Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pomalý príchod fenoménu podcasting

26.05.2006, 09:36 | Lukáš Kočišek | © 2006 News and Media Holding

Žiadna iná technologická hračka nespôsobila v posledných rokoch takú módnu vlnu ako mp3-prehrávač iPod spoločnosti Apple. Zariadenie stojí na čele populárnych hračiek aj od ostatných výrobcov elektroniky. Potreba inovácie produktu posunula hudobné prehrávače ďalej a dnes už mnohé modely dokážu okrem pesničiek prehrávať na malých obrazovkách aj videá.

  • Tlačiť
  • 1

Žiadna iná technologická hračka nespôsobila v posledných rokoch takú módnu vlnu ako mp3-prehrávač iPod spoločnosti Apple. Zariadenie stojí na čele populárnych hračiek aj od ostatných výrobcov elektroniky. Potreba inovácie produktu posunula hudobné prehrávače ďalej a dnes už mnohé modely dokážu okrem pesničiek prehrávať na malých obrazovkách aj videá. Prehrávač iPod dal meno novej forme sťahovania contentu na webe. Takzvaný podcasting (symbióza názvu iPod a slova broadcasting - vysielanie) sa stáva predovšetkým v krajinách, kde sa najrýchlejšie šíria technologické novinky, čoraz rošírenejším pojmom. V tunajších končinách si na nový fenomén sťahovania multimediálnych dát na osobné prehrávače ešte treba privyknúť, jeho komerčný potenciál je zatiaľ minimálny.

Za otca technológie podcastu je považovaný bývalý moderátor hudobnej televízie MTV Adam Curry. Ten pre spoločnosť Apple vytvoril jednoduchú aplikáciu s názvom iPodder, ktorá dokázala do počítača sťahovať zvukové nahrávky a následne ich sprístupňovať mp3 prehrávaču iPod. Vďaka Currymu už nebolo nutné články čítať - dali sa jednoducho stiahnuť a počúvať napríklad počas chôdze či cestovania v autobuse. Prvé podcasty následne uzreli svetlo sveta v roku 2003.

Redaktor počítačovej prílohy denníka Sme Tomáš Ulej o princípe fungovania technológie hovorí, že „ako všetko prevratné, aj podcast je skôr triviálnym než zložitým nápadom.“ Jeho existencia sa spája s technológiou RSS. „Feedy“ upozorňujú používateľa na najnovší obsah dostupný na webe, o ktorý sa zaujíma. Podcast namiesto bežného textového výstupu odkazuje na multimediálne súbory. Program na to určený tak dokáže všetky dostupné nahrávky zachytiť, stiahnuť a pridať do mp3 prehrávača. Všetky stiahnuté dáta sa dajú samozrejme prezerať aj priamo na počítači. „Tak ako sa prostredníctvom RSS dajú abonovať internetové stránky, podcasting ponúka to isté, avšak pre audiovizuálne súbory,“ hovorí Ulej.

Názov podcasting sa podľa neho používal najprv v odborných kuloároch. Najskôr išlo o spôsob ako zadarmo napĺňať svoje mp3 prehrávače nahrávkami, potom aj o vysielanie jednotlivcov na báze alternatívy k rádiám. Tento proces odštartovali rôzne IT show, potom prišli pravidelne dopĺňané jazykové lekcie z rôznych jazykov. Doplnili ich zábavné programy z klasických médií.

Podcasting sa dá prirovnať k službe predplácania zvukových či video súborov. Záujemca sa prihlási k odoberaniu jedného alebo viacerých z nich. Skopíruje si adresu, ktorú nájde na príslušnej internetovej stránke (jednou z nich je napríklad www.podcastalley.com, ktorá poskytuje rozsiahly zoznam staníc podporujúcich podcastové vysielanie) a vloží ju do svojho „podcatchera“. Je to program, ktorý sťahuje súbory z webu či serveru. Najznámejšími sú iTunes, Windows Media Player či Winamp. Dnes už túto technológiu podporuje väčšina najrozšírenejších prehrávačov. Od tejto chvíle pracuje technika za užívateľa a automaticky mu sťahuje do mp3 prehrávača alebo počítača súbory, ktoré si objednal. Práve automatizácia tohto procesu odlišuje podcasting od bežného manuálneho sťahovania súborov z internetu.

Podcasting sa dá považovať aj za nadstavbu klasického blogovania. Ktokoľvek si môže nahrávať vlastné audio či video súbory a následne ich pomocou tejto technológie sprístupňovať širokému obecenstvu. Či už dokáže vyprodukovať dostatočne atraktívny obsah, ktorý zaujme používateľov natoľko, aby si ho aj „predplatili“, je druhá otázka. „Podcast dáva priestor najmä bežnému človeku. Netreba veľa a môže sprostredkúvať svoje pocity, drobné zážitky, všetko čo mu leží na srdci. Je to vlastne multimediálny weblog,“ pokračuje Ulej.

Technológia podcastingu zažíva v ostatných rokoch veľký boom. Potom, čo Adam Curry uverejnil zdrojové kódy svojej aplikácie na internete, medzi programátormi sa onedlho našlo veľa nadšencov, ktorí ju vylepšili a spropagovali. „Kým ešte v septembri 2004 vyhľadávač Google indexoval len 28 stránok obsahujúcich výraz "podcast", o mesiac to už bolo stotisíc a o deväť mesiacov deväť miliónov,“ opisuje redaktor počítačovej rubriky boom nového spôsobu sťahovania dát z webu. V USA je vytváranie podcastov veľmi populárne - ľudia rozprávajú svoje príbehy, nahrávajú krátke skeče, komentujú politické dianie. „Stačí mikrofón, program na nahrávanie zvuku a z každého sa môže razom stať tvorca amatérskej rozhlasovej stanice,“ dodáva Ulej. Výsledkom takýchto nadšeneckých pokusov môžu byť neraz aj relácie typu talkshow s podnetnými dialógmi.

Na Slovensku je podcasting stále skôr neznámy pojem. Od masovo využívanej služby má ďaleko. Prvý podcast má na svedomí práve Tomáš Ulej. Vznikol 28. júla 2005. „V mojom prípade bol podcasting spojením s iným koníčkom - literatúrou, ktorú som rád čítal a keď som mal unavené oči - aj počúval,“ hovorí o vzniku. Na internete sa totiž podľa neho dá nájsť len málo. „Najmä Slovenský rozhlas v tomto ohľade za ostatné roky nerobí všetko, čo by mohol,“ naráža najmä na voľné sprístupňovanie Zlatého fondu, ktor0 je podľa neho pre rozhlas skôr okrajovou záležitosťou. „Preto som začal s vlastnými nahrávkami literatúry, ktoré som uverejnil pod hlavičkou "prvý slovenský podcast" na adrese www.niemand.sk/podcast,“ vysvetľuje. Na stránke môžu používatelia nájsť napríklad aj unikátnu nahrávku hlasu klasika slovenskej literatúry Pavla Országha Hviezdoslava. V nedávnej dobe začal na adrese www.weekendcast.sk fungovať podcast s informáciami zo sveta informačných technológií.

„Nárast sa nedá predpokladať, keďže ani v Českej republike, na trhu, ktorý je približne o tri roky pred nami, žiadny boom podcastingu neprišiel. Môže sa to ešte zmeniť, ale veľké nádeje si robiť netreba,“ myslí si Ulej.

Zo slovenských médií si ako prvé všimlo túto technológiu Rádio_FM. Tretí okruh verejnoprávneho rozhlasu spustil podcasting 1. apríla na adrese www.radiofm.sk/podcast/list. „Rádio si využitie tejto technológie doslova pýta. Inšpirovali sme sa zahraničnými médiami, chceli sme našim poslucháčom priniesť progresívnu službu, ktorú neposkytuje žiadne iné slovenské rádio,“ hovorí šéftechnik Rádia_FM Martin Páleník.

Rádio má v ponuke momentálne desať špecializovaných rubrík zo svojho vysielania. „Chceli sme na stiahnutie poskytovať aj dlhšie programy či večerné relácie, problémom sú však autorské práva. S hudbou je možné šíriť iba krátke rubriky, navyše v nižšej kvalite a opatrené jinglami tak, aby neodznela čistá skladba, čo by bolo v rozpore s autorskými zákonmi,“ vysvetľuje Páleník. Ako tvrdí, po spustení tejto služby sa rádiu desaťnásobne zvýšila návštevnosť jej internetovej stránky.

Diskutovanou je téma reklamy v podcastingu. V Rádiu_FM však do úvahy neprichádza. „Určite sa na podcasting dá naviazať reklama, ale my sa o to nepokúšame. Robíme to ako službu poslucháčom, nie ako komerčný prvok. Stačí, že si musia platiť koncesionárske poplatky. Navyše, neviem či by to vôbec malo zmysel, keďže v mp3 prehrávači si používateľ môže reklamu jednoducho pretočiť,“ uzatvára Páleník.

Podcasting sa však na trhoch, kde je záujem o spoplatnený obsah, dá využiť aj komerčne. Príkladom sú napríklad americké televízie, ktoré poskytujú svoje programy na stiahnutie. Najčastejšie ide o seriály, comedy relácie, športové zápasy či hudobné klipy. Keďže obrazovka prehrávačov neoplýva nadmernými veľkosťami, ľudia si radi sťahujú aj krátke upútavky na najbližšiu časť ich obľúbeného seriálu.

  • Tlačiť
  • 1