Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rada skúmala cenu toaletného papiera v Lidli. Neprešla reklama na „slzák“

17.01.2020 | Rebeka Kosečeková

Diskusia (4 reakcie) Pravidlá diskusie

18.01.2020 | maugli2

Je neuveriteľné, ako sa niekto môže zaoberať takýmito hlúposťami. Aj sťažovateľ, aj komisia. Však ak sa niekomu nepáči slogan, nech si nekúpi. Toaletný papier už v Lídli vôbec nie, lepšie v podnikovej predajni papierní Harmanec :-) No a keď to ešte niekto má riešiť ako sťažnosť.... Naozaj, nemám slov.

19.01.2020 | atabaz

Kedy si príslušné kontrolné orgány začnú všímať aj jazykovú stránku reklám, najmä dodržiavanie spisovnosti textov reklám? Tvorcovia reklamných sloganov nedokážu skontrolovať ani správnosť jednej jedinej vety, ktorá odznie v reklame.

V súkromných televíziách už dlhú dobu nabádajú reklamy ku kúpe nejakého produktu,ktorý je "tak jemný", "tak užitočný", "tak výhodný" (taký produkt - produkt, ktorý je "tak výhodný" - ponúka aktuálne napr. Poštová banka). Ale v slovenčine slovíčko tak nemožno použiť v spojení s prídavným menom ("tak veselý", "tak dobrý" - to je typické pre češtinu), možno ho použiť napríklad pred príslovkou - tak dobre, tak veľa. Alebo napríklad reklama ponúka pomoc proti nespavosti, lebo
"u tohoto produktu" možno rýchlo zaspať. ale také predložkové spojenie je tiež len českým vplyvom, v slovenčine ide o nespisovnosť (správne - s týmto produktom, pomocou tohto produktu a pod.). Iná reklama ponúka výbornú zubnú protézu, lebo "sa jedná" o taký a taký užitočný produkt. Opäť ide o vplyv češtiny. U nás, na Slovensku, možno jednať napríklad v súvislosti s uzatváraním nejakého obchodu ("pojednajme sa!"), no v predmetnej reklame bolo treba použiť výraz ide o (ide o taký a taký výhodný produkt).

Na Slovensku asi zámerne niet systematickej osvety verejnosti v oblasti poúčania o tom, kde treba nevynutne a bez ospravedlňovania, bez výnimiek, používať spisovnú slovnečinu. V tomto smere sme krajinou absolútnej slobody (už len v porovnaní s okolitými štátmi a v porovnaní s minulosťou, kedy boli samozrejmosťou v celoslovenských periodikách jazykové rubriky). A prečo? Lebo vtáka po perí a človeka po reči poznať a u nás zavládla sloboda vo vyjadrovaní aj v situáciách verejných vystúpení vysokoškolsky vzdelaných ľudí v médiách. Priam zámerná masová ignorácia spisovnej slovenčiny aj tam, kde je povinná. Úplne slobodne - nikým nenapomenutí - používajú reč súkromia (najmä slovenčinu bez rozlišovania hlások mäkkého ľ a tvrdého l a s početnými čechizmami) - aj v diskusiách, v prejavoch, v tlačových besedách - jednak politici, aj najvyšší ústavní činitelia, jednak redaktori, moderátori rôznych diskusných alebo zábavných či súťažných relácií. Je to aj ukazovateľ úrovne vzdelania u nás. Už len prijímanie záujemcov o vysokoškolské štúdium (oproti minulosti sú naň prijímaní aj priemerní a aj podpriemerní študenti stredných škôl) sa u nás stalo náborovou záležitosťou (prijímacie pohovory nie sú potrebné, pedagógovia na skoro štyridsiatke našich vysokých škôl predsa potrebujú úväzky, potrebujú finančné ohodnotenie prípravy masy záujemcov o akademické tituly - a u nás zavládla nevídaná titulománia ), deň čo deň
u nás možno v médiách počuť odborníkov, nie s jedným, ale v poslednom čase už aspoň s dvoma akademickými titulmi, ktorí bez rozpakov, bez zahanbenia, rozprávajú tak, akoby v živote nikdy nelistovali v kodifikačných príručkách (možno by ich nevedeli ani vymenovať), ktorých poznanie je podmienkou vzdelanosti, a to vzdelanosti preukazovanej aj rečou na verejnosti (treba zdôrazniť - na verejnosti, nie v súkromí), rečou, ktorou jej používateľ dáva verejne vedieť, že vie, kde je dodržiavanie spisovnej normy jazyka nevyhnutné.

Možno si predstaviť situácie - už len v takých Čechách - aby redaktori médií, resp. politici, najmä najvyšší ústavní činitelia,
o to viac pedagógovia (hodná povšimnutia je najmä reč vysokoškolských pedagógov u nás), rozprávali obecnou češtinou?! Už len sebaúcta im velí preukazovať svoje vzdelanie, svoju profesionalitu predovšetkým schopnosťou vedieť rozprávať spisovnou češtinou.

Kde je vlastne povinná spisovná slovenčina na Slovensku, keď jej už pomaly niet v reči politikov, pomaly jej niet ani
v školách a ani v médiách?! U nás chce takmer každý dokazovať, že vie, ako sa patrí rozprávať v bratislaských kaviarňach. Gustáv Murín v jednom z rozhovorov v českom vydaní Parlamentných listov konštatuje, že Slovensko je v podstate krajinou vidiečanov. A toto konšatovanie je asi aj vysvetlením javu, akým je celonárodné napodobňovanie Bratislavčanov - hlavne v reči, veď to je najjednoduchší druh správania sa. (Naši literárni klasici práve pre charakter reči vysmievali kedysi "popanšťovanie sa" vidiečanov úpornou snahou rozprávať nedokonalou nemčinou či maďarčinou.)

21.01.2020 | noblesa

napisat taku slohovku kvoli takej sprostosti - clovece... ako ten stazovatel na hajzlovy papier, co to ludia mate za zivot

25.01.2020 | atabaz

Diskutér "noblesa", Vaša reakcia je skutočne "noblesným" príspevkom do diskusie.

Slovo písané či hovorené - nech pôsobí kdekoľvek vo verejnom priestore - je nástrojom, ktorý rôznym spôsobom, najmä emocionálne a v dôsledku toho i výchovne, ovplyvňuje ľudí. Aj taký slogan na toaletnom papieri, nech sa Vám to zdá akokoľvek nehodné pozornosti či zmienky.

Moja reakcia na článok je len upozornením na to, že práve táto skutočnosť - aj výchovný vplyv reklám - by mal zaujímať odborníkov, lebo reklamy v našich médiách, ako upozorňujem v príspevku - okrem iného - "betónujú" nespisovnosť. A nespisovnosť v našich médiách, bohužiaľ, nebadať len v niektorých reklamách.

Čo sa ešte u nás nápadne zaužívalo - a Váš príspevok je dôkazom - to je nekonštruktívna kritika. Aká je to kritika? Jej typickým znakom je neschopnosť diskutéra uvádzať protiargumenty názorovému protivníkovi, ak s ním v niečom nesúhlasí. Pre neschopnosť podporiť svoje stanovisko nejakými vecnými, uveriteľnými argumentmi volí tú najjednoduchšiu (najprimitívnejšiu) cestu komunikácie - cestu výsmechu protivníka prostredníctvom nejakého expresívneho výrazu.

Prekvapte aj Vy nejakou "slohovkou" a skúste zdôvodniť svoje stanovisko v diskusii viac ako jednou vetou a konkrétnejším príkladom ako slovom "sprostosť".(Diskusia je výmena názorov, nie nadávok a nejakých povzdychov.)