Je až smiešne, že ponuka slovenských týždenníkov sa nevie pochváliť jediným, až „klišéovito“ typickým spravodajsko-spoločenským týždenníkom. Printový trh sa pritom vyvíja pozitívne – najväčší vydavatelia píšu čierne čísla a s kontinuálnym rastom reklamného koláča tlač v mediálnom mixe neustupuje. Mediálne domy navyše evidentne stále vidia nepokryté miesta na trhu a púšťajú sa do nových projektov.

Pravda, žiadny z nových titulov – zväčša bulvárny, ženský či televízny - v posledných rokoch neposilnil rozmanitosť na slovenskom trhu s tlačou. Na vymenovanie prepadákov v uplynulých rokoch síce postačia prsty na ruke, no smrť časopisov ako Live! či Formát vždy len potvrdzovala názor, že magazín, ktorý primárne nerieši problémy béčkových celebrít, sa pre miestne publikum neoplatí vydávať. Vydavateľ Žurnálu TV Tip počas svojej existencie vydával len bulvárny časopis Markíza. Teraz chce skúsiť, či sa v roku 2007 nájde dostatočný počet čitateľov, ktorý sa sťažuje na chýbajúcu ponuku.

Východisková pozícia nového časopisu je rozporuplná. Žurnál na jednej strane prichádza na trh s takmer nulovou konkurenciou. Jediný nebulvárny spoločensky orientovaný titul .týždeň je vo svete slovenských tlačovín malý fenomén. Konzervatívny týždenník sa tvári ako farebný časopis, no v článkoch najčastejšie glosuje a interpretuje udalosti z jednej fixnej pozície.

Cieľové publikum sa v časopise určite nájde, no čitatelia a čitateľky, ktorí nemajú záujem o neustále názorový pravidelník, ale o moderný týždenný novinársky produkt, skutočnú alternatívu v stánkoch nenájdu. Na druhej strane publikum, ktoré vždy túžilo po slovenskej verzii Sternu či Týdna, však Žurnál oproti slovenským predchodcom na prvý pohľad nepresvedčí. Mix politiky, publicistiky a životného štýlu tu už niekoľkokrát bol. A vždy zlyhal.

Šéfredaktorka Žurnálu Nora Slišková dúfa, že časopis jej redakcia bude robiť ináč ako Formát či Live! „Boli to iné projekty, vychádzali z odlišných úvah a základu. Ich pôsobenie pre
nás znamená ostať pri zemi, urobiť čo najmenej chýb a dobre nastaviť ponuku,“ hovorí zdržanlivo jedna z mála žien, ktoré šéfovali serióznym titulom. Práve tak sa chce Žurnál profilovať, no so serióznymi denníkmi nechce mať nič spoločné. „Časopis je nastavený ako balans medzi spravodajstvom a publicistikou. Určite nepôjdeme cestou prehľadu týždňa, ale
investigatívy, otvárania nových tém, hľadania problémov a nových informácií v politike a spoločnosti,“ vysvetľuje Slišková. Prvé číslo vyšlo v 70-tisícovom náklade, pri otázke na cieľový predaj je šéfredaktorka časopisu Nora Slišková opatrná: „Tým, že nosič tohto typu na trhu nie je, je paradoxne priestor ťažšie definovateľný. Podľa mňa je to momentálne medzi 30 až 60 tisícami výtlačkov.“

Cesta je vždy tá istá, byť konkurenciou každému. Nora Slišková, šéfredaktorka Žurnálu

Hoci Žurnál nechce mať s denným spravodajstvom nič spoločné, situáciu denníkov sledujú tvorcovia nového týždenníka veľmi pozorne. Slovensko sa vysokou penetráciou internetu síce nemôže pochváliť, počet návštevníkov spravodajských portálov však napriek tomu rastie rýchlym tempom. A keďže obsah na webe je zadarmo, nová generácia čitateľov denníkov má o to menej dôvodov zakúpiť si fyzický výtlačok novín. Doplnkový spravodajský produkt, ale aj relax na celý týždeň má ponúknuť podľa Sliškovej práve Žurnál: „Cesta je vždy tá istá, byť konkurenciou každému.“

O čom vlastne Žurnál bude, však časopis pri svojom úvodnom predstavení skôr utajuje. Nemastná-neslaná reklamná kampaň len upozorňuje, že v stánkoch bude čoskoro čosi nové a neznáme. Žurnál sa šalamúnsky vyhol ukázať svoju tvár aj pri úvodnom čísle – zrkadlová obálka (áno, taká, akú mal pred niekoľkými mesiacmi Time) neprezrádza, aké témy budú v budúcnosť časopis profilovať. A keďže nápad odlíšiť sa v kampani od bulváru už použil .týždeň, Žurnál sa do žltej tlače v rámci self-promo pustil aspoň v dvojstranovej ankete.

Nový týždenník sa podľa Sliškovej nechce voči nikomu vymedzovať: „Politická
orientácia neprichádza do úvahy a zámer byť protipólom .týždňa by ani nikam neviedol. Ak sa však rozprávame o konkrétnych témach, liberálnejší prístup je zrejmý.“ Postarajú sa oň viacerí redaktori zo Sme či Pravdy, kde dlhé roky pracovala napríklad šéfredaktorka Žurnálu.

Všadeprítomnou ideológiou Žurnál evidentne zaťažovať nechce. Už nasledujúcou titulkou sa však časopis bude musieť začať vyfarbovať – nie však politicky, ale témami, ktoré hýbu svetom a krajinou alebo ktoré ju do pohybu uvedú. Práve to sa nepodarilo dosiaľ žiadnemu serióznemu spravodajsko-spoločenskému časopisu – všetky do jedného boli jednoducho nudné. Svoj fatálny osud spečatili tým, že sa do úplného konca vyžívali vo svojej serióznosti alebo sa na ňu jednoducho vykašľali.

Diskusia (7 príspevkov)