Nový tlačový zákon, ktorý má už roky na­hradiť pôvodný zo šesťdesiatych ro­kov, mal byť pôvodne len stručný ne­konfliktný dokument. Pripomienkové konanie harmóniu médií a štátneho aparátu nenaznačilo. Vydavatelia legislatívny návrh zo stola ne­zmietli, v mnohých otázkach však ani nenašli spo­ločnú reč. Výsledná podoba normy je ešte stále neznáma – legislatívna rada vlády zákon pre mno­hé nedostatky poslala späť na dopracovanie. Zá­kon sa preto dostane do parlamentu najskôr za­čiatkom roka.

Zlé hodnoty. Ministerstvo kultúry predkladá tlačový zákon so vznešeným cieľom zreformovať mediálnu obec: „Ponuka množstva verejne šíre­ných a žánrovo odlišných periodík a s tým súvisia­ca snaha majiteľov a vydavateľov o čo najlepšie presadenie periodika na trhu zvyšuje riziko povrchného spracovania informácií, nehovoriac o sna­hách bulváru podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvore­nému systému hodnôt,“ uvádza rezort v dôvodo­vej správe ako hlavný zámer novej právnej úpravy. Predkladatelia dodávajú, že „vplyv a kríženie rôz­norodých skupinových záujmov zvyšuje riziko cie­leného zneužitia informácií na manipuláciu názo­rov jednotlivcov a jednotlivých cieľových skupín“. Tomu má zabrániť nový tlačový zákon.

Odpoveď a odmietnutie. Hlavným ná­strojom na odstránenie povrchnosti médií má byť nový inštitút práva na odpoveď a dodatočné oznámenie. Médiá by mali mať okrem opráv myl­ných informácií zverejňovať aj odpovede fyzických a právnických osôb, ak tie majú pocit, že novinári im poškodili dobré meno. Vydavatelia nové formy čitateľských reakcií úplne nezamietli, keďže jed­nej z hlavných priorít normy by sa ministerstvo kul­túry beztak nevzdalo.

Do aktuálneho znenia tlačového zákona médiá aspoň presadili, aby noviny mali možnosť žiadosť o odpoveď na článok v niektorých prípadoch od­mietnuť. Napríklad ak je reakcia na text vulgárna či ak je jej obsah protiprávny. Naopak rezort naďalej trvá na tom, aby médiá zverejnili odpoveď osôb či firiem, aj keď im novinári už dali priestor v článku. Odpovede by mali noviny zverejniť do štyroch dní od podania žiadosti či v najbližšom čísle.

Povinnosť odpovedať majú síce aj štátne orgány vrátane polície, pre ne však už maximálne leho­ty neplatia – stačí, ak tak spravia „včas“, čo pod­ľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže zabrať až osem dní. Slovenská informačná služba okrem toho presadila, aby masmédiá mali bez výnimky zakázané zverejňovať utajované sku­točnosti.

Rozšírená pôsobnosť. Vydavatelia ma­jú tiež problém s tým, že predkladatelia normy sa im snažia hodiť na plecia zodpovednosť za celé vydanie novín vrátane reklamy, správ z tlačových agentúr či citátov tretích osôb. Návrh zákona to síce výslovne nespomína, práve tým sa však pod­ľa tlačových médií vytvára široký priestor na ob­viňovanie tlače z nekorektného informovania, za ktoré zodpovedá niekto iný.

Oproti pôvodnej ver­zii zákona nastal posun najmä pri rozšírení pôsob­nosti nového práva chrániť zdroj, ktoré bude patriť okrem novinárom v tlači aj redaktorom v elek­tronických médiách. Internet slovenská legislatí­va ani naďalej nebude poznať. Rezort kultúry defi­noval online médiá pôvodne len ako elektronické mutácie bežných tlačových vydaní.

Keďže spra­vodajské servery len z malej časti kopírujú obsah novín, tlačový zákon by ani naďalej nepovažoval spravodajské webstránky za plnohodnotné mé­diá. To sa nemení ani v aktuálnom znení zákona. Ministerstvo kultúry to totiž nakoniec s definova­ním internetu úplne vzdalo.

Aktualizácia: Legislatívna rada rokovala o novom tlačovom zákone

Diskusia (3 príspevkov)