Ministerstvo kultúry SR koncom júna predstavilo novú podobu tlačového zákona. Má nahradiť aktuálny, ktorý vznikol v šesťdesiatych rokoch. Starý zákon okrem iného nepoznal základné novinárske nástroje ako právo na ochranu zdroja. A, samozrejme, o technologickej evolúcii médií, ktoré sa vymanili z obmedzení papiera, nič nepočul. Na aktualizácii legislatívy sa pracovalo roky, vydavatelia doterajšie návrhy zmietli zo stola alebo proces prijímania zákona sa jednoducho niekde zasekol.

Na uvoľnení cesty novým paragrafom o tlači má tentoraz eminentný záujem aj vláda. Premiér Robert Fico sa na neobjektívnosť informácií slovenských médií sťažuje v pravidelných intervaloch. Práve nový tlačový zákon má vyvážiť mieru skreslených informácií, a to zavedením nového inštitútu práva na odpoveď.

PROBLÉM S ODPOVEĎAMI. Politici lamentujúci nad lživosťou médií si od práva na odpoveď sľubujú možno veľa, podľa predloženého návrhu však zrejme až toľko nedosiahnu. Úradníci na ministerstve kultúry v prípade tohto inštitútu sčasti od slova do slova skopírovali český tlačový zákon. Ten dáva možnosť žiadať zverejnenie odpovede, ak sa médiá dotkli „cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby“. Slovenské znenie sa zároveň rozšírilo aj o „názov alebo dobrú povesť právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci“.

Minister kultúry Marek Maďarič má pravdu v tom, že žiadať možnosť odpovede v novinách je bežná prax aj v iných krajinách. Týka sa však v prvom rade nepravdivých informácií. A žiadne z vymenovaných objektov dotýkania sa s nápravou pravdivosti či vyvažovaním názorov z jednej aj druhej strany evidentne nesúvisí. Kľúčovým inštitútom na nápravu nepravdivých tvrdení tak aj naďalej zostáva právo na opravu, ktoré je už dávno obsiahnuté aj v súčasnom tlačovom zákone. Rozhodujúcou zmenou je fakt, že príslušné paragrafy sa o možnosti odmietnuť zverejnenie nezmieňujú.

Napríklad aktuálny tlačový zákon ešte vyslovene hovorí, že šéfredaktor môže žiadosť o opravu odmietnuť, ak vie dokázať, že pravdu majú noviny. Návrh ministerstva kultúry naopak o možnosti posúdiť žiadosti zo strany redakcie nepočul. Ak sa dodržia termíny, rozsahy a zo žiadosti, ktorá nie je príliš komentatívna, „je zrejmé“, na čo sťažovateľ reaguje, noviny odpoveď podľa všetkého musia zverejniť. V opačnom prípade im hrozí súd.

V krajnom prípade by tak odpovede v budúcnosti mohli zaplaviť celé strany novín. Odpoveď totiž môže byť tak isto dlhá ako sám text, na ktorý odpovedá. A k tomu môže sťažovateľ pripojiť ešte aj zhrnutie článku. Redakčné krátenie odpovede je, samozrejme, neprípustné.

POLCESTA K INTERNETU. Progresívnou stránkou návrhu tlačového zákona malo byť zrovnoprávnenie internetových médií s tradičnými tlačenými. To sa podarilo zatiaľ len čiastočne. Internetové stránky totiž návrh chápe ako plnohodnotné médiá len vtedy, ak ide o elektronickú mutáciu bežnej tlače. Podľa tohto chápania napríklad servery ako Mediálne.sk patriace k vydavateľstvu TREND Holding či spravodajská stránka Aktuálne.sk nepublikujú novinársky obsah. A nakoniec ani internetové stránky denníkov sa nedajú považovať len za elektronické mutácie tlačeného vydania.

Už dávno neplatí, že na webovej stránke nájdu čitatelia len to, čo sa predáva v stánkoch. Aktuálne agentúrne správy či novinársky obsah tvorený výlučne pre internet sú bežnou súčasťou všetkých informačných stránok. Návrh tlačového zákona sa pritom úzko drží slova tlač. Televízie či rádiá sú síce regulované samostatným zákonom, novinári pracujúci v elektronických médiách však zo zákona napríklad právo na ochranu zdroja nemajú.

ZATIAĽ SPOKOJNÍ. Vydavatelia sa zákonu napriek spornému postoju k právu na odpoveď nebránia. „Je to najlepší prvý návrh, ktorý dosiaľ bol,“ hovorí šéf vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. Posledný návrh zákona spred troch rokov vydavatelia zamietli napríklad pre jeho prílišnú komplikovanosť. Tlačový zákon chcel vtedy zriadiť špeciálny arbitrážny orgán, ktorý by sa zaoberal len spormi týkajúcimi sa novinárskej práce.

Niekoľkoročné súdne spory sa tak mali výrazne urýchliť, zároveň sa stanovili hranice pre možné sankcie. Vydavateľom sa takýto orgán nepáčil a prípadné spory by aj v budúcnosti radšej riešili
v krajnom prípade súdnou cestou. A. Fulmekovi, ako aj Slovenskému syndikátu novinárov zároveň chýba ustanovenie, na základe ktorého by noviny neniesli zodpovednosť za sporné vyjadrenia, ktoré zazneli napríklad v parlamente.

• Smer chce Noviny 2.0

Diskusia (0 príspevkov)