Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Neveriť radšej ani internet bankingu

14.06.2010, 09:00 | Eva Vozárová | © 2010 News and Media Holding

Rozhovor so spíkrom z TEDx Bratislava Andreasom Lehnerom

  • Tlačiť
  • 0

Na webe majú citlivé informácie lepšiu pôdu ako v médiách, no zverejňovať ich môže byť aj tak veľmi riskantné. Ani veľmi dobre zabezpečené kanály nedávajú používateľovi úplnú istotu ochrany. To hovorí nemecký politológ a expert na technológie Andreas Lehner. Je členom známeho hackerského spolku Chaos Computer Club, zaoberá sa dopadom technológií na spoločnosť a pomáha s financovaním služby Wikileaks.org, ktorá cez web odhaľuje citlivé informácie z nedemokratických krajín po celom svete. Na bratislavskom TEDx koncom mája hovoril o tom, na čo sú dobré bezpečné komunikačné kanály a ako môžu napríklad Wikileaks pomôcť transparentnosti.

Akým spôsobom sa podieľate sa na získavaní finančných zdrojov pre Wikileaks.org?

Wikileaks nemajú vlastnú organizačnú štruktúru, kľúčová je pre nich praktická stránka - zverejňovanie dokumentov. Nemajú kapacity na to, aby sa systémovo starali o financovanie. Chaos Computer Club má nadáciu Wau Holland Stiftung, ktorá sa zaoberá dopadom technológií na spoločnosť. V rámci nej zbierame pre Wikileaks príspevky v Európe.

Väčšina aktivistov združených pod Wikileaks stále ostáva v anonymite. Prečo tí, ktorí žijú v stabilných demokraciách a teoreticky by im nemali hroziť riziká, nevystupujú v mene projektu otvorene?

Niektorí vystupujú. Wikileaks reprezentujú v súčasnosti dva ľudia: jeden zo zakladateľov Julian Assange a Daniel Schmitt, ktorý v podstate pôsobí ako hovorca.

To je malá vzorka v porovnaní s tým, že na Wikileaks určite participuje podstatne viac aktivistov z "bezpečných" krajín.

Okrem spomínaných dvoch ľudí z Wikileaks nikoho nepoznám, ale viem si predstaviť ten problém. Niektorí z členov Wikileaks síce žijú v stabilných demokraciách, no zverejniť identitu by stále bolo riziko - ak povedzme často cestujú do menej demokratických krajín alebo regiónov. Otázka je, ako funguje ich interné rozhodovanie a kto je ochotný vziať na seba to riziko. A osobná bezpečnosť je len jeden faktor. Síce sa nemusia báť o život, no na druhej strane už niekoľkokrát prišlo na žaloby súvisiace s informáciami zverejnenými na Wikileaks. Právny aspekt môže byť problém aj v stabilných demokraciách.

andreas_lehner_2_TEDx

Zdroj: TEDx Bratislava

Mal s tým niekto reálne problém?

Dokonca to ani nebol priamo člen Wikileaks. V Nemecku prišli policajti klopať na dvere človeku, ktorý vlastní doménu Wikileaks.de. Nie je s projektom priamo prepojený, iba prevádzkuje vstupný bod na stránku pre nemeckých surferov. Polícia mala dojem, že ide o človeka, ktorý na Wikileaks zverejňuje citlivé informácie. Stálo ho to veľa vysvetľovania.

Wikileaks podľa vás momentálne zastávajú úlohu novinárov - webstránka prichádza s tajnými informáciami, ktoré by možno mali prinášať noviny. Čím je ten posun spôsobený?

Tým, že na médiá majú právnici ľahší dosah ako na službu zastrešujúcu anonymných aktivistov. Problémom je organizačná štruktúra médií. Obsah publikujú na internete a sú za to v niektorých prípadoch žalovateľné. Vydavateľ aj novinár sú verejne známi a ak by ich chcel niekto postihnúť za zverejnenie nežiaducich informácií, má o prekážku menej než pri anonymnej službe.

Aj Wikileaks je žalovateľné.

Rozdiel je v efekte. Ak zverejní médium vlastnú exkluzívnu informáciu, je možné nechať ju pod tlakom stiahnuť alebo spomaliť jej šírenie. Ak pochádza informácia z Wikileaks, je technicky zabezpečená proti pokusom o jej odstránenie z internetu. Okrem toho sa obvykle takáto informácie neobjaví v jedných novinách, ale okamžite po zverejnení sa bleskovo rozšíri do množstva médií.

Nemôže tam zafungovať opačný efekt - ak takáto informácia už nie je exkluzívna, stane sa aj pre časť médií menej atraktívnou?

Konkrétne Wikileaks napríklad ten problém nemá. Určitá globalizácia tu síce je, čo spôsobuje, že aj informácie sa šíria inak. Ale médiá sú stále do veľkej miery lokálne. Preto miestne televízie preberajú videá zo zahraničia - stále je pre ne výhodné priniesť ich svojmu publiku. Problém by bol skôr v prípade, ak by materiál nebol dostatočne zaujímavý pre celosvetové publikum. Vtedy by ani novinári oň neprejavili až taký záujem.

Wikileaks pracujú aj na modeli exkluzivity pre niektoré médiá. Môže to situáciu ovplyvniť?

Má to fungovať tak, že by na niekoľko dní ponúkli exkluzivitu médiu, ktoré by napríklad dokázalo na zverejnených informáciách postaviť relevantnú story. Ako to ich situáciu ovplyvní, si nie som istý. Pre mňa to otvára viac otázok než to poskytuje odpovedí. Jedna z nich je napríklad, ako určiť, komu taký materiál poskytnem.

Je možné, aby sa úlohy investigatívca, ktorú momentálne zohrávajú Wikileaks, opäť vo väčšej miere ujali médiá?

Mohli by na to čoskoro dostať príležitosť. Ľudia o to totiž sami možno začnú mať záujem. V momente, keď sa začne platiť za obsah na webe, si možno uvedomia, že chcú viac a kvalitnejších, hlbších informácií.

Za informáciami zverejnenými cez anonymizačné služby stoja ľudia s utajenou identitou. Ako overiť hodnovernosť takých informácií?

Podobne ako v klasických médiách: vždy sa dá obrátiť na zdroj.

Pre návštevníka Wikileaks to môže byť problém. Na druhej strane v médiách zaňho túto úlohu prevzal reportér a stal sa zárukou hodnovernosti.

Aj tu médiá vytvárajú túto záruku - tým, že informácie z Wikileaks prevezmú. Wikileaks poznajú zdroj a novinár sa zaň zaručí tým, že fakty zverejní. To, čo uvidí čitateľ, vyzerá ako bežná informácia. Z jeho pohľadu je jedno, či prišla z redakcie alebo z externého zdroja.

Ako si môžu byť hodnovernosťou isté Wikileaks?

Riziko je tam vždy, ale treba sa snažiť, aby bolo čo najmenšie. Aj pokiaľ investigatívnemu novinárovi niekto vo vláde odhalí tajné informácie, nemôže si byť istý, že nimi nechce niekto iba zničiť jeho reputáciu. Aj on si musí rozmyslieť, čomu dôverovať. Podobne je to s Wikileaks - tiež skúšajú overiť, za čo daná informácia stojí. A ak chce tú informáciu neskôr prevziať novinár, musí urobiť to isté. Zatiaľ sa zdá, že Wikileaks sú kredibilní.

Je zabezpečenie komunikácie na anonymizačných službách v súčasnosti dosť dobré na to, aby ochránilo používateľov a informátorov?

Otázka je, pred kým a pred čím má systém používateľov ochrániť. Pokiaľ ide o útočníkov, napríklad anonymizačný projekt Tor, s ktorým má Chaos Computer Club partnerstvo, vyzerá byť technicky dostatočne zabezpečený. Ale je samozrejme otázne, či neexistujú aj takí útočníci, ktorí by vedeli prípadné zabezpečenie prekonať - napríklad bezpečnostné agentúry. Čo sa týka Wikileaks, nemám o tom podrobný prehľad.

Aká iná hrozba prichádza do úvahy?

Na zabezpečený kanál človek napíše všeličo. Ale aj k takýmto kanálom mávajú kľúč minimálne jeho účastníci a človek si nie vždy môže byť istý, že sa im dá naozaj dôverovať. Platí to napríklad o internet bankingu. Ten je zabezpečený a ak naň pristupujem cez Tor, tak som dokonca anonymný. Ale iba do chvíle, kedy sa prihlásim na svoj účet. Potom už o mne banka vie všetko. A ja si nemôžem byť istý, či niekedy nezverejní napríklad moje osobné údaje. Takže útočník nie je jediná hrozba.

Čo je potrebné spraviť, aby bola bezpečnosť vyššia?

V prvom rade je potrebný konsenzus v spoločnosti o tom, ako sa k celej veci postaviť. K anonymite napríklad deklaruje dvojaký postoj aj USA. Hillary Clintonová mala v januári prednášku o tom, že ochrana anonymity pomáha zlým ľuďom - čo je v niektorých prípadoch pravda. Na druhej strane tvrdila, že je nutné chrániť disidentov v krajinách, v ktorých nie je funkčná demokracia. Sama pripustila, že nevie, ako nájsť medzi oboma protipólmi rovnováhu.

Aká je perspektíva na vyriešenie tej dilemy?

Debate o tom sa asi nevyhneme. USA to budú musieť riešiť ako svoj interný problém a po nich aj ďalšie krajiny. Možno že malé krajiny by to mohli spraviť skôr. V nich by takáto diskusia nemusela byť zahataná takou horou byrokracie.

fwd_facebook

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)