Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Hľadanie „rockových ceckov“ rádiu neprešlo, pravidlá reklamy nedodržal ani Lidl

11.08.2017, 10:20 | Martin Poláš | © 2017 News and Media Holding

Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (AK RPR) opäť posudzovala etickosť viacerých slovenských kampaní. Aj v tomto prípade našla niekoľko porušení kódexu, na ktoré poukázali samotní spotrebitelia. Pravidlá nedodržali aj zadávatelia ako Lidl či HSH.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Rádio Anténa Rock spustilo pred časom kontroverznú kampaň „Hľadáme rockové (p)cecky“, v ktorej poslucháčov vyzývalo, aby posielali fotky ženských dekoltov. Na kampaň sa sťažovali dvaja ľudia, poukazovali na sexistickosť a objektifikáciu so snahou využiť nahé ženské telo na prilákanie pozornosti k svojej službe.

Rodovo stereotypnú súťaž, ktorú zaujímala len sexuálne príťažlivá časť ženského tela, odsúdila aj Arbitrážna komisia. Slovná hračka v slogane kampane pôsobí podľa nej urážlivo a ponižujúco. Aj samotné spracovanie promo spotu obsahovalo jazykový sexizmus a zvuky so sexuálnym podtextom.

Zdroj: Mediálne.sk

„Jazyk a jazykové prostriedky, použité v rámci kampane, sú prejavom verbálneho násilia a reklama nekriticky posilňuje rodové a sexuálne stereotypy,“ uvádza AK RPR. Aj použitie ženských pŕs vo vizuále nepovažuje komisia za zodpovednú komunikáciu – taká fragmentácia ženského tela podľa nej vytvára zo ženy sexuálnu atrakciu.

V rozpore s kódexom bol aj bilbord detskej herne Funcity, ktorý na vizuáli zobrazil dieťa pri automate. Podľa sťažovateľa tým propaguje hru na výherných prístrojoch a prezentuje ju ako zábavu, čo zvyšuje riziko závislosti od hazardu a vzniku gamblingu.

Aj keď zadávateľ má v samotnom detskom centre nevýherné automaty, samotný vizuál podľa AK RPR dostatočne nevystihuje povahu týchto atrakcií: prístroj na bilborde pripomína skôr výherný automat, a to v kontexte s názvom „detská herňa“ nepovažuje komisia za vhodné. Reklama podľa nej nie je pripravená s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom.

Funcity - vizuál použitý na FacebookuZdroj: facebook.com

„Môže navodzovať dojem, že jej predmetom je hra na výherných automatoch, respektíve že herňa preferuje automaty, ktoré čo najviac napodobňujú výherné automaty používané pri hazardných hrách, čo v spojení s dieťaťom nemožno považovať za súladné s Kódexom,“ vysvetľuje komisia s tým, že vizuál reklamy navyše môže upútať pozornosť detí a vzbudiť v nich dojem, že hranie na výherných automatoch je správne.

Sťažnosť prišla aj na kampaň Lidla Mäsiarova čerstvá porcia. Podľa podnetu reťazec zavádzajúcim spôsobom vyzdvihuje výhodnosť nákupu svojho mäsa pred nákupom čerstvého, pultového u iných predajcov. Sťažovateľovi prekážal aj text z webu Lidla, kde reťazec písal, že sa jeho mäsa dotkli iba profesionálne vyškolení zamestnanci a že sa zákazníci nemusia obávať, že s mäsom bolo manipulované, „ako sa môže stať v prípade nebaleného mäsa predávaného voľne, na pulte“. Lidla podľa podnetu používa klamlivé údaje vo svoj prospech a spôsobuje tak ujmu konkurentom.

AK RPR usúdila, že tvrdenia Lidla z kampane nemožno považovať za etické. Aj keď reťazec nespomína priamo konkrétne značky, „diskreditácia“ voľne predávaného mäsa nie je podľa komisie v poriadku – reťazec vytvára dojem, že spotrebiteľ má mať obavu pri nákupe takéhoto typu výrobkov.

„AK RPR má za to, že predmetné tvrdenie môže uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu a narušiť jeho ekonomické správanie vo vzťahu k produktu spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie,“ píše komisia s tým, že reklama útočí na iných zadávateľov. V rozpore je aj použitie tvrdenia „Pravidelné kontroly“, čo takisto vytvára dojem, že len mäso v Lidli nimi prechádza, čo však nie je pravda. Lidl to prezentuje ako svoj benefit, pritom ide o zákonnú povinnosť.

„Mohol vyvolať dojem, že iní predajcovia mäsa najmä pri pultovom predaji nemajú alebo nemusia robiť pravidelné kontroly, čím mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu,“ dodáva komisia.

Kódex porušil aj neznámy zadávateľ, ktorý si objednal reklamný článok na webe v znení „14 detí slovenskej matky ju v domove dôchodcov ani raz nenavštívilo, preto spravila nemysliteľné“. Sťažovateľ upozornil, že text nebol označený ako reklama, pritom propagoval online gambling.

Článok vyzerá ako publikovaný na stránke Čas.sk vydavateľstva Ringier Axel Springer. Komisia pri skúmaní prípadu zistila od vydavateľa webu, že došlo k zneužitiu doménového mena stránky na šírenie nežiaduceho reklamného obsah treťou osobou. Ide o podvodný web a zadávateľa nie je možné určiť. Samotnú reklamu AK RPR považuje za neetickú pre jej netransparentnosť a anonymnosť. Zároveň ju posúdila ako klamlivú reklamu, keďže koncipovanie do podoby textu vyzerá ako nezávislý redakčný obsah, no zároveň obsahuje informácie o komerčnej ponuke s priamym odkazom na stránku, kde je možné sa zúčastniť prezentovanej hazardnej hry.

Aktualizované o 14:28: Ringier sa proti tomu počínaniu a zneužitu svojho brandu chce brániť. „Ide o stránku, kde pokračuje takáto situácia uverejňovania podvodných článkov, ktoré sa tvária ako stránka Čas.sk. Naše vydavateľstvo už podniká právne kroky proti neznámemu páchateľovi,“ uviedol pre Mediálne.sk PR manažér vydavateľstva Peter Porubský.

V poriadku nebola ani kampaň mäsového výrobcu HSH, ktorý na Facebooku doplnil obrázok bravčového bôčika o headline „Konzumáciou nášho plneného bravčového bôčiku znižuješ pravdepodobnosť, že sa z teba stane terorista“. Podľa sťažovateľa firma zneužíva stereotypy o veriacich niektorých náboženstiev, ktorí nekonzumujú bravčové mäso a implicitne označuje židov a moslimov za teroristov. Komisia sa s tým stotožnila, vizuál môže byť dehonestujúci pre ľudí – veriacich, ktorí v rámci viery bravčové nejedia. „Reklama uráža náboženské cítenie spotrebiteľov.“

Zvyšné kampane boli podľa reklamnej rady v súlade s kódexom. Jeden z podnetov sa týkal aj ponuky satelitnej televízie Skylink. Sťažovateľ tvrdil, že české programy fungujú na území Česka len občanom ČR, čo firma na webe neuvádza. Zadávateľ objasnil, že pre zloženie programovej ponuky nie je rozhodujúca národnosť zákazníka, ale miesto inštalácie zariadenia.

V prípade J&T Banky sťažovateľovi prekážal internetový banner propagujúci termínovaný vklad s 1,5-percentným úrokom, chýbala mu v ňom však zmienka o nutnosti 5-ročnej viazanosti a minimálnej výške vkladu 3- respektíve 10-tisíc eur.

AK RPR však tvrdí, že vizuál mal za cieľ komunikovať základný benefit – výšku úrokovej sadzby – a že nemožno očakávať, že by ponuka bola bez ďalších podmienok. Vyjadrovať to má interaktívne tlačidlo „mám záujem“, po kliknutí naň sa spotrebiteľ dostane k podrobným podmienkam akcie.

V poriadku bola aj web služby Bistro.sk, kde si zákazník nemohol objednať jedlo za cenu, ako bola prezentovaná. Akciovú ponuku zabudli zamestnanci odstrániť, ale reklamu nepovažuje komisia za zavádzajúcu, lebo ani systém objednania pizze neumožnil zákazníkovi využiť ponuku, čo mu bolo od začiatku jasné. Vo formulári videl reálnu kalkuláciu ceny ešte predtým, ako sa rozhodol pre nákup. Podľa AK RPR teda reklama neobsahovala údaj, ktorý by mohol byť vo vzťahu k ekonomickej alebo finančnej hodnote zavádzajúci.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Bistro.sk, Funcity, HSH, J&T Banka, Lidl, Rada pre reklamu, Skylink