Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Príručný sprievodca politickým bahnom. Prečítali sme knihu Vagoviča o Smere

01.12.2016 | Ján Záborský | © 2016 News and Media Holding

Nová kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča z portálu Aktuality.sk zrejme skončí pod tisíckami vianočných stromčekov. Už predtým, než „Vlastnou hlavou“ v prvý decembrový deň pristála v kníhkupectvách, kraľovala rebríčkom predajnosti. Prečo by aj nie, téma je ideálna: ako Fico predal krajinu oligarchom (hovorí podtitul). O príjemné vianočné čítanie ale, pochopiteľne, nejde.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Novinár – čitateľ je nevďačným cieľom novinára – spisovateľa. Roky praxe vypestujú nevyhnutný cynizmus, takže čitateľa, zvyknutého v práci sledovať denne každý detail vládneho či straníckeho diania (a počúvať množstvo klebiet) máločo v knihe prekvapí.

Pár krátkych rozhovorov s bežnými čitateľmi však odhaľuje spoločnú reakciu: rastúci hnev a bezmocnosť, ako knihou postupujú. „Niekoľkokrát som sa prichytil, ako počas čítania nahlas nadávam na to, ako je možné, že ľudia stále Ficovi veria a že to jeho bande prechádza,” píše čitateľ v prvej recenzii na Goodreads.com.

Je to bežná reakcia: veľa káuz za posledné roky si ľudia nemuseli všimnúť, pozabudli na ne, či im celkom neporozumeli. „Vlastnou hlavou“ ich pripomína, podrobne vysvetľuje a zaraďuje do chronológie a súvislostí. A postupuje neúprosne, kauzu za kauzou.

Aj novinár s dobrým prehľadom sa dokáže z knihy dozvedieť nové informácie, či oprášiť tie polozabudnuté. Prípadne si uvedomiť, prečo nejasné kauzy (ako napríklad tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby) boli pre Smer-SD také dôležité.

Za nechtami majú všetci

Hlavnou postavou je, samozrejme, súčasný premiér Robert Fico. Od zväzáckych čias letí nahor ako kométa. Ak si niekto otvorí knihu o 20 rokov, bude mu určite spočiatku fandiť: mladý, perspektívny, komunikatívny právnik, mimoriadne ctižiadostivý a cieľavedomý. Aj jeho rozhodnutie založiť novú stranu je úplne pochopiteľné: z domovskej SDĽ ho v zásade „vyštípal” staré, polokomunistické kádre, ktoré jeho mladícku dravosť neniesli ľahko.

Práve rozbehnutie novej strany a „prepálenie“ jej štartu však prináša aj prvé sklamania. R. Fico ostáva v opozícii, hoci by veľmi chcel byť vo vláde. M. Vagovič jeho ambíciu zdôrazňuje už pozabudnutými scénami z roku 2002: túto konkrétne televíznou debatou s Pavlom Ruskom, ktorý R. Ficovi pripomenul, že spolu vo volebnú noc sedeli a bavili sa o účasti vo vláde so Smerom.

Neprehliadnite

Mimochodom, P. Rusko: hoci sa kniha najpodrobnejšie venuje pochybnému financovaniu Smeru-SD, nenecháva suché nitky ani na ďalších stranách. A tak si čitateľ pripomenie, prečo sa napríklad P. Rusko stal svojho času ministrom hospodárstva (pretože jeho spolustraník Robert Nemcsics nebol ochotný presadiť ľudí z pozadia na dôležité miesta v energetike). A tiež pozadia SNS, HZDS či SMK. A neobíde ani SDKÚ.

Hlavné miesto však patrí Smeru-SD a jeho oligarchom. Ak ste sa niekedy pri čítaní novín stratili v tom, kto je to Kiňo, Fiľo, Gabriel, Brhel či novšie Výboh, čo bola emisná kauza, nástenkový tender či kauza Veľký Slavkov, kniha poskytuje výborného sprievodcu temným pozadím strany. Nie je to príjemné čítanie. Ale je potrebné. A je fajn mať ho v kompaktnej forme.

Ovládnutie štátu

Kým prvá vláda Smeru-SD s HZDS a SNS po boku vyznieva hlavne ako rabovačka mečiarovského typu (a je naozaj nepríjemné, keď kniha pripomína, ako ho veľa voličov považovalo za „otca vlasti“), tá druhá už je chladnejšia a nepríjemnejšia.

Popri ošetrení finančných tokov sa totiž pustil Smer v prvom rade do zabezpečovania beztrestnosti. Policajný prezident, špeciálny prokurátor i bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka nevychádzajú z hodnotenia (po zásluhe) pozitívne. O niečo pozitívnejšie, hoci vôbec nie bez výhrad, vníma M. Vagovič len Trnkovho nástupcu Jaromíra Čižnára.

Obálky knihy Vlastnou hlavouZdroj: Marek Vagovič/facebook.com

Keďže M. Vagovič sa za ostatné roky so všetkými aktérmi stretával, s niektorými opakovane, čitateľ má aj lepší pohľad na povahy množstva aktérov, ktorí sú doteraz aktívni vo veľkej politike či napríklad v justícii. Čo čitateľa môže zaujať ešte viac, je fakt, že M. Vagovič popri zháňaní faktov poodhaľuje spôsob investigatívnej práce: stretávanie sa so zdrojmi, overovanie informácií a dokumentov. A samozrejme a v prvom rade analýza toho, čo zdroj sleduje tým, keď odhaľuje veci, ktoré mohli ostať utajené.

Pre toho, kto by chcel niekedy byť investigatívnym novinárom, je kniha veľmi dobrým praktickým radcom, ako sa do tejto ťažkej oblasti pustiť. A s čím musí počítať: v jednej pasáži sa napríklad autor dozvedá, že ak bude príliš vŕtať do financovania strany, sú naňho objednaní profesionálni bitkári.

Profesionálnu opatrnosť cítiť i v spôsobe písania: všetky neisté a údajné informácie sú veľmi jasne označené ako neoverené. Všetko ostatné je vyzdrojované, pričom autor poctivo zdrojuje aj konkurenčné médiá. Viacero anonymných zdrojov sú podľa autora ochotní svedčiť, ak by došlo k súdu (editormi boli skúsení investigatívci Zuzana Petková z TRENDU a Martin Hanus z Postoja, ktorí vedia, ako formulovať právne nepriestrelné tvrdenia).

Stále sú tu

Čítanie zanecháva, celkom logicky, veľmi nepríjemný, až bezmocný pocit zo súčasnej vládnej zostavy. Jednak preto, že napriek všetkým kauzám, ktoré by bežným politikom niekoľkokrát zlomili väzy, nemá Smer-SD vážnejšiu konkurenciu a pokojne môže vyhrať ďalšie voľby. A kniha ponúka aj veľmi jasnú odpoveď na to, prečo to tak je: ovládnutie polície a prokuratúry znamená, že množstvo káuz išlo a v budúcnosti možno i pôjde do stratena.

Druhým dôvodom nepríjemného pocitu je to, že tých pár pozitívnych postáv, ktoré sa v knihe objavia, končia zle. Vladimír Suchodolinský, ktorý zdokumentoval korupciu vo Vojenskej spravodajskej službe, umrel vlani na agresívnu rakovinu vyvolanú vystavením silnému rádioaktívnemu žiareniu. A so službou sekli aj niektorí prokurátori a policajti, ktorí už nezniesli neustále potápanie politicky citlivých prípadov. Okrem nich má už kniha len veľmi nesympatické hlavné postavy. Ktoré v súčasnosti vládnu Slovensku.

Kto čaká historický ponor do hĺbok politického vývoja za posledné zhruba desaťročie, bude sklamaný. Na to je ale obsah stále príliš živý, veď kniha sa končí relatívne čerstvou kauzou Bonaparte. Veľa dokumentov sa určite vynorí potom, čo sa éra Smeru definitívne uzavrie.

Kniha sa dá prečítať za deň. A je skvelým protiargumentom pre všetkých, ktorí zas budú chcieť voliť Smer len preto, že „ten Fico je taký rozhodný” a „ten Kaliňák je taký fešák“. Nik, kto vie čítať, už po tejto knihe nemá právo takéto argumenty používať.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Knihožrút, Marek Vagovič, Robert Fico, Smer-SD, Vlastnou hlavou