Penta a SITA predajú P. Vajdovi 5-percentný podiel výmenou za ekonomický vplyv na vydavateľstvo. Hovorca Penty Martin Danko ako príklad uvádza napríklad schvaľovanie investícií nad 150-tisíc eur. Penta s agentúrou SITA získavajú aj dve zo šiestich stoličiek v dozornej rade vydavateľstva.

Po skončení funkčného obdobia aktuálneho predstavenstva Petit Pressu získajú Penta a SITA aj právo vetovať nominácie na členov predstavenstva. Výnimkou je len predseda, ktorého menovanie ostane naďalej na P. Vajdovi a ostáva ním spoluzakladateľ Sme a generálny riaditeľ Petit Pressu Alexej Fulmek.

Penta a SITA sa s P. Vajdom dohodli, že po trojročnom prechodnom období môže nový akcionár, zastúpený cez firmu NAMAV, za určitých podmienok získať naspäť predaných 5 percent – ak sa PSIS nebude držať niektorých ustanovení dohody.

A. Fulmek po dohode s Pentou: Trvalú menšinu nedostali, straty nezávislosti sa neboja

Penta by mohla tento podiel kúpiť napríklad vtedy, keby jej Petit Press nedával schvaľovať rozpočet alebo investoval viac ako 150-tisíc eur bez predchádzajúceho súhlasu. Penta by v takom prípade zaplatila za 5-percentný podiel presne toľko, koľko teraz dá za akcie P. Vajda (na snímke vpravo).

Po troch rokoch by sa tak mohlo vydavateľstvo ocitnúť v podobnej situácii ako v súčasnosti, keď majú Penta/SITA a PSIS podiel presne 50:50. V skutočnosti by ani v takom prípade Penta nemala o nič väčší vplyv na dianie vo vydavateľstve, ako má so 45-percentým podielom.

Predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Petit Pressu bude totiž vždy nominovať P. Vajda a Penta jeho voľbu nesmie vetovať. Človek, ktorého vyberie Prvá slovenská investičná skupina, tak bude podnik viesť aj v prípade, že by Penta a SITA iných členov predstavenstva vetovali.

„S dohodou som spokojný, pretože vytvorila priestor na nezávislé riadenie vydavateľstva,“ hodnotí memorandum s Pentou Alexej Fulmek, ktorý spolu s P. Vajdom chcel v uplynulých týždňoch presadiť trvalú minoritu nových akcionárov.

Tvrdí, že pokiaľ by aj po troch rokoch Penta opätovne získala naspäť 5-percentný podiel a opäť by bol akcionársky pomer 50:50, pre redakciu to bude iná situácia ako dnes. „Dohoda s Pentou totiž garantuje, že aj potom bude predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa nominovať Prvá slovenská investičná skupina. A predseda predstavenstva vyberá šéfredaktora a tiež zastupuje vydavateľstvo navonok,“ ozrejmil A. Fulmek.

Za akú cenu P. Vajda akcie kupuje, nevedno, no Penta mala za 50-percentný podiel v Petit Presse zaplatiť pôvodnému nemeckému akcionárovi Rheinische Post 15 miliónov eur. Pokiaľ by Penta nemala na vstupe do Petit Pressu tratiť, malo by ísť v prípade 5-percentného podielu pre PSIS o najmenej 1,5 milióna eur.

Akcie už vlastní agentúra SITA

Spoločnosť NAMAV, dcérska firma agentúry SITA, má už 50 percent akcií Petit Pressu pripísaných na svojom účte v Centrálnom depozitári cenných papierov. I keď sa objavovali názory, že obchod musí schváliť Protimonopolný úrad, čo avizovali aj SITA a Penta, zákon to nevyžaduje. Petit Press a ani agentúra SITA totiž na to v súčte nemajú dostatočne vysoké tržby.

„Tým, že sa zároveň predáva 5 percent akcií Prvej slovenskej investičnej skupine a NAMAV ustupuje do minority, bude Protimonopolný úrad pravdepodobne notifikovať Prvá slovenská investičná,“ upozornil M. Danko. Predajom akcií sa totiž menia pomery vo vydavateľstve a kontrolný vplyv získa skupina P. Vajdu.

Zmluva o prevode akcií na firmu P. Vajdu by už mala byť podpísaná, Prvá slovenská investičná skupina by mala v najbližšej dobe za 5-percentný podiel aj zaplatiť. Samotný prevod akcií cez Centrálny depozitár cenných papierov prebehne až po tom, čo transakciu schváli Protimonopolný úrad.

Na rokovaniach je zaujímavé, že Penta podpísala P. Vajdovi zmluvu o budúcej zmluve o predaji 5-percentného podielu, hoci podmienky ďalšej spolupráce majú len podobu memoranda. Záväzná akcionárska zmluva by sa mala dopracovávať tento mesiac.

Fulmek: Nájsť nových ľudí nebude problém

Petit Press chce dohodu s Pentou zverejniť redakcii Sme, ktorej väčšina na protest proti Pente podala výpoveď. Vydavateľstvo sa spolieha, že časť redaktorov a editorov by mohla výpoveď stiahnuť, keď Penta a SITA budú mať len 45-percentný podiel.

Z redakcie Sme odchádza necelá päťdesiatka zamestnancov, dvanásť ďalších odišlo k 31. októbru: šéfredaktor Matúš Kostolný, jeho zástupcovia Konštantín Čikovský, Lukáš Fila a Tomáš Bella, novinár Karol Sudor, reportérka Monika Tódová, videoreportérka Martina Pažitková, karikaturista Shooty a štyria administrátori blogov.

Ostatní pracujú pre Sme na pracovnú zmluvu a majú tak dvojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá uplynie 31. decembra. Odchádza napríklad celé oddelenie ekonomického a zahraničného spravodajstva, a väčšina domácej redakcie. Niektorí zakladajú internetový denník Projekt N.

Petit Press zamestnáva celkovo vyše päťsto zamestnancov, okrem Sme vydáva aj maďarský denník Uj Szó, východoslovenský Korzár či regionálne týždenníky My. Ich reportéri a editori hromadné výpovede nepodávajú, ostáva aj administratíva vydavateľstva.

A. Fulmek odhaduje, že napriek dohode s Pentou si výpoveď rozmyslí najviac tretina ľudí, podľa čoho vyše 40 redaktorov zo Sme ku koncu roka zrejme skutočne odíde. Podľa A. Fulmeka nebude problém zohnať niekoľko desiatok novinárov. Vylúčil, že by Sme vo veľkom nabralo ľudí z agentúry SITA, ktorá je polovičným vlastníkom vydavateľstva.

Na dohodu s Pentou vyčkával aj pri hľadaní nového šéfredaktora pre Sme. „Zamýšľam sa nad menom,“ reagoval na otázky A. Fulmek. Potvrdil aj dohady, že hľadá človeka, ktorého si čitatelia spoja so značkou denníka Sme. „Verím, že takého nájdeme,“ dodal A. Fumlek.

Najväčší problém? Pád nákladu o pätinu

Popri patáliách s personálnym zložením redakcie Sme považuje A. Fulmek za najväčšie negatívum vstupu Penty do Petit Pressu pád nákladu denníka Sme. „Print pôjde dole,“ myslí si. Odhaduje, že by mohol spadnúť o 20 až 25 percent. V auguste mal Sme priemerný predaj 37 509 výtlačkov, pád o pätinu až štvrtinu by tak znamenal predaj 28- až 30-tisíc výtlačkov.

Vďaka poklesu printu A. Fulmek očakáva, že padnú aj hospodárske výsledky Petit Pressu. Celkovo očakáva nulové hospodárenie a EBITDA okolo 1 až 1,5 milióna eur. Vlani bolo vydavateľstvo v zisku 523-tisíc eur a jeho EBITDA podľa webu Finstat.sk bol 2,4 milióna eur.

Na druhej strane, A. Fulmek priznáva, že vytvorenie mediálneho holdingu môže priniesť aj Petit Pressu určité synergie. Penta zatiaľ kúpila vydavateľstvo Trend Holding a 7 Plus a (zatiaľ bezvýsledne) sa zaujíma o Zoznam.sk patriaci Slovak Telekomu. „Napríklad vytvorenie spolupráce medzi týždenníkom Trend a Sme by bola veľká vec, vytvorenie spoločnej predplatiteľskej ponuky tiež,“ vyratúva možnosti A. Fulmek.

Penta okrem toho hovorí napríklad o spoločnom back-office, teda napríklad spoločnom personálnom či ekonomickom oddelení nakupovaných vydavateľstiev. 7 Plus by mohlo ušetriť napríklad na tlači denníka Plus Jeden Deň, keďže Petit Press má vlastnú modernú tlačiareň v bratislavskej Petržalke.

A. Fulmek predpokladá, že takáto požiadavka padne. „Máme voľnú asi jednu tretinu kapacity tlačiarne, tlačíme aj dva maďarské denníky, čiže by to záviselo od ceny, či by sme ich tlačili,“ reagoval A. Fulmek.

Na dotaz, či bude Petit Press tlačiť sesterský denník pod cenu, reagoval A. Fulmek vysvetlením, že 7 Plus ušetrí na tlači už len presunom do inej tlačiarne. Momentálne Plusku tlačí Versus Print zo skupiny Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka. Táto tlačiareň je staršia a podľa A. Fulmeka má vysokú makulatúru (počet výtlačkov, ktoré musí rotačka vytlačiť, kým sa nastaví na optimálne vytlačenie novín).

„Makulatúra našej tlačiarne je do päťsto kusov, momentálne 350, v tom je obrovský rozdiel v efektívnosti a teda aj v nákladoch na tlač,“ dodáva A. Fulmek, podľa ktorého u konkurencie sa toto číslo pohybuje v tisíckach.

Poznámka: Týždenník TREND a portál TREND.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.