Články
Smer chce Noviny 2.0
Návrh nového tlačového zákona, ktorý je do konca budúceho týždňa v pripomienkovom konaní, je trendy.
Návrh nového tlačového zákona, ktorý je do konca budúceho týždňa v pripomienkovom konaní, je trendy. Tak ako uspeli stránky à la YouTube či blogy vďaka obsahu vytváranému priamo používateľmi, aj noviny budúcnosti by podľa rezortu kultúry mali ísť s dobou. A čitateľom dať viac priestoru pre ich vlastnú tvorbu. Umožniť to má inštitút práva na odpoveď.
Vďaka nemu má mať každý, kto si myslí, že noviny „sa dotkli“ jeho či jej cti, dôstojnosti alebo súkromia, prípadne názvu alebo „dobrej povesti“ firmy, alebo orgánu verejnej moci, právo na bezplatné zverejnenie odpovede.
Lenže ak sa koalícia hnevá na TREND a spol. pre nehoráznu tendenčnosť, neobjektívnosť a nevyváženosť, tento paragraf jej veru nepomôže. O cti a dôstojnosti si novinári, tak ako každý iný, nanajvýš myslia svoje a súkromie politikov aj nepolitikov im je – až na bulvárne oddelenia
– srdečne ukradnuté. Väčší priestor pre subjektívny výklad dáva dotýkanie sa názvu či mena úradov a firiem. Ak sa však už noviny rozhodnú pustiť sa do niekoho, tak s možnými, aj právnymi dôsledkami počítajú – je to riziko tohto podnikania.
Práva na odpoveď by sa tlač vôbec nemusela obávať, ak by sa za navrhovanou formuláciou neskrýval fígeľ – žiadosť o odpoveď, ale aj opravu či takzvané dodatočné oznámenie sa po splnení určitých formalít (termínov, rozsahov) akoby nedala odmietnuť. A keďže odpoveď môže byť taká dlhá ako sám text, ktorej sa týka, polovicu novín by mohli zaplniť slohové skvosty hovorcov súčasnej vlády. Tie síce niekedy obsahujú dobré argumenty, no obalené omáčkou urážok, hlúpych rétorických otázok a poučení sa často nedajú brať vážne ako žiadosť o opravu nekorektných informácií.
Mimochodom, tento inštitút, ktorý dostatočne dokáže zabezpečiť nápravu chybných informácií,
pozná aj súčasný, morálne zastaraný tlačový zákon. Podľa hovorkyne premiéra ho vydavateľstvá "absolútne ignorujú, čo znamená, že je úplne neefektívny". Problém zrejme bude, že noviny môžu žiadosť v prípade neopodstatnenosti odmietnuť. Politikom by pritom stačilo, keby sa ich hovorcovia naučili písať korektné žiadosti s chladnou hlavou. Návod dáva aj návrh tlačového zákona, ktorý pripravilo ministerstvo Smeru – žiadosť sa má obmedziť na fakty a nemá obsahovať
hodnotiace úsudky.
Napriek spornej formulácii a vôbec potrebnosti existencie práva na odpoveď zákon netreba zatracovať. Vydavatelia prvú podobu návrhu síce nechcú, ale najnovšiu verziu tlačového zákona nezatracujú. Jeho najväčšou prednosťou je, že má len šestnásť paragrafov a dá sa s ním ešte pracovať.
