Prechod žurnalistov do veľkej politiky – či už na hovorcovský alebo priamo politický post –  nie je zriedkavosťou. Po posledných parlamentných voľbách ukončilo svoju kariéru niekoľko viac či menej známych novinárov. Na komunálnej úrovni však akoby platili „voľnejšie“ pravidlá pre konflikt záujmov. Niekoľko desiatok žurnalistov, ktorí toto povolanie uviedla na zozname kandidátov, sa uchádza o hlasy voličov v miestnych voľbách bez toho, aby sa vzdali pôsobenia v redakciách. Niektorí dokonca vystupujú na kandidátkach politických strán. Vo viacerých prípadoch novinári využili svoje povolanie na predvolebnú agitáciu v médiách, pre ktoré pracujú.

Fair-play. Na kandidátkach na miesta poslancov sú desiatky novinárov, redaktorov, žurnalistov. Veľká časť kandiduje ako nezávislá, bez politickej príslušnosti, no nie je to pravidlo. Do miestneho parlamentu sa uchádza napríklad šéfredaktor Žilinského Večerníka Róbert Kašša. Kandiduje síce ako nezávislý, no angažuje sa v iniciatíve 21 riešení pre Žilinu, ktorá má program ako politická strana.

Pred mesiacom vyšiel v Žilinskom večerníku stĺpček, v ktorom redaktorka Martina Sukaniková oznámila, že „šéfredaktor sa rozhodol kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva v Žiline, kde chce hájiť záujmy svojich spoluobčanov ako nezávislý kandidát. A tak prenechal tento tradičný stĺpček nám, svojim kolegom, aby nikto nemohol povedať, že prestížny priestor na titulnej strane zneužíva na predvolebnú agitáciu vlastnej osoby.“

Hoci už tento stĺpček značne pozitívne vykresľuje šéfredaktora novín, ani jeho obsah nesúhlasí s realitou. Kašša týždeň pred tým na titulke oznámil, že bude kandidovať. Nezostal pri neutrálnom tóne: „Telom aj dušou som Žilinec, Vlčinčiar, ktorý dal kvôli svojej Žilinke košom Montrealu či Bratislave. Žilina dostala v mojom živote vždy prednosť pred sľubnou kariérou, ktorá sa mi ponúkala v spomínaných veľkomestách a nikdy som to neľutoval...,“ napísal o sebe šéfredaktor novín.

„Som lokálpatriot, ktorý nemá nasadené ružové, ale žlto-zelené okuliare. Cez ne veľmi dobre vidím, čo všetko sa dá spraviť pre našu krásnu Žilinu tak, aby slovíčko „krásna" nebolo iba básnickým prívlastkom jej obdivovateľa,“ pokračoval v texte, ktorý ukončil prízvukovaním, že stĺpček nechce zneužívať pre vlastnú politickú reklamu. „Komunálne voľby nás čakajú v sobotu 27. novembra 2010. Dovtedy prenechám v duchu fair-play voči ostatným kandidátom svoj tradičný stĺpček svojim kolegom. Tak, aby niekto nemal pocit, že Žilinský večerník zneužívam na predvolebnú propagáciu vlastnej osoby. Verím, že sa opäť uvidíme po voľbách. A nielen v novinách,“ dodal Kašša.

Aj iniciatíva „21 riešení pre Žilinu“, za ktorú Kašša ako nezávislý kandiduje, získala v Žilinskom večerníku nadštandardný priestor. Viacero textov o iniciatíve vyšlo pod inzertnou značkou, pod inými sú podpísaní novinári večerníka. Titul napríklad nezabudol v športovom spravodajstve spomenúť stretnutie kandidátov 21 s miestnymi volejbalistkami.

Po boku premiérky. Využiť vlastné noviny neodolala ani kandidátka na primátorku v Tvrdošíne a zároveň novinárka a vydavateľka Anna Lajmonová, ktorá kandiduje s podporou SDKÚ-DS. Spolu s manželom vydáva regionálne noviny Oravec. V nich sama píše o regióne. V októbrovom čísle pripravila rozhovor s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou z materskej strany, s ktorou sa rozpráva o tom, ako prebieha výstavba cesty R3 na Orave. „Urýchlené budovanie obchvatu R3 mesta Tvrdošín“ je zároveň aj prvým bodom volebného programu Lajmonovej.

K rozhovoru je pripojená fotka, na ktorej šéfredaktorka stojí vedľa Radičovej. Na strane je aj ďalší text Lajmonovej označený ako inzercia, kde píše o tom, že kandiduje za primátorku. V predvolebnom duchu sa nesie aj ďalší celostránkový novinársky text Lajmanovej o tom, že centrá miest a obcí na Orave sú zalievané betónom. S dovetkom, že je čas to zmeniť.

Aj u celoštátnych. Medzi kandidátmi v komunálnych voľbách sú aj novinári z celoštátnych médií. Napríklad vedúci vydania televízie Joj Marek Gabonay. Kandiduje v bratislavskom Ružinove na poslanca za SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, OKS. Okrem práce v Joj vyučuje základy spravodajskej reportáže.

„Jeho kandidatúru nekomentujeme, ide o jeho osobné rozhodnutie,“ povedal hovorca televízie Jozef Gogola. Gabonay v Joj pracuje na pozícií vedúceho vydania Prvých novín. „Som novinár a po dlhých rokoch za mikrofónom pri kladení otázok politikom som sa rozhodol, že je správny čas ukázať im, ako by sa mohli veci pohnúť ďalej,“ píše na stránke SaS Gabonay, ktorý kandidoval aj do volieb do VÚC. 

Vedenie televízie v jeho kandidatúre nevidí konflikt záujmov: „Jeho terajšia náplň práce nie je v konflikte záujmov s jeho inou činnosťou. Nevenuje sa komunálnym témam,“ povedal Gogola.

Kandidovať chcel aj ekonomický redaktor Pravdy Michal Holeš ako nominant SaS za volebný obvod Báhoň. Jeho politická kariéra sa skončila, keď Mediálne.sk oslovilo šéfredaktorku Noru Sliškovú. „Michal Holeš nebude kandidovať, dohodli sme sa na tom. Kandidatúru stiahne, predpokladám, že hneď v pondelok,“ povedala Slišková pre Mediálne.sk koncom minulého týždňa. „Etický kódex denníka Pravda takéto konanie nepripúšťa.  Platí to pre akékoľvek podobné prípady a okamžite by sme to riešili,“ vysvetlila šéfredaktorka Pravdy.

V komunálnych voľbách opäť kandiduje aj redaktorka Slovenského rozhlasu Ľubica Laššáková v Banskej Bystrici za koalíciu Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS. V rozhlase sa venuje publicistike, pripravuje rozhovory a reportáže o Banskobystrickom regióne.

Vedenie SRo to, že kandiduje za politické stany, nekomentuje. Konfliktu záujmov chce zabrániť tak, že v čase od oficiálneho začiatku kampane do konca komunálnych volieb ju stiahne z vysielania.

Laššáková s úspechom kandidovala aj pred štyrmi rokmi za koalíciu Smer-SNS, v súčasnosti je poslankyňou mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Ak sa stane poslankyňou aj v ďalšom volebnom období, rozhlas pre ňu nechystá žiadne obmedzenia pri práci redaktorky: „Ani v moderátorskej, ani v redaktorskej a publicistickej práci sa nevenuje témam komunálnej politiky, ani iným politickým témam. Portfólium jej redaktorskej a publicistickej činnosti tvorí predovšetkým regionálna história a miestopis,“ povedal riaditeľ Štúdia Banská Bystrica Juraj Dubovec.

Podľa štatútu programového pracovníka SRo je pritom neprípustné, aby spájal programové pôsobenie pre rozhlas so svojou činnosťou v politickom alebo inom názorovom zoskupení. Podľa predchádzajúceho štatútu platného pred rokom 2008 redaktori a moderátori sa museli zdržať politických názorov či už v rozhlase, alebo mimo neho.

Ako nezávislá kandiduje aj Marta Gajdošíková, jedna z riadiacich pracovníkov banskobystrického štúdia STV za volebný obvod Banská Bystrica Radvaň. Medzi nezávislými kandidátmi je tiež novinár a vydavateľ ekonomického mesačníka Goodwill Miloš Nemeček, ktorý kandiduje za poslanca v Trenčianskych Tepliciach. Aj on píše stĺpčeky vo svojich novinách – mesačníku. V dostupných textoch však svoju kandidatúru, na rozdiel od Kašša, nespomenul.

Kandidujú aj viacerí redaktori denníka Šport, Halló novín ale aj Nového času. Z regionálnej siete My vydavateľstva Petitpressu ako nezávislý kandidát za poslanca v Prievidzi športový redaktor My Hornonitrianskych noviny Branislav Bucák a športový redaktor My Banskobystrické noviny Miroslav Greško za politickú koalíciu SDKÚ-DS, SaS, KDH vo volebnom obvode Banská Bystrica Západ.

„Športoví redaktori neprichádzajú do kontaktu so spravodajstvom. Bucák kandiduje ako nezávislý, nemyslím si, že by to nejako ovplyvnilo jeho prácu v redakcií,“ povedala Jana Paulovská, divízna šéfredaktorka týždenníkov My. „Čo sa týka Greška, keďže kandiduje za politickú stranu, budem s ním o tom hovoriť. Budem rada, ak sa dohodneme na nejakej alternatívnej spolupráci v redakčnej oblasti,“ povedala Paulovská, ktorá z kandidatúry nadšená nie je.

Niekdajšia poslankyňa za HZDS Eva Zelenayová, ktorá píše pre Extra plus a Slovenské národné noviny, kandiduje za koalíciu SDĽ, SNS, SZ a ĽS-HZDS v bratislavských Podunajských Biskupiciach.

Pravidlá. Viaceré redakcie majú vnútorné predpisy, ktoré požadujú politickú nestrannosť a nezávislosť. „Novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu,“ píše sa v novom Etickom kódexe SSN.

„Politická činnosť vo všeobecnosti nie je v redakcii Sme prípustná. Šéfredaktor môže poskytnúť výnimku, čo by prichádzalo do úvahy v prípade, že by v regióne kandidoval človek, ktorého práca absolútne nesúvisí s politikou,“ hovorí zástupca šéfredaktora denníka Lukáš Fila.

„Pracovníci nevykonávajú politickú činnosť. Pracovníci môžu vyjadriť svoj názor na závažné spoločenské udalosti podpisom petície. V prípade, že pracovník podpíše nejakú petíciu, informuje o tom šéfredaktora. Pracovník, ktorý podpíše petíciu súvisiacu s problémom alebo udalosťou, o ktorej informuje denník Sme, nemôže ďalej autorsky pokrývať túto udalosť,“ píše sa v etickom kódexe denníka Sme.

Kandidatúru nepripúšťa podľa slov Nory Sliškovej ani Etický kódex denníka Pravda.
„Byť naraz v politike a žurnalistike, ktorá sa politikou zaoberá, sa byť nedá,“ napísal pri predchádzajúcich komunálnych voľbách mediálny analytik Gabriel Šipoš.

"Konflikt záujmov medzi prácou spravodajského či investigatívneho novinára, ktorý kontroluje najmä politikov, a držaním či kandidovaním na politickú funkciu, je jasný. Naraz sa tieto činnosti poctivo vykonávať nedajú,“ myslí si súčasný šéf Transparency International na Slovensku. Konflikt záujmov však vidí aj u novinárov, ktorí pôsobia v nepolitických žurnalistických žánroch.

Viaceré redakcie, ktoré Mediálne.sk oslovilo, sa o kandidatúre svojich redaktorov dozvedelo až po vyžiadaní stanoviska na tento krok. Jedna redaktorka sa naopak najprv informovala, ako bude vnímať redakcia, ak bude kandidovať na starostku. Potom, ako ju vedenie upozornilo, že s písaním by bol koniec, si to s kandidatúrou rozmyslela.

Diskusia (2 príspevkov)