TASR sa nástupom novej garnitúry dostala do sťaženej finančnej situácie. Dotácia od štátu, ktorá tvorila až polovicu jej rozpočtu, spadla na milión eur (predtým aj dvojnásobok). "Verejnoprávna" agentúra okrem toho začala prichádzať o desiatky štátnych klientov. Šéf agentúry Jaroslav Rezník tvrdí, že SITA podlieza ceny TASR. V uplynulých rokoch zaznievalo rovnaké tvrdenie zo strany súkromnej agentúry.

Prišli ste o veľkého klienta RTVS, aký to bude mať dopad na TASR?

Nikoho nepoteší, ak príde o veľkého klienta. Mohli sme sa rozhodnúť, že to zoberieme za cenu o 60 percent nižšiu, ale to ničí trh. To nie je cenová politika, to je nezodpovedné a arogantné. Znamenalo by to, že suma predtým bola neoprávnene vysoká. Môžeme však spolu vyjednávať a hľadať riešenie. Ako to vysvetlím ostatným médiám, ktoré poctivo platia dohodnuté sumy? A nedám to za sumu, ktorú podliezla SITA, lebo je to dehonestácia roboty našich ľudí a nepokrýva nám to náklady. Vari verejnoprávni novinári nejedia, nemajú deti, chodia zadarmo v MHD alebo majú drahšie gastráče? A sledujme spolu, či sa náhodou suma s RTVS a SITA po pár mesiacoch rapídne nenavýši. Budeme hľadať nové možnosti, balíky služieb a výhodné ponuky.

RTVS nie je jediný klient, ktorý v poslednom čase odhlásil servis TASR. Ako to je s ostatnými?

Komerční klienti nám neodchádzajú, tam sme zaznamenali drobný nárast. Naším novým váženým klientom, ktorý začal odoberať náš kompletný servis, je TV Markíza. Máme citeľný úbytok štátnych klientov.

Aký?

Ide približne o tridsať vypovedaných zmlúv.

Kto odišiel?

Prišli sme o nejaké ministerstvá. Napríklad ministerstvo hospodárstva.

To je len jedno, aké ďalšie?

Prišli sme o viaceré štátne podniky a prišli sme o deriváty ústredných orgánov štátnej správy ako Sociálnu poisťovňu, SACR, SARIO, NDS a ďalšie...

Čím si to vysvetľujete?

Oficiálne klienti hovoria o úsporných opatreniach. Neoficiálne o pokynoch nespolupracovať s TASR, ale s inými subjektmi na trhu.

Aký to má na TASR dopad?

Vzhľadom na to, že sme si vytvorili nejaké zdroje ešte v minulom roku, tak to zvládame. To, čo je zvláštne, je skutočnosť, že keď sa nám končí zmluva alebo nám dajú výpoveď, argumentujú nám tým, že musia šetriť, alebo že TASR nepotrebujú. A o dva mesiace je tam konkurenčná firma s vyššími ponukami.

Ste na konkurenčnom trhu, ponúkate v konkurencii produkty, asi to je vec ponuky a dopytu a možno je to pre tie inštitúcie výhodnejšie.

Áno, keby ten zadávateľ, ktorý nás odhlási s argumentom, že musí šetriť, nepodpísal následne zmluvu so SITA za raz toľko peňazí a za polovičnú ponuku. Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde my sme boli za 600 eur, SITA je teraz za 3 300 eur. A nezaregistroval som výberové konanie. Ak ide o päťnásobné navýšenie, tak to asi nie je o šetrení.

Zdá sa vám to organizované?

Stalo sa tak v priebehu niekoľkých týždňov tridsaťkrát. Väčšinou sú to štátne firmy a inštitúcie, v komerčnej sfére nemáme problém.

Čím si to teda vysvetľujete?

Po voľbách sa menia ľudia na rôznych postoch, možno majú odlišné priority, niektorí možno rôzne predsudky. Zaujímavé je, že potom po čase za nami prichádzajú, že by potrebovali od TASR to a to, lebo im to chýba. Myslím si, že niektorých úradníkov zneisťujú aj vyhlásenia politikov. Po voľbách bolo povedané, že odštátnime TASR a zrušíme správnu radu. Musel som ísť vysvetľovať, že TASR už je odštátnená, keďže je verejnoprávna, slobodná v rozhodovaní, má správnu radu a stratil sa vzťah, keď riaditeľa menoval a odvolával premiér. To je odštátnenie TASR.

Potom v programovom vyhlásení dali transformáciu. Tam je päť alebo šesť alternatívnych možností, od toho, že sa z TASR urobí akciovka, ktorá bude 100-percentne vlastnená štátom, a výkon akcionárskych práv zostane buď na ministerstve kultúry, alebo sa prenesie na Fond národného majetku, alebo sa časť tej agentúry sprivatizuje. Myslím si, že vďaka tomu, že minister kultúry je človek, ktorý sa rozumie spravodajstvu a cíti poslanie verejnoprávnych médií, zatiaľ nedošlo k unáhleným krokom. Ale tá neistota na trhu vládne a musíme mnohé veci vysvetľovať klientom.

A to je podľa vás príčinou odlivu klientov?

Áno, aj to nám rozkývalo klientov. Lebo dojem, ktorý sa vytvára a čo nám aj hovoria, je, že s vami to nebudeme robiť, veď vás zrušia alebo sprivatizujú.

Nepripúšťate, že je to výsledok normálneho konkurenčného prostredia a firmy si vyberajú to, čo je pre nich výhodnejšie?

A do minulého roka to bolo v poriadku? Začalo sa to od januára. A ešte raz opakujem: súkromné firmy s nami nemajú problém. To sa naozaj dnes tak poctivo šetrí len v štátnej správe?

Bojíte sa transformácie?

Naopak, veď my sme ju začali realizovať už pred niekoľkými rokmi. Máme zmluvy so všetkými relevantnými médiami, okrem RTVS. Berú nás médiá bez ohľadu na to, či sa označujú za pravicové, ľavicové alebo neviem aké. To je pre nás znak kvality, že to robíme dobre. Viem, že o TASR je záujem aj medzi investormi na trhu. Tento rok nám zobrali 1,2 milióna eur z príspevku štátu (pozn.red. TASR dostala od štátu tento rok nižšiu dotáciu - milión eur) a ja som prepustil ľudí. Zoptimalizovali sme, čo sa dalo až na kostnú dreň. Tvrdím, že sme efektívne riadená firma.

Má to aj dopad na fungovanie TASR?

Oproti plánu sme za prvé štyri mesiace v miernej strate. Ale mali sme dobrý hospodársky výsledok z minulého roka, a musíme si vytvárať nové možnosti, nové trhy. Máme stovky zmluvných partnerov. Trh je malý, treba sa oň pobiť kvalitou. A čo sa týka kvality servisu si myslím, že sme líder na trhu.

Dá sa predpokladať, že ako šéf agentúry to poviete o svojej agentúre, nie o konkurenčnej. Myslíte si, že je pre TASR vhodná ďalšia transformácia alebo by ste odporúčali ponechať súčasný stav?

Nezáleží to odo mňa. To, čo som odkomunikoval s ministrom kultúry je, že keď bude nejaké komisia, tak budem jej súčasťou. Tak uvidíme, kto bude ako dôvodiť.

Čo by ste odporúčali?

Základné východisko, ktorým roky operujú majitelia druhej agentúry, je to, že oni to robia na komerčnej báze, nedostávajú nič od štátu. Čo nie je celkom pravda, lebo majú kopu zmlúv so štátnymi inštitúciami. To, čo im prekáža je, že má TASR zmluvu s ministerstvom kultúry, ktorá je presne vyšpecifikovaná za tie peniaze, musí TASR urobiť kvantum vecí.

Stále dostávate od štátu dotáciu okolo milióna eur. Základný argument kritikov je, že štát vás platí dvakrát, cez zmluvu so štátom a ešte raz si musia od vás štátne inštitúcie objednávať servis.

To nie je dotácia, ale platba za služby, ktoré vykonávame vo verejnom záujme. Štát platí aj prevádzku divadiel, múzeí, či galérií a štátni zamestnanci tam nechodia pracovať zadarmo. Štát platí aj za výstavbu ciest a štátni úradníci nemajú diaľničné známky zadarmo. Za príspevok od štátu robíme presne špecifikované služby vo verejnom záujme. Čerpanie príspevku je podrobne zdokumentované a zverejňované na webe.

Čo presne za tu dotáciu robíte?

V prvom rade robíme úplný vysoko špecializovaný servis pre kompletnú štátnu správu na všetkých úrovniach, okamžite vydávame stanoviská, rozhodnutia, vyhlásenia všetkých reprezentantov verejnej moci (zákonodarnej, výkonnej i súdnej), stanoviská, vyhlásenia a rozhodnutia samospráv, aj s následnými reakciami protistrán, aktívne budujeme systémy na vyhľadávanie a spracúvanie kompletných informácií o rozhodnutiach a aktivitách orgánov EÚ, zhromažďujeme, spracúvame a distribuujeme veľké slovné, zvukové, foto a videodatabázy pre verejné nekomerčné účely, ktoré aktívne využívajú napr. všetky školy na Slovensku, spravodajsky a informačne pokrývame udalosti, ktoré sú spoločensky dôležité, ale komerčne nezaujímavé. V konečnom dôsledku – presné znenie zmluvy s MK SR je prístupné na našom webe.

Čo z toho je najdôležitejšie?

Všetko je dôležité. K naším Top prioritám patrí napríklad aj udržiavanie a zverejňovanie archívov. Tie sú bohatstvom národa, nie súkromným majetkom. Základ aktivít vo verejnom záujme tvoria informácie pre verejnosť bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu. Ponúkame komplexný pohľad na život Slovenska i zahraničia. Mikrofón TASR nájdete aj na podujatiach, ktoré nie sú masovo zaujímavé, ale i na veľkých športových podujatiach či pri cestách predstaviteľov štátu kdekoľvek v zahraničí.

To robia aj súkromné média.

Nepopieram, že toto robia aj súkromné médiá, ale rovnako je pravda, že mnohokrát sa spoliehajú práve na TASR. Pre nich je to voľba, ale pre nás povinnosť a poslanie. V tom je dôležitá kontinuita verejnoprávneho subjektu. Službou vo verejnom záujme sú napríklad aj informácie o Slovensku v cudzích jazykoch či zahraničné spravodajstvo o Európskej únii. Dovolím si tvrdiť, že TASR nikdy nebola tak blízko občanom, ako je teraz. Zverejnili sme na webe vyše 300 000 archívnych fotografií, 6 000 zvukov ročne, doteraz 20 000 videozáznamov. Na webe sú nonstop aktualizované všetky dôležité informácie pre slobodné utváranie názorov. Kompletná ponuka perexov TASR, vrátane celého videoservisu, je bezplatne v aplikácii TASR business.

Väčšinu z tých vecí robí aj SITA a bez požiadaviek na štát.

SITA je skvelá v tom, že vyvoláva dojem, že to robí. Ale realita je iná. Spravuje, usporadúva a zverejňuje SITA archívy od vzniku agentúry i archívy predchodcu ČSTK? Robí SITA také kvantum zahraničného spravodajstva? Vysiela redaktorov na všetky oficiálne zahraničné cesty reprezentantov štátu? A v neposlednom rade – zamestnáva svojich redaktorov ako interných zamestnancov? Platí za nich odvody? Mám aj ja prepustiť ľudí a nechať ich pracovať na dohody? Je to demagógia, ale pri takomto prístupe môžu pracovať na dohodu úplne všetci: hlavou štátu počnúc a referendom v Hornej Dolnej končiac, vyjde to lacnejšie, veď nikto nebude platiť odvody. Akurát sa rozsype sociálny systém, lebo oklamať sa dá všetko, okrem plynutia času. Považujete za obvyklé, že najväčším nemediálnym klientom agentúry SITA je firma, ktorá vyrába galoše? A ktorá je zhodou okolností vlastnená tým istým majiteľom, ktorý vlastní jeden z majoritných podielov v SITA? SITA je akciová spoločnosť. Ako taká má povinnosť zverejňovať každoročne svoju výročnú správu so všetkými náležitosťami. Videli ste niekedy nejakú? Ja nie.

Hovorili ste, že pri transformácii si môže štát objednávať služby. Prečo im nemôžete na základe zmluvy so štátom dodávať tie služby, ktoré požadujú? Aký zmysel má potom verejnoprávna agentúra, keď ju neberú štátne inštitúcie?

Informačné potreby pre štát sú len jednou časťou mince. Agentúry s rôznou účasťou štátu existujú v celej Európe, či už sú to akciovky s majoritnou alebo minoritnou účasťou štátu (Francúzsko, Poľsko, Turecko, Portugalsko, Cyprus, Španielsko), alebo verejnoprávne inštitúcie ako v Česku či Chorvátsku. Žiadna krajina zatiaľ nesprivatizovala svoju agentúru. Tým chcem povedať, že existencia agentúry s podporou štátu v Európe nie je žiadnou výnimkou, skôr naopak. A rovnako sa väčšina z nich uchádza o služby pre štát, vrátane ČTK. Ja som navrhoval, že do zmluvy so štátom urobíme súpis štátnych inštitúcií, kde dodáme servisy TASR v rámci nej. Môžeme to zdôvodniť tak, že tie inštitúcie to nepoužívajú na podnikanie, ale na výkon svojej činnosti. Ale toto musí niekto rozhodnúť. Som otvorený hovoriť o tom, ako naplniť programové vyhlásenie vlády a transformovať TASR. Existuje päť či šesť možnosti a jedna z nich je aj táto.

Cítite nejaké tlaky od vlády, politikov na obsah spravodajstva?

Nie, okrem toho, čo dlhodobo hovorí pán predseda parlamentu, že nás treba sprivatizovať, tak nie. Také výroky občas demotivujú redaktorov, ale to je tak všetko.

Viete si predstaviť spojenectvo so SITA?

Viem. Tri roky som im to ponúkal, ale ich predstava o cene za SITA bola nereálna. S majiteľmi Igorom Grošaftom a Emilom Hubinákom sa ani nestrieľame a vieme sa rozprávať, ale k ničomu sme nedospeli. Vlastne dospeli: slovenský trh je malý, chudobný a obidvaja predávame pod ceny.

Aká je vaša predstava spojenia?

Fúzia. Nemyslím si, že privatizácia TASR by bola riešením. To by, paradoxne, mohlo trh ešte skomplikovať a zvýšiť ceny pre médiá.

Prečo by mala TASR ostať?

Začnem číslami: za roky 2007 – 2010 TASR odviedla štátu o 136 miliónov korún viac ako od neho utŕžila za služby. TASR vrátila ministerstvu pôvodnú budovu, v ktorej sídlila, za jej predaj štát získal do štátneho rozpočtu 235 miliónov korún (7,8 mil. eur). Za tri a pol roka (obdobie 2007 –  jún 2010) TASR vo formách daní, daní z pridanej hodnoty a odvodov zaplatila štátu 3, 56 milióna eur, teda spolu 11,4 milióna eur. Finančná hodnota kontraktu za to isté obdobie je sumárne 207,3 miiónov. korún, pritom my sme podmienky zmluvy so štátom dôsledne splnili a odpracovali. Spomínal som, že nesúkromné agentúry sú bežné v Európe a zabezpečujú kontinuitu informácií pre štát i pre občanov. Miesto TASR dnes neexistuje adekvátna náhrada, hoci verejnosť i médiá sú presvedčené o opaku. TASR je objektívna a neobchoduje s vnútorným obsahom informácie. TASR na rozdiel od SITA nedá to, čo si klient želá. Je to tak ako ponuka: ty kúp od nás servis a my tam budeme písať, čo od nás chceš.

SITA tak obviňujete, že píše na objednávku?

Aké obvinenie? Citujem z úvodnej stránky SITA: „Spoločnostiam, ktoré vyžadujú individuálne riešenia na kľúč, agentúra (SITA) poskytuje komplexné pokrytie informačných potrieb so zohľadnením ich komunikačného jazyka. Sme pripravení budúcim klientom ponúknuť individuálne informačné riešenia. Týmto získajú možnosť vstúpiť do fázy tvorby koncepcie cieleného spravodajstva svojimi potrebami a pripomienkami.“ Prepáčte, ale podľa môjho názoru toto je charakteristika PR agentúry, nie tlačovej agentúry. Agentúrne spravodajstvo nemá byť cielené, ale nezávislé. Preto sa nečudujem, že na ich úkor získavame klientov z ekonomického segmentu. Zrejme klesá kredibilita či váha ich informácie. TASR nerobí firemnú žurnalistiku, ale ekonomické spravodajstvo.

Aký názor máte na verejné obstarávanie na poli agentúr?

TASR je transparentne riadená inštitúcia. Nemáme so zverejňovaním našich údajov a korektnými postupmi najmenší problém.

Jaroslav Rezník pri autorizácii rozhovoru viaceré svoje odpovede rozšíril. Agentúre SITA poskytneme priestor na reakciu.

• Sámel: TASR je pre politikov zlaté teľa

Diskusia (1 príspevkov)