Články
Ako sa zmenila Pravda
Denník sa konečne začal správať marketingovo a smeruje na 40-percentnú cieľovku. Tá sa pri stánkoch zatiaľ nezbiera.
Denník Pravda sa po výmene majiteľa zmenil. Prišla nová šéfredaktorka, ktorá si priniesla viacerých vlastných ľudí a vlastnú víziu, ako robiť noviny. Prepad predajnosti odôvodňoval nutnosť viac či menej radikálnych zmien. Nedá sa vylúčiť, že ak by noviny tento rok neodkúpil slovenský vlastník (lebo zahraničný by sa iba ťažko našiel), v súčasnosti by bežal countdown pre jeho definitívny zánik. Ak Pravda pod Daily Mailom a Pravda pod aktuálnym majiteľom sú dva rôzne denníky, tak je to vlastne úplne logické.
Sprvu sa zdalo, že nový redakčný manažment okolo seba iba zoskupil ľudí zo zatvoreného Žurnálu, ktorý chcel pokračovať v suchopárnom štýle neexistujúceho magazínu. Z novín zmizol ľahší obsah, z titulky zmizli témy ako zdražovanie múky a vrátili sa texty typické pre denník serióznejšieho razenia.
Zmena profilácie začala byť evidentná na názorovej strane, kde pribudli pravidelné komentáre predstaviteľov slovenského ľavicového písania (Eduard Chmelár, Michal Havran ml.), alebo v nepravidelných článkoch a rozhovoroch Tiny Čornej, s ľavicovým sociológom Michalom Tížikom či bývalým šéfredaktorom Sme, v ktorom sama autorka v otázkach konštatuje, že novinárom na Slovensku chýba kritické myslenie, sú stádovití a autori s odlišným názorom sú odsúvaní do pozície outsiderov.
Novému denníku Pravda kritické myslenie určite nechýba. Titul kritizuje takmer každý krok novej vládnej garnitúry v jednotnom duchu: všetky kroky na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu sú namierené proti ľudu, učiteľom, študentom, motoristom... (Výber tituliek: Na vládny balíček najviac doplatia motoristi, Koalícia potápa trh s pivom, Rast DPH vezme každej rodine mesačne 15 eur, Ministrovi práce chýba empatia, Vláda na budúci rok zoberie peniaze učiteľom, Prečo sa zo Slovákov stávajú noví nevoľníci, Zmena zákona ide proti ľuďom, Namiesto penzie roky práce...).
Dôraz nadpisov často nie je o obsahu opatrení, ale na permanentnom ubližovaní ľudu koalíciou ako zástancov podnikateľov. Kým v denníku Sme sa (občas nadmerná) komentatívnosť dostáva do nadpisov najmä pri politických kauzách, pri ktorých noviny chcú vyjadriť svoj politický názor, Pravda vkladá svoje hodnotenia či priamo otázky (absolútne tabu pri textoch v TRENDE či v spravodajstve Mediálne.sk) najmä pri ekonomických témach.
Ak denníku nechýba kritický postoj, o to častejšie postráda argumenty. Články sú pravidelne buď spracované povrchne, aby potvrdili vyznenie nadpisu, alebo relatívne vyvážené, no aby si čitatelia zobrali z témy iba to najhoršie, nadpis článku im inú možnosť ani nedá.
Okrem pokrývania závažnejších makro tém dostáva v Pravde priestor aj ťažká investigatíva – ako napríklad v dnešnom vydaní o mladej sekretárke štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí, ktorá by mala pracovať za neuveriteľných 347 eur mesačne! Téma o megadrahej kancelárii exministra dopravy za Smer-SD, ktorej sa venovali takmer všetky ostatné médiá, naopak dostala priestor v malom stĺpčeku.
Zaujímavý bol aj prerod postoja k Slovenskej televízii. Čitatelia Pravdy sa síce dozvedia veľa o programe (aj vďaka obnovenému reklamnému bártru s televíziou), no televízia bola predmetom kritického článku, iba keď analytici INEKO navrhli alternatívne spôsoby financovania médií verejnej služby, ktoré sa šéfom médií nepáčili.
Pravda mala naopak jednoznačný názor, keď sa zverejnili mená kandidátov na primátora Bratislavy – po sérii článkov o Milanovi Ftáčnikovi, z ktorého Pravda spravila nezávislého a skúseného komunálneho politika (bez jediného argumentu, čo za svojho pôsobenia spravil), Pravda zaklincovala predvolebnú prípravu komentárom, v ktorom si autorka zaželala, aby voľby nevyhrala konkurentka Magda Vášáryová. To je v slovenských médiách skutočne novinka.
Nové obsahové smerovanie Pravdy by vlastne mohlo byť pozitívnym prínosom k pluralite názorov v médiách– vznikol ľavicový denník, ktorý podporuje poskytnutie pôžičky Grécku zo solidarity, robí si starosti o peňaženky svojich čitateľov, dáva priestor komentátorom, ktorých si iné médiá neprosia.
Problém Pravdy je, že to čo robí, vyznieva nanajvýš tendenčne. Nedôveryhodnosť Pravdy posilňuje, že viacerí novinári, ktorí predtým písali pre pravicové médiá (Sme, Žurnál – magazín vlastnený podnikateľom Jánom Kováčikom, angažovaným v SDKÚ-DS), zrazu nemajú problém písať pre ľavicové médium (áno, situácia na mediálnom trhu je ťažká, treba sa chopiť každej, aj tej poslednej slamky).
Posilňuje ju aj to, že nad vlastníkom Perexu visí viac než jeden otáznik.
A olej do ohňa pridal aktuálne aj bývalý redaktor Pravdy Lukáš Milan (jeden z mnohých bývalých novinárov), podľa ktorého sú pochybné vplyvy v denníku ešte horšie ako to vyzerá zvonku a redakčné obsadenie ovplyvňuje priamo politik Smeru-SD.
Na jednej strane sa Pravda konečne začala správať marketingovo a orientuje sa na vyše 40 percent dospelej populácie so sociálno-demokratickým smerovaním mysle. No podľa údajov predajnosti sa húfne pri novinových stánkoch zatiaľ nenaberajú.
© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.
