvadsiatich minútach. Sú to kratšie updaty, hedlajny, aby ľudia mali prehľad, čo sa deje. Pri mimoriadnej situácii, breaking news, štruktúra padá a vysiela sa až do vyčerpania o danej udalosti.

Moderované budú aj víkendy?
Budú, sú viac postavené najmä na recyklácii tém týždňa a odľahčenejšom obsahu.

Lebo cez víkend sa toho veľa nedeje.

No práve. Ale zas keď sa udeje, všetci budú počúvať nás. (smiech) Postupne pridáme relácie, ktoré nám zaplnia aj víkend. Večerné autorské formáty v týždennom off-time, ktoré sa budú dať zopakovať v sobotu a nedeľu.

Ako je to so spravodajstvom? Avizovali ste najmä vlastný obsah. Pribudne ho viac?

Samotné správy sú skôr agentúrne, nebolo by ekonomicky únosné, keby sme chceli denne vyrobiť 50 reportáží. To by sme sa museli stať filiálkou Slovenského rozhlasu. Pointa rádia nie je naháňať sa celý deň po Slovensku a robiť reportáže, aj keď aj tie budeme robiť. Cieľom je otvárať témy, debatovať s ľuďmi, ktorí k nim majú čo povedať bez toho, aby sme sa museli naháňať, že príspevok má trvať minútu či dve. Máme priestor, aby sme o téme hovorili dlhšie. Niekedy bude viac aktuálna, inokedy nadčasovejšia, no pre poslucháča musí byť zaujímavá. Čiže aj preto hovoríme najmä o talk rádiu, nie čisto o spravodajskej stanici.

Nebolo by ekonomicky únosné, keby sme chceli denne vyrobiť 50 reportáží. To by sme sa museli stať filiálkou Slovenského rozhlasu.

Model ste odpozerali v zahraniční? Kde sa vzala idea?

Inšpirácia je aj zvonku, mojím snom by bolo urobiť rádio, kde by nebola ani jedna pesnička, celé by to bolo postavené na hovorenom slove, ale zatiaľ nie sme tak ďaleko, ani trh tam ešte nie je. Možno raz budeme, momentálne je to hybrid model talk formátu s aktualizačnými spravodajskými vstupmi. V talku reagujeme tiež na aktuálne dianie. No a hráme významne menej hudby ako iné rádiá, viac sa rozprávame – ak sa udeje niečo zaujímavé, pokojne aj hodinu s jednou pesničkou alebo bez hudby.

Rádio pre tých, ktorí sa zaujímajú o dianie

Má takýto formát potenciál na úspech? Vyšlo to z prieskumu?

Treba poslucháčov rozdeľovať do viacerých skupín. Je časť z nich, ktorá sa zaujíma o dianie, o spoločnosť, politiku, zahraničie, ekonomiku. Tí, ktorí chcú byť informovaní o tom, čo sa deje a pre nich je to rádio postavené. Pre ľudí, ktorých to dianie nezaujíma, a je ich tiež pomerne dosť, sú hudobné rádiá. My sme komplementárny formát, teda rádio, ktoré si zapnete, keď potrebujete počuť informácie. Poslucháč si naladí Aktual na 20 minút či hodinu, keď sa niečo deje, alebo keď mu niečo zaujímavé avizujeme.

Zdroj: Maňo Štrauch

Komerčné rádia sú nastavené na veľký objem hudby a pár krátkych vstupov v hodine. Vám sa zdá opačný prístup ako funkčný?

Vychádza nám, že je dosť ľudí, ktorých by takýto obsah mohol osloviť. Sú to ľudia, ktorí sledujú, čo sa deje, na internete, na Facebooku, ktorí jednoducho chcú informácie. Sledujú televíziu a možno ich poteší, že aj v aute alebo inde budú mať prístup k rádiu, ktoré ich permanentne drží v tom, že sú zorientovaní v aktuálnych veciach. Pre tých ľudí, ktorí chcú počúvať iba hudbu, sme nevhodné rádio, lebo hudba bude u nás iba plnohodnotným doplnkom. Nastavená je ako súčasné hity, teda nebudeme sa hrať na to, že púšťame novinky, lebo v tomto rádiu sa o hudbe v princípe nebude hovoriť. Možno výnimočne v rannej šou zaznie, čo za pieseň nasleduje.

Aj pre Aktual platia kvóty hudby – pri menšom počte piesní o to viac slovenských. Nie je to problém?

Je, ale zas čím menej hudby hráte, tým kvalitnejšie pesničky môžete vybrať. Samozrejme, dôležité je dbať na repetíciu. Požiadame o výnimku na novú hudbu, keďže nie sme hudobné rádio, máme nulový priestor na promovanie novej hudby, takže si počkáme, kým iné rádiá vyrobia hit a potom ho zaradíme do vysielania.

Hovoríte o mainstreamovom formáte AC. Ku komu by ste sa prirovnali?

Najbližšie k tomu bude pravdepodobne hudobne Rádio Expres.

Ak hybrid formátu – nezvažovali ste odlíšenie sa aj pri hudobnej zložke?

Keďže hudba je iba doplnok hovoreného slova, potrebujete urobiť taký formát, ktorý bude čo najvšeobecnejší, aby vám hudba neodradila poslucháča. Inými slovami, keby som mal výborný hovorený vstup a potom pustím niečo tvrdé z rocku, tak ľudia môžu odladiť. Ale keď pustím všeobecne známy hit, ktorý nikomu nevadí, tak je väčšia pravdepodobnosť, že človek zostane. Čiže aplikujeme čo najširší hudobný formát, ako sa dá.

Cielite skôr na starších poslucháčov. Súvisí to s tým, že rádiu ako mediatypu budú verní najmä skôr narodení?

Veľmi to závisí od formátu, sedí, že my sme skôr pre generáciu 40 a vyššie. To sú skôr tí konzumenti, ktorí viac potrebujú informácie a hudbu si zároveň vedia riešiť aj inými spôsobmi. Aj naši poslucháči ale samozrejme budú prepínať aj na iné rádiá, lebo nezvládnete počúvať päť hodín denne hovorené slovo. Budú tiež hľadať alternatívy. Preto hovorím, že budeme ako keby doplnok k iným formátom.

Aj keď hovoríte, že nebude robiť druhý verejnoprávny rozhlas, ale v cieľovke, ktorú chcete podchytiť, je práva SRo silný. Nie je to príliš veľká výzva pre začínajúce rádio?

To uvidíme. Keď máte silného konkurenta, ktorý má veľa poslucháčov, znamená to aj to, že máte studňu, do ktorej môžete načrieť. Keby mal Slovenský rozhlas 100-tisíc poslucháčov, indikovalo by to, že asi ľudia nemajú záujem o hovorené slovo. Má ich ale 800- tisíc.

Rocková republika nemala pokrytie ani exkluzívnosť

Čakáte teda, že zo súčasných poslucháčov by ste mohli osloviť najmä tých, čo ladia Slovenský rozhlas?

Čakáme, že významná časť našich poslucháčov by okrem Slovenského rozhlasu mohla otestovať aj Rádio Aktual a urobiť si názor, či im niečo také vyhovuje, alebo nie. Slovenský rozhlas je prirodzená konkurencia, je to de facto štátny monopol, ktorý je tu od nepamäti, je najsilnejšie médium, čo sa týka hovoreného slova. My vôbec netvrdíme, že ho ideme poraziť. Keby sme mali rovnaké pokrytie, mohli by sme sa rozprávať o tom, či skúsiť urobiť výraznú konkurenciu. Formátom sa podobáme na Rádio Slovensko. Je prirodzené, že by nás veľmi potešilo, keby nejakí poslucháči popri Slovenskom rozhlase počúvali aj nás.

Pri Rockovej republike ste hovorili o prisilnej konkurencii v podobe Rádia Anténa Rock. Aj preto ste sa rozhodli pre koniec pôvodnej rockovej stanice. Teraz chcete osloviť poslucháčov ešte silnejšieho rádia.

Áno, ale to bola konkurencia v oblasti hudby. Hrali sme rock a keď si urobíte akúkoľvek formátovú štúdiu, zistíte, že vaším konkurentom je nielen Anténa Rock, ale aj Expres, ktorý hrá rockovú hudbu len občas, či Fun rádio a ďalší. Problém Rockovej republiky bol v tom, že my sme prinášali neexkluzívny formát. Lebo či si vypočujete AC/DC na Rockovej republike, Anténe alebo na Exprese, je jedno, de facto nedávate ľuďom nič nové. Preto pointa tohto rádia je priniesť exkluzívny obsah, v zmysle že hovorené slovo musí byť zaujímavým contentom, ktorý je iný ako inde. O tom to celé je.

Rocková republika mala byť postupne zisková a presadiť sa v konkurencii. Verili ste tomu pri takom špecifickom formáte?

Jasné, že sme tomu verili. Ale každý je omylný.

Vyjadrili ste sa, že o zmene formátu ste uvažovali už dlhšie. Kedy ste v rockovom rádiu prestali vidieť potenciál?

Rozmýšľal som o tom už dávnejšie. Nedostatkov Rockovej republiky bolo viac. Po prvé, pustili sme sa do toho projektu v čase, keď sme mali akútny nedostatok frekvencií. A koordinovanie nových išlo oveľa pomalšie, ako by sme potrebovali. Začínali sme na dvoch frekvenciách, potom troch, štyroch. Stalo sa, že Anténa veľmi rýchlo nastúpila s pokrytím na celé územie Slovenska a to bolo pre nás niečo, čomu sa postupným nábehom už nedalo konkurovať. Teda problémom Rockovej republiky boli frekvencie – priama konkurencia s vyšším pokrytím a potom to, čo som načrtol – že náš obsah jednoducho nebol exkluzívny.

Mali ste ponuky na odkúpenie Rockovej republiky? Povedzme od konkurenta, Antény Rock.

Za posledné roky sme mali niekoľko ponúk na to, žeby niekto Rockovú republiku zobral, ale neboli to vôbec zaujímavé návrhy.

Problémom Rockovej republiky boli frekvencie - priama konkurencia s vyšším pokrytím aj to, že náš obsah jednoducho nebol exkluzívny.

Od koho?

Od existujúcich hráčov, ale aj od ešte neexistujúceho. Aj my sme sa pozerali po nejakých možnostiach. Rozmýšľali sme, ako by sme vedeli urýchliť rast, čo sa týka pokrytia, žiaľ nám vyšlo, že sme nemali nejakú zásadnú možnosť akvizície. Hlavne zákon na Slovensku je zlý, lebo môžete síce kúpiť nejaké rádio, no potom máte problém, ako ho spojiť s tým vaším. Museli by sme urobiť také harakiri ako kedysi s Jemnými melódiami, kde to bolo celé na hrane. Kúpili sme štyri rádiá, riskli sme vrátenie frekvencií, dostali sme ich naspäť a mali sme jedno rádio. Čiže problém je, že na Slovensku môžete kúpiť aj päť či desať lokálnych rádií, možno že aj za dobrú cenu, ale nikto vám ich nedovolí spojiť do jedného.

Nespolupracujete nijako so skupinou okolo J&T? Na prvý pohľad by sa to zdalo logické – uvoľnili ste cestu rádiu z ich portfólia, vo vlastnom projekte máte niektoré mená, ktoré pôsobili u nich, ako Alex Štefuca.

To mi ešte nenapadlo. Navonok to tak možno vyzerá, ale určite to tak nie je. Toto rozhodne nie je robené v koordinácii s J&T. I keď ako logickú konšpiračnú teóriu to pripúšťam. My sme pôvodný formát zrušili, lebo nemal perspektívu. A to, že sa oni možno potešili, je logické. Veď aj ja by som bol rád, kebyže mi odišlo z trhu rádio, ktoré má možno 30- či 40-tisíc poslucháčov. Pre nich je to podľa mňa dobrá správa a pre nás tiež – z kratšej cesty dole.

Nespolupracujete teda so žiadnym iným médiom na trhu?

Nie.

Ani sami nebudete mať ďalšie? Aby sa prípade posilnila vaša pozícia.

Nehovorím, že sme skončili pri jednom médiu, uvidíme čo bude ďalej. Ponuky na akvizíciu môžu prichádzať kedykoľvek, tomu sa nebránime. Trh sa vyvíja.

Testovacie vysielanie prebiehalo v staršom štúdiu Rockovej republiky, Aktual vysiela z novéhoZdroj: Maňo Štrauch

Prídete so spravodajským webom, kde sa dá využiť sekundárne obsah z vysielania?

Budujeme web, budeme sa snažiť robiť silné sociálne siete. Spravodajský portál zatiaľ nemáme. Budeme hľadať partnerov na spoluprácu. Priorita je teraz rádio, kde chcú všetci vidieť, čo to vlastne bude, aká bude kvalita. Snažíme sa, aby to bolo čo najlepšie, no zároveň aj poslucháčov prosíme o zhovievavosť, budeme sa zlepšovať, ale zo začiatku to nemôže byť 100-percentné. Počas dvoch testovacích týždňov bola najväčšia výzva, ako zaplniť denne 16 hodín dobrým obsahom tak, aby sa veci príliš neopakovali, aby to bolo zaujímavé a dalo sa to zvládať. Aby tu nemuselo byť 100 ľudí, ale len 20.

Pribudnú ešte teraz nejaké relácie?

Je to nastavené týmto spôsobom, kľúčové je, samozrejme, ranné vysielanie, rozhlasový prime-time, kde to Alex zvláda veľmi dobre. Koncept, že je v štúdiu viac ľudí, je fajn. Pomáhajú aj editori, ktorí sa podieľajú na príprave správ. A priestor majú aj ďalší ľudia – napríklad keď Peťo Hollý ako športový redaktor sedí v štúdiu, tak to nie je o tom, že má dvojminútovú reportáž o tom, ako hrali Slováci, ale príde aj na 20 minút a o téme spoločne diskutujú. Chceme využiť ten priestor, ktorý máme. Ak som kedysi pri Jemných hovoril „Viac hudby a menej slov“, tak teraz je to „Viac slov a menej hudby“.

V éteri si vie predstaviť aj ďalších politikov

Dali ste dohromady tím so známymi menami. Bol zámer pritiahnuť ich, aby rádio na začiatku zviditeľnili?

Myslím, že sme sem dostali mnohých kvalitných ľudí, ktorí sa osvedčili v rozhlasových projektoch či iných médiách. Snažíme sa využiť ich potenciál. V rádiu sú mnohí, povedzme Agáta Staneková, ktorá sa špičkovo vyzná v zahraničnej politike, Maja Hlucháňová, Maťo Halanda a ďalší. To sú všetko ľudia, ktorí sa môžu kedykoľvek posadiť do štúdia a hovoriť. Majú obrovské skúsenosti, nemusíme si teda na každú tému volať experta z vonku mimo rádia, keď máme vlastných ľudí, ktorých môžeme promovať. Je taký trend aj v zahraničných médiách, kde sa vlastní ľudia dostávajú do popredia, stávajú sa z nich značky. Vďaka tomu môžu byť mienkotvorní, časom môžu mať vlastné počúvané relácie. A v talk rádiu môže ísť jedna takáto relácia za druhou.

Je taký trend aj v zahraničných médiách, kde sa vlastní ľudia dostávajú do popredia, stávajú sa z nich značky. Vďaka tomu môžu byť mienkotvorní, časom môžu mať vlastné počúvané relácie.

Dostali ste k vám dlhoročných novinárov ako Róbert Kotian a iní. Čo ste im ponúkli, ako sa ste ich nalákali prakticky do neznáma?

To sa spýtajte Tamary (Valkovej – šéfredaktorka Rádia Aktual, pozn. Mediálne.sk). Všetko riešila ona. Tamara im garantovala, že to bude dobré a presvedčila ich. Aj zostava redakcie je veľmi dobrá.

Naznačili ste, že na spoluprácu oslovíte ďalších, napríklad Michala Havrana. Bude vysielať vo vašom rádiu?

S Michalom sa veľmi intenzívne bavíme o tom, že by bol od septembra súčasťou novej programovej štruktúry, ponúkli sme mu reláciu. Debatujeme o tom a dúfam, že sa to podarí. Hovoríme aj s ďalšími, ale zatiaľ s nikým nie sme tak ďaleko ako s Michalom.

Priestor dostala aj bývalá politička Zuzana Martináková. Dostanú ho aj ďalší politici?

Zatiaľ nie, ale do budúcnosti si to viem predstaviť.

Neprehliadnite

Žeby mali aj iní politici vlastné relácie v rádiu? Ktorí?

Ktoríkoľvek, čo budú mať dobrý hlas a mali by na to. Poviem dva príklady, ale treba to brať s veľkou, naozaj veľkou rezervou. Ako hypotéza – keby jedného dňa prišiel o päť rokov Ivan Mikloš, že chce mať reláciu o ekonomike, alebo by s tým prišiel Peter Kažimír, ja by som sa potešil. Zrazu sa do vysielania dostanú ľudia, ktorí majú reálnu skúsenosť s výkonom moci, s riadením rezortu. Alebo keby prišiel Fero Šebej, že chce mať reláciu o zahraničnej politike, tiež poviem áno. Sú to ľudia, ktorí si niečo preskákali a je úplne iné, keď počujete ako sa Zuza Martináková, ktorá bola vo výbore pre EÚ, rozpráva o únii, ako keď v nejakom inom rádiu moderátor kladie otázky typu, aký má pre nás tá únia význam. Toto je skôr úvaha, ale narážam na to, že ak by sme získali ľudí, ktorí môžu prísť do rádia a hovoriť fundovane na základe svojich skúseností, bolo by to skvelé.

Politici si nesú názorovú, ale hlavne stranícku ťarchu a neraz aj škandály z aktívneho pôsobenia. Myslíte, že ich ľudia sú ochotní počúvať z rádia?

No ale to je výborné, keď majú názorovú alebo stranícku ťarchu. Lebo ak má ten človek jasný názor, ľudia s ním môžu súhlasiť alebo nesúhlasiť. Samozrejme takýto moderátor, a to je úloha v tomto prípade Zuzany ako bývalej političky, sa musí vyrovnať s tým, že potrebujeme vo vysielaní vyváženosť názorov. Predpokladám, že rádio nášho typu budú počúvať po väčšine voliči. Ukazujú to aj prieskumy, napríklad Ta3, ktorá má relatívne nízke ratingy v peoplemetroch, pozerá podľa našich interných prieskumov viac ako 77 percent ľudí, ktorí chodia voliť, čiže odtiaľ čerpajú informácie. Ak máme rádio ako naše a povedzme 100 poslucháčov, dá sa očakávať, že 95 z nich chodí voliť. V zostave máte polovicu fanúšikov koalície, polovicu priaznivcov opozície. Ak by ste jednej skupine robili „zle“, nedali priestor na ich názory, prestanú vás počúvať. Objektivita je teda vlastne o peniazoch, nemôžete si ani náhodou dovoliť ťahať obsah akýmkoľvek smerom, každý by to prekukol, poslucháči by odišli aj s nimi reklamné príjmy. Na druhej strane mať nejaký názor a prezentovať ho je korektné, preto hovorím, že mať v rádiu bývalých politikov by mohlo byť časom vnímané normálne.

Budete robiť aj politické diskusie?

Budeme, aj predvolebné debaty. Zavoláme politikov k nám, nech sa tu „pobijú“. Moderátorov máme na výber viacero.

Novinári, čo k vám prišli, sa zrejme zaujímali aj o financovanie projektu. Čo ste im povedali?

No to, že to financujem ja. Tak ako to je.

Z čoho?

Z vlastných zdrojov.

Podnikáte ešte v niečom inom okrem médií a politického marketingu?

Ešte rozbieham nejaké projekty, ale tie absolútne nesúvisia ani s politikou, ani s rádiom. Čiže mám viac aktivít.

Budujete ďalšie rádio, síce nie od nuly, pretože frekvencie už máte, ale napriek tomu si to asi vyžaduje novú investíciu. Aj ľudí, ktorí prišli treba zaplatiť. Projekt nevyzerá na prvý pohľad najlacnejšie.

No ale nie je ani najdrahší. Možno to inak vyzerá na prvý pohľad, ale robíme to veľmi ekonomicky.

Poviete, s akým základným rozpočtom rozbiehate rádio?

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu TRENDU. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Tagy Martin Lengyel, Rádio Aktual, rocková republika