Na redakčný e-mail príde správa s tlačovou informáciou od súkromnej spoločnosti. Tá chce cez novinárov medzi ľudí - existujúcich a potenciálnych zákazníkov - dostať informáciu o novom produkte, pozitívnom hospodárskom výsledku...

"Revolučná novinka...najlepší v histórii...prináša tradičnú kvalitu...bol to úspešný rok," masíruje novinárov marketingové či PR oddelenie firmy. Dúfajúc, že svoje posolstvo pretlačí cez menej odolných žurnalistov a zlých editorov (alebo médií viac "otvorených" inzerentom) až do novín, na web či do vysielania.

Ak sú v redakciách postavené v zdravej výške steny voči obchodným záujmom, novinári sa pozrú na tlačovú správu plnú okrasných floskulí, v duchu ju od nich oholia a zvážia, či čistá informácia stojí za spracovanie a doplnenie o vysvetľujúce, prípadne aj kritické informácie. A v konečnom dôsledku, či sa oplatí investovať čas a priestor pre informáciu, za ktorou je aj určitý komerčný záujem, pretože to publikum média bude zaujímať. V konečnom dôsledku je to predsa komerčný záujem novinára aj jeho zamestnávateľa.

Tak ako jogurty či müsli tyčinky, aj politici majú svoje marketingové oddelenia, hovorcov, poradcov pre obal a komunikáciu s médiami. Ak komunikujú s verejnosťou a médiami, robia to s rovnakou vypočítavosťou ako firmy. Z nejakého dôvodu sa im predsa len darí dostať svoje marketingové výplody na verejnosť ľahšie ako súkromným subjektom. "Verejný záujem" či fakt, že ide o osoby zodpovedné za spravovanie res publica, môže znieť najprijateľnejšie vysvetlenie. Zdvihne niekto ruku aj za argument, že na rozdiel od súkromných subjektov nejde pri komunikácii politikov o komerčný záujem?

SDKÚ-DS sa otázkami o financovaní strany, ktorú šikovne rozohral Robert Fico, nechalo ľahko zahnať do defenzívy a médiá túto hru prijali, povedal politológ Kusý na margo aféry netransparentných hráčov v pozadí najsilnejšej opozičnej strany. Podľa toho by médiá dobrovoľne pristali na predvolebné hry politického subjektu, ktorý najviac neznášajú a predsedovi vlády vyšlo všetko, ako si želal. To však neznie veľmi pravdepodobne. Fico novinárov skôr šikovne zmanipuloval.

Využil fakt, ktorý by otvorene nikdy nepripustil - že médiá v skutočnosti nie sú lakajmi stredo-pravej opozície, ako presviedčal verejnosť počas značnej časti svojej kariéry. Fico vytiahol na svojho konkurenta špinu, ktorú si SDKÚ-DS sama zapratala. Takúto tému seriózne médium nespracuje spôsobom, ako sa STV často venuje škandálom vlády Roberta Fica.

Kritika médií je napriek tomu opodstatnená. K verejnosti totiž pustili aj všetku tú omáčku, ktorú by pri komunikácii komerčných firiem ihneď zablokovala. "Mám také informácie, že sa bojím, aby ma niekto nezastrelil," pretlačil Fico s veľkým úspechom k širokej verejnosti. Ak by šlo o jeden z mála takýchto hysterických výrokov hodných najhoršieho bulváru, ich zverejnenie by ešte stálo za zváženie. Fico, jeho tím "hovorcov" či Slota však zaplavujú verejnosť cez médiá svojimi bezobsažnými nenávistnými žvástami, odkedy sú v politike činní. To síce svedčí o ich politickej úrovni, no za zverejnenie podstatných informácií alebo úplných hlúpostí je zodpovedný niekto iný. Sloboda výkonu novinárskeho povolania vo väčšine médií tak nízko ešte neklesla, aby redakcie povinne zverejňovali irelevantné manipulatívne marketingové vyhlásenia.

• Reklamný trh 2009 – mierne zotavenie v druhom polroku

Diskusia (1 príspevkov)