Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Komu (ne)pomôžu internetové eurá

14.10.2009, 12:00 | Jozef Andacký | © 2009 News and Media Holding

Broadbandový vládny program štartuje so skresanými plánmi. S WiFi nepočíta.

  • Tlačiť
  • 0

Do Krivoklátu, malej obce v Ilavskom okrese ležiacej v doline uprostred Bielych Karpát, už internet dorazil. Dotiahol ho tam lokálny provider z Dubnice nad Váhom s pomocou miestnych obyvateľov, ktorí na kopci nad dedinou za pár tisíc eur vybudovali bezdrôtový WiFi vysielač. Ambíciu dotiahnuť internet do odľahlých obcí má aj centrálna vláda. Nasadiť na to mieni ťažkú kavalériu: milióny eur zo štrukturálnych fondov, národnú agentúru organizujúcu veľké tendre, high-techové optické siete.

dedina

Zdroj: Braňo Molnár

Indikátory dole. Ešte v roku 2007 Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR naplánovali, že za peniaze európskych daňovníkov do roku 2013 pripoja širokopásmovým internetom (broadbandom) dvestotisíc domácností. Minulý týždeň zverejnená štúdia uskutočniteľnosti, ktorú spracovali konzultanti z firmy KPMG, tieto ambície skresala na 126-tisíc domácností. Dôvod: limitovaný objem eurofondového mešca. Šéf sekcie riadenia zahraničnej finančnej pomoci na úrade vlády Ivan Ištvánffy hovorí, že bude potrebné otvoriť rokovania s Európskou komisiou týkajúce sa zmeny indikátorov operačného programu.

Na broadbandizáciu Slovenska si vláda pred dvoma rokmi z Operačného programu Informatizácia spoločnosti vyčlenila 113 miliónov eur. Podľa štúdie vykonateľnosti sa celý balík rozdelí na štyri časti. Dve pätiny, 45 mil. €, majú ísť na dotácie obciam, ich združeniam a vyšším územným celkom na výstavbu komunálnych telekomunikačných sietí a prípojok do domácností.

O niečo menej sa vyhradilo na investičné akcie nedávno založenej Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá má vzdialené lokality napojiť na celoštátnu komerčnú kostrovú infraštruktúru. Ďalších dvadsať miliónov eur sa naplánovalo ako rezerva na dodatočnú podporu prvej alebo druhej vetvy broadbandového programu. A za zvyšných šesť miliónov sa v rámci programu Jeremie podporia siete malých a stredných podnikov.

podporovane_technologie_graf

Naštartovať komerčných. Broadbandové eurá majú natiecť do regiónov, o ktoré – ako si zvykli hovoriť vládni úradníci – nejavia záujem komerční provideri. Internet do domácností príde cez moderné optické vlákna (40 percent) alebo bezdrôtové pripojenie typu FWA (60 percent) s garantovanou rýchlosťou aspoň jeden megabit za sekundu, okrajovo sa uvažuje o infraštruktúre pre DSL alebo káblovú televíziu. Orientácia na rurálne oblasti sa môže pri napĺňaní indikátorov ukázať ako správna. Aj komerční provideri v menších sídlach vidia rastový potenciál, lebo sa na rozdiel od veľkých miest vyznačujú podstatne nižšou penetráciou a konkurenciou. No podľa I. Ištvánffyho sa dotácie neujdú každému: „Máme relatívne málo peňazí na veľké ciele.“ Konzultanti KPMG „z dostupných informácií poskytovateľov služieb“ zistili, že možnosti širokopásmového pripojenia úplne chýbajú v jednej štvrtine z takmer troch tisícok obcí, v ktorých žije úhrnom šesť percent obyvateľov Slovenska.

Pri posudzovaní projektov sa podľa I. Ištvánffyho bude prihliadať na efektívnosť vynakladaných prostriedkov. Zjednodušene, podporiť sa majú tie obce či klastre obcí, ktoré sľúbia pripojiť viac domácností s menšími priemernými nákladmi. Rozpočet projektu sa môže pohybovať od 30-tisíc do 6,6 milióna eur, s päťpercentnou spoluúčasťou žiadateľa. Nová sieť – fixné uličné rozvody alebo bezdrôtový vysielač – má pokryť všetky domácnosti v lokalite, pričom sa očakáva, že tretina z nich si širokopásmový internet aj kúpi (zavedie sa im prípojka do domu alebo sa opatria prijímačom bezdrôtového signálu). Tretinová penetrácia podľa konzultantov KPMG naštartuje záujem komerčných providerov, ktorí sa postarajú o zvyšný dopyt. Odhadujú, že o rýchly internet bude mať záujem 40 až 70 percent domácností. Úrad vlády v broadbandových ambíciách s obchodnými aktivitami komerčných providerov priamo počíta. Takýmto spôsobom zriadenú prípojku uzná i Brusel ako plnenie indikátorov.

Bez WiFi. Z podmienok štátnej podpory nemusia byť rozčarované len obce pod čiarou. Ale i provideri, ktorí v regiónoch ponúkajú WiFi internet. Práve ten býva v odľahlých rurálnych oblastiach jedinou alternatívou k predhistorickému dial-upu. Alebo málo výkonnému mobilnému internetu druhej generácie, keďže rýchlym mobilným internetom tretej generácie pokrýva napríklad Orange „iba“ 65 percent obyvateľov Slovenska v hustejšie zaľudnených oblastiach. Cez WiFi v súčasnosti surfuje niekoľko desiatok tisíc zákazníkov menších lokálnych providerov. Ich biznisu pôjde vládny broadband po krku. Štúdia uskutočniteľnosti nepovažuje Wi- Fi za širokopásmový internet, takže s eurofondovou pomocou počítať nemôžu. Podľa nej nevyhovuje kvalitou služby – predovšetkým nedokáže garantovať megabitovú rýchlosť pripojenia.

eurofondy_na_broandband_graf

Peter Blaas, majiteľ portálu Porovnat.sk, ktorý na maklérskej báze sprostredkúva predaj internetového pripojenia, poukazuje na to, že všetky retailové produkty od všetkých providerov, vrátane optiky a DSL, sú negarantované: „Ak niečo garantujú, tak len pomocou parametra agregácie. Ak sa prejaví, rýchlosť klesá hlboko pod jeden megabit. WiFi je z tohto pohľadu porovnateľné napríklad s DSL alebo Wimaxom.“ Pripomína, že cenníky WiFi providerov bežne obsahujú produkty aj so šesťmegabitovou rýchlosťou: „Samozrejme, netvrdím, že optika je rovnako stabilná ako WiFi.“

Tak či onak, o eurofondové dotácie sa budú môcť uchádzať i obce, do ktorých svietia WiFi provideri. Pochopiteľne, konkurenti na nových subvencovaných prípojkách môžu byť oproti nim vo výhode, lebo v koncovej cene nebudú musieť zohľadniť všetky investičné náklady. Broadbandový program okrem fixných operátorov podporí prevádzkovateľov bezdrôtových sietí s technológiami Wimax, MMDS alebo MVDS. Ich počet providerov je pritom obmedzený licenciami Telekomunikačného úradu SR: Wimax (siete v pásme 3,5 Ghz) prevádzkujú tri firmy – Swan, GTS a Wimax Telecom –, MVDS dokonca iba jedna – Satro. Akou-takou náplasťou pre WiFi providerov je fakt, že aj oni si budú môcť prenajať linky, ktoré do odľahlých oblastí dovedie NASES.

Pre úplnosť, v rovnakom postavení ako Wi- Fi provideri budú aj ich kolegovia so širokopásmovou technológiou, ktorí v danej lokalite pokrývajú menej ako pätinu domácností (no takých je podstatne menej). Ako slovenská vláda mieni dodržať podmienku EÚ, že poskytnutá finančná pomoc nemá narušiť hospodársku súťaž? „Vytvorí sa mechanizmus na ochranu WiFi providerov,“ hovorí všeobecne I. Ištvánffy. No predovšetkým si nemyslí, že budú ohrozené komerčné investície: „Pôjde sa do obcí, kde nie je vôbec nič.“

Otázka je, či v obciach, kde nie je vôbec nič, treba hneď naťahovať optické vlákna. Či nestačí WiFi, ktoré je spomedzi všetkých technológií bezkonkurenčne najlacnejšie a aj jeho výstavba trvá neporovnateľne kratšie. Takže môže výrazne pomôcť aj pri plnení indikátorov. Navyše, v odľahlých oblastiach s riedkym osídlením, a teda eventuálnym výskytom zákazníckych prípojok, sa nemusí prejaviť problém so vzájomným rušením, ktoré je hlavným limitom rýchlosti WiFi internetu. Nie, znie odpoveď konzultantov z KPMG. WiFi podľa nich nemá perspektívu z hľadiska budúcich nárokov na prenosovú kapacitu. A najmä v súvislosti s obmedzeným rozpočtom broadbandového vládneho programu. Ako hovorí manažér KPMG Július Šiška, štúdia uskutočniteľnosti odporúča „uprednostňovať regióny a obce s väčším počtom obyvateľstva“. Kde sa problém rušenia môže prejaviť viac ako v odľahlých oblastiach.

Agentúra v akcii. Určitú vnútornú logiku má i angažmán Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, ktorá (aj) na tento účel začiatkom roka vznikla. V regiónoch, na dedinách i v menších mestách, sú veľké problémy s diaľkovým pripojením do celoslovenskej infraštruktúry a odtiaľ do internetu. Buď takéto možnosti vôbec neexistujú: ani sieť Slovak Telekomu nevedie do jednej pätiny slovenských obcí, nehovoriac o alternatívach z Energotelu alebo Orangeu. Alebo sú možnosti obmedzené na jedného poskytovateľa, čomu zodpovedá cena. Diaľkové pripojenie sa dá, samozrejme, zabezpečiť bezdrôtovým spôsobom. No spoľahlivosť WiFi so zväčšujúcou sa vzdialenosťou klesá a za licencované rádiá s vyšším výkonom zasa Telekomunikačný úrad SR podľa providerov požaduje vysoké poplatky. Problémy s diaľkovým pripojením môžu viesť k tomu, že poskytovatelia danú lokalitu obchádzajú alebo vysokým nákladom zodpovedá cena pre zákazníka. I. Ištvánffy hovorí, že na tento aspekt sa zameriava NASES-ovská časť vládneho programu. Ak agentúra zafinancuje diaľkovú linku, môže sa biznis plán komerčného providera „dostať z červených čísiel do zelených“. Opäť, obchodné aktivity komerčných providerov napomôžu splniť bruselské indikátory. Pravdaže, opäť sa nastoľuje tiež otázka, či výstavba štátnych diaľkových sietí je tá najlepšia stratégia. Či nie je napríklad vhodnejšie, aby sa z verejných peňazí „zakopali“ iba chráničky alebo postavili stožiare, na ktoré si provideri nasadia vlastné vlákna. Nie, znie znova odpoveď z KPMG. „Model jedného vlastníka chráničky aj kabeláže zjednodušuje údržbu infraštruktúry a znižuje riziká s ňou spojené, keď by napríklad jeden z vlastníkov mohol poškodiť vlákna ďalších vlastníkov,“ uvádza jeden z argumentov J. Šiška.

Model, že štátna agentúra bude sieť regionálnych prípojok vlastniť a rozvíjať, však prináša určité riziká: problémy s verejným obstarávaním stavebných prác, výberom prevádzkovateľa, dohľadom nad prenájmom kapacít za nediskriminačných podmienok (aj WiFi providerom). Alebo tiež spôsob, akým sa vyberú lokality, do ktorých NASES potiahne linky. Či napríklad odolá tlaku politikov, snažiacich sa zapáčiť potenciálnym voličom. „Alebo lobingu operátorov, ktorí chcú využiť zdroje tam, kde sa to hodí len im,“ dodáva P. Blaas.

O tom, že by sa obce o priazeň agentúry uchádzali v tendri, sa v štúdii uskutočniteľnosti priamo neuvažuje. Iste, nie je vylúčené, že s tým NASES príde sám. I. Ištvánffy vraví, že odporúčania KPMG sa podmienkam tendra dosť blížia. Konzultanti zostavili zoznam klastrov obcí, v ktorých je podľa nich budovanie liniek nákladovo efektívne: nie je potrebné viesť ich cez pohoria, rieky alebo iné prekážky. Okrem toho radia, aby NASES prioritizoval klastre podľa troch faktorov: počtu obyvateľov, vzdialenosti ku kostrovej infraštruktúre a cene za pripojenie k nej. „To umožňuje transparentnosť výberu klastrov obcí,“ mieni J. Šiška. Overiť by sa to malo dať ešte v tomto roku, keď sa rozbehnú prvé výzvy pre národnú agentúru i internetu chtivé obce.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)