Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Režisér Ivan Zachariáš: Ponuku od domácich značiek som nedostal roky

19.10.2016 | Michal Vasko

Vie, aké je to režírovať hviezdy ako Harvey Keitel, Jude Law či John Malkovich. Na pľace ho na slovo museli počúvať aj športové esá David Beckham a Maria Šarapovová. Ivan Zachariáš sa vypracoval do špičky svetovej reklamy, na konte má desiatky spotov pre známe značky a množstvo zlatých sošiek z prestížneho festivalu v Cannes. Nedávno prijal ponuku od HBO Europe na svoj prvý seriál. Pustinu nakrútil spolu s Alicou Nellis, premiéru bude mať 30. októbra.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Meno pražského rodáka poznajú zrejme ešte viac v zahraničí ako doma – spoty pre Adidas či Volkswagen nenakrúca hocikto. Ako sám hovorí, väčšinu ponúk odmieta a za rok už urobí len dve či tri reklamy. Napriek tomu si našiel čas na veľký projekt – Pustinu, ktorá je Zachariášovým seriálovým debutom. Práca na seriáli pre HBO sa mu páčila. Televízia si od novinky sľubuje veľa, aj podľa tých, čo už ju videli v predpremiére, by sa mala miniséria zaradiť k tomu najlepšiemu, čo v tomto regióne vzniklo. Okrem Slovenska a Česka uvedie HBO seriál s prvkami sociálnej a psychologickej drámy aj v ďalších európskych teritóriách.

Po mnohých úspešných reklamách pre veľké značky ste prijali ponuku režírovať svoj prvý seriál. Čím vás HBO oslovilo?

Scenár mi poslali mailom, lebo som bol mimo republiky. Najprv som dostal len prvý diel s otázkou, či by som si ho neprečítal. Mal som akurát čas, takže som to zvládol veľmi rýchlo. Príbeh sa mi zapáčil a chcel som vidieť ďalšie časti. Po dvoch týždňoch som išiel do Prahy, stretli sme sa a potom to už bolo veľmi rýchle rozhodnutie. Prišlo mi, že Pustina je dobrý seriál a že viem, ako na to.

Vaším snom však nebol seriál, ale film. Prečo to s ním nikdy nevyšlo?

Bolo to z rôznych dôvodov. Snažil som sa o to v Amerike, ale nebol som úplne schopný prispôsobiť sa ich kultúre, ktorá je predsa len dosť odlišná. Alebo presnejšie, aj by som sa bol schopný prispôsobiť, ale nechcel som. Nebavilo by ma to. Ako som chcel robiť veci, oni úplne nechápali. Nedá sa to však úplne zjednodušiť, dôvody boli aj pragmatické. Raz ochorel kľúčový herec a projekt padol. Inokedy už boli peniaze, ale producenti mi urobili zmeny v scenári, s ktorými som nesúhlasil. Mal som viackrát smolu, inde som mal ale naopak šťastie, takže sa to pekne dopĺňa.

Kde sa nakrúcala Pustina, ktorá ma značne pochmúrnu, surovú atmosféru? Ako dlho trvalo nájsť vhodné lokácie?

Seriál sa natáčal v severných a západných Čechách, lokácie sme hľadali veľmi starostlivo a dlho. Napríklad dedina je zložená z troch rôznych miest. Veľa sme cestovali, aby sme našli vhodné lokácie a dobre to dohromady poskladali. Všetko vychádzalo z pocitu, ktorý sme mali zo scenára. Podľa toho sme hľadali a našťastie sme aj našli.

Prišlo mi, že Pustina je dobrý seriál a že viem, ako na to.

Nakrúcalo sa v tých miestach aj predtým?

Určite áno. Ale našli sme aj veľa miest, kde nikto netočil. Išlo hlavne o schopnosť poskladať to tak, aby všetko pôsobilo ako jedno miesto, jeden kraj, hoci sa natáčalo na rôznych miestach.

Aké boli reakcie ľudí, keď do obcí prišiel celý filmársky štáb?

Úžasné. Miestni väčšinou hrali komparz a pomáhali nám. Jeden pán mal traktor a bez váhania nám ho požičal. Ďalší mal psa a ten sa tiež objaví v seriáli. Atmosféra bola fajn, bolo aj kopa srandy, ale ak chcete veselú príhodu z natáčania, tak vám ju nepoviem, pretože ich bolo veľmi veľa. (smiech)

Ivan Zachariáš (štvrtý zľava) v spoločnosti hercov a tvorcov PustinyZdroj: Profimedia

Vyskytli sa pri výrobe komplikácie, s ktorými ste nerátali, alebo malo všetko hladký priebeh?

Myslím, že ťažšia fáza ako to nakrútiť bolo to napísať. Osem hodín je veľa a urobiť to tak, aby to dávalo zmysel, bolo náročné. Samozrejme, na nakrúcanie máte len určitý čas, aj keď my sme ho mali na pomery tunajších seriálov dosť. Z reklamy som však zvyknutý ešte na veľkorysejšie časové podmienky, takže pre mňa bolo najťažšie v hlave si zrovnať, ako natočím päť minút filmového času denne, keď som bol zvyknutý točiť päť sekúnd. Niektoré scény sú ťažké a bojíte sa ich v scenári a potom to ide na pľaci veľmi ľahko, a naopak – prekvapí vás niečo nečakane. V našom prípade však nenastala žiadna extrémna komplikácia, s ktorou by sme si neporadili.

O čom je Pustina

Dej sa začína udalosťou, ktorá zmení životy niekoľkých generácií dosiaľ tesne zomknutej komunity obyvateľov dediny v severných Čechách. V okamihu, keď kumuluje boj starostky dediny Hany Sikorovej proti veľkej zahraničnej ťažiarskej spoločnosti, ktorá má záujem o zásoby uhlia pod dedinou a ponúka obyvateľom lákavé odstupné, pokiaľ predajú svoje domy, zmizne jej štrnásťročná dcéra Michaela. Dlhodobé rodinné väzby sa začínajú rozpadať a Hana začne postupne pochybovať o charaktere mnohých obyvateľov dediny, ktorí jej na začiatku pomáhali v zúfalom pátraní po dcére, ale skoro začali ukazovať svoju pravú tvár.

Dôležitým prvkom v deji sú mladí herci. Ako sa vám pracovalo s tínedžermi, ktorí sa mali vcítiť do postáv klientov ústavu?

Sú to väčšinou neherci. Niektorí mali dokonca skúsenosti z tých ústavov, tí asi vedeli najlepšie, čo sa tam deje. Chlapci, ktorých sme našli rýchlo, pochopili, čo od nich chceme a myslím, že si dobre poradili so stvárnením toho, ako to v takých ústavoch vyzerá.

V Pustine ste hojne pracovali s detailnými zábermi a atmosférou. Dá sa to prirovnať k nakrúcaniu reklamy alebo ste pri seriáli využili iné „zbrane“?

Človek musí ku každému materiálu pristupovať zvlášť. Chceli sme točiť úplne jednoducho. Seriál sme nakrúcali tromi objektívmi, no nevyužívali sme žiadne extrémne pohyby kamerou, žiadne veľké uhly. Malo to byť pokojnejšie. Nechceli sme to štylizovať do rýchleho tempa, lebo by sa to k žánru seriálu nehodilo.

Pustina sa nedostane len k divákom na československom trhu, HBO ju odvysiela aj v rámci ďalších krajín v Európe. Veríte, že má potenciál zaujať takéto široké publikum?

Dúfam, že áno, je tam dostatok univerzálnych vecí. To, čo sa odohralo v Pustine, sa môže stať v Mexiku či Indii. Že sa dej odohráva v nejakej českej dedine, neznamená, že tomu divák v inej krajine nebude rozumieť.

Aké posolstvo by seriál s temným dejom mal odovzdať divákovi?

Keď sa zamyslíte, všetko zlo v tej minisérii vychádza z toho, ako rodičia vychovávajú respektíve nevychovávajú svoje deti. Seriál by mal divákovi pomôcť k tomu, aby si uvedomil, ako sa správa k ostatným, ale aj ako sa okolie správa k nemu. A prípadne k sebareflexii, že je možno škoda, ak je to správanie nevhodné. Pustina je o bežných hodnotách, ako sa majú ľudia radi a aké majú medzi sebou vzťahy. Je to odraz spoločnosti na malej vzorke, ale dá sa aplikovať hocikde.

Pustina je o bežných hodnotách, ako sa majú ľudia radi a aké majú medzi sebou vzťahy. Je to odraz spoločnosti na malej vzorke, ale dá sa aplikovať hocikde.

Osemdielny seriál nemá len jedného režiséra, ale netradične hneď dvoch. Ako sa vám spolupracovalo s Alicou Nellis?

V prvom rade je to pre mňa nová skúsenosť. Nikdy som nerobil s nejakým iným režisérom spoločné dielo. Alica to vzala športovo a dobre, nechala si odo mňa poradiť, ako to vidím a ako to chcem. Chvíľu samozrejme trvalo, kým sa všetko zladilo. Vďaka tomu, že točila až po nás tretí a štvrtý diel, mohla si hotové veci pozrieť. Videla zostrih ešte predtým než šla nakrúcať, takže štýl poznala.

Ivan Zachariáš, Alice NellisZdroj: HBO Europe

Podľa akého kľúča ste si podelili jednotlivé diely medzi seba?

Urobil som prvé dva diely, potom som chcel ísť čo najrýchlejšie do strižne, aby sme nastavili tempo, strih. Potom bola na rade Alice a následne sme sa znova prestriedali, ja som robili na piatej a šiestej časti, Alica na posledných dvoch. Tak to bolo najlogickejšie kvôli efektivite času, lebo keby som ja točil prvé štyri diely, ona by nič nerobila a naopak. Tak sa to pekne doplnilo.

Pustina je miniséria s uzavretým koncom. Nebola ambícia nechať si zadné vrátka aj na pokračovanie, prípadne vyťažiť z príbehu viac dielov?

Naopak. Ja som bol zástancom toho urobiť menej častí a zahustiť dej. Myslím si, že nakoniec tých osem epizód je tak akurát.

Zapáčila sa vám práca na seriáli? Alebo sa už tešíte, kedy sa opäť posadíte na režisérsku stoličku v reklamnom spote?

O seriáli som nikdy nepremýšľal, prečítal som si však scenár a povedal si – prečo nie. Bola to fajn skúsenosť a teraz mi ten výrobný proces chýba. Samozrejme, keď ma baví scenár seriálu, robil by som ho oveľa radšej ako reklamu. Keď dáva scenár zmysel, má aj celé nakrúcanie zmysel a má aj pre mňa inú hodnotu ako reklama.

Museli ste kvôli Pustine obetovať iné pracovné ponuky?

Rok a pol som robil iba seriál HBO a neprichádzalo do úvahy pracovať popri tom na niečom inom. Za ten čas som musel viacero ponúk odmietnuť. Ale to nebolo nič nové, 99 percent vecí odmietam celý život.

Váš vzostup v reklamnej brandži je obdivuhodný. Spomeniete si ešte na váš úplne prvý spot?

Bolo to na plzenské pivo, tým sa to celé začalo. Reklama nemala zásadnejší dej, chlapec utekal po pivo, niekde za rohom sa napil. Potom ju aj zakázali, keďže deti nemôžu piť v televízií pivo. Písal sa vtedy rok 1991, odporučil ma Honza Svěrák.

Odvtedy ubehli viac ako dve desaťročia. Čo robíte teraz inak ako predtým?

Poslednú dobu režírujem schválne len dve – tri reklamy za rok. Nerád by som robil viac. Vývoj tam je vidieť. Zo začiatku ma zaujímala viac formálna, výtvarná stránka. Posledné roky má ďaleko viac na reklamách zaujímalo, o čom sú a aj podľa toho sa rozhodujem, či do toho idem.

Ako sa časom zmenil spôsob robenia reklám?

Zmenila sa ambícia klientov a agentúr robiť kvalitné veci. Boja sa asi, aby nestúpili vedľa. Vo všeobecnosti všade vo svete vsádzajú radšej na istotu. To je svojím spôsobom problém.

V čom sa odlišuje dobrá reklama od zlej?

Dobrá reklama je taká, ktorá vás neštve. Taká, na ktorú by ste možno ešte raz radi pozreli. A to buď preto, že sa pri nej zasmejete, alebo je niečím iná, výnimočná či výtvarne dobre spracovaná. Základ je nápad, po pozretí reklamy musí vo vás ostať niečo pozitívne. Negatívne veci nikoho nezaujímajú. Ale každý ma iný vkus, takže je ťažko takto paušalizovať.

Sú aj reklamy, s ktorými vnútorne spokojný nie ste? Sťažoval sa už niekto na vašu tvorbu?

Väčšinou naozaj spokojný nie som, zakaždým viem, čo som pokašlal. Ľudia sa však sťažujú vždy a na všetko. Nikdy nevyhoviete všetkým. Ale niekedy sa to celé vyvinie aj inak, ako čakáte. Napríklad reklama na Volkswagen. Báli sme sa, že nás budú žalovať, že sa nám práca nepodarila. Chýbal mi tam trochu život, zdalo sa mi to príliš sterilné. Šéf však priletel za nami z Nemecka a povedal, že je to skvelé. Bol to pre nás šok. Človek nikdy nevie.

Základ je nápad, po pozretí reklamy musí vo vás ostať niečo pozitívne. Negatívne veci nikoho nezaujímajú.

Ako reagujú reklamné agentúry vo svete, keď uvidia, že režisérom reklamy je Čech?

V 90. rokoch to bolo pre nich exotické, ale teraz sa to už vôbec nerieši. Niekedy to ešte samozrejme popletú, že sme Česko-Slovensko, no momentálne to už nie je dôležité.

Ivan ZachariášZdroj: Profimedia

Na čo by ste reklamu nikdy neurobili?

Zásadne nerobím reklamu na cigarety, násilné hry ani žiadne citovo vydieračské reklamy s bábätkami. To mi príde úplne mimo.

Čomu pripisujete váš úspech? Aké rady by ste dali začínajúcim režisérom, ktorí chcú preraziť v reklamnom biznise?

Faktormi sú určite šťastie a výber. Človek si musí starostlivo vyberať, čo bude robiť. Mladým kolegom by som odporučil, aby nerobili blbosti, lebo potom sa už z toho nedostanú. Naopak, musia zvažovať projekty, do ktorých pôjdu.

Čo si myslíte o súčasnej česko-slovenskej reklamnej tvorbe?

Nesledujem ju. Väčšinou reklamy preskakujem. Viem, znie to hrozne. Niekedy mi však kamaráti niečo pošlú. Ale nechcem hodnotiť. Často si režiséri zle vyberajú a potom to nie je také dobré, ako by to mohlo byť. Tiež v tom zohráva úlohu aj spomínané šťastie. Každý vie niečo, je v niečom šikovný, nemyslím si o nikom nič zlé. Géniov je však málo a ani ja k nim nepatrím.

Robíte hlavne dlhšie spoty, teda nie klasické 30-sekundové reklamy. Je to oslobodzujúcejšie – mať širší priestor?

Je pravda, že spravidla robím aspoň minútu alebo minútu a pol. Ale to je na tom práve to zábavné vtesnať sa do ohraničeného času, nech je akýkoľvek. Je to úplne iná disciplína ako seriál. Nápad môže byť jednoduchý alebo zložitý. Problém je, keď majú firmy komplikovanú ideu, no nemajú na ňu často peniaze. Tam nefunguje totiž cesta zjednodušenia, nemalo by to žiadny efekt.

Čo sa stane, ak nemáte nápady?

Tak vtedy trpím. Buď to príde, alebo nie. Intenzívne rozmýšľate a modlíte sa, aby vám niečo napadlo. Buď to vyjde, alebo nie. Nemám však recept.

Ak ste mali v hlave skvelý nápad na reklamu, oslovili ste aj sám reklamnú spoločnosť?

To nerobím. Je to strata času.

Prečo nerobíte reklamy pre česko-slovenské značky? Nemôžu si vás dovoliť zaplatiť?

Nie je to peniazoch. Dlhé roky som nedostal z Česka ani Slovenska žiadnu ponuku. Asi si myslia, že si ma nemôžu dovoliť, ale to je blbosť. Ak sa mi koncept páči, budem robiť aj za iných podmienok ako vo svete.

Ivan Zachariáš (45)

Jeden z najvyhľadávanejších reklamných režisérov, ktorý za svoje počiny pod hlavičkou mnohých známych agentúry získal množstvo prestížnych ocenení vrátane Zlatých levov z Cannes. Pracoval pre značky ako Coca-Cola, Nike, Adidas, Volkswagen, Land Rover, Audi, Honda, Rexona, Stella Artois, Levis, režíroval spoty pre futbalové MS 2006 a mnohé ďalšie. Nakrúca aj upútavky pre Medzinárodný filmový festival Karlove Vary. Jeho krátkometrážny Mulit (2003), ktorý paroduje bollywoodske filmy, je súčasťou stálej zbierky Múzea moderného umenia v New Yorku (MoMA). Kriminálna dráma HBO Europe Pustina je jeho celovečerný režijný debut. Je absolventom katedry dokumentárnej tvorby na pražskej FAMU (1996).

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy HBO, Ivan Zachariáš, Pustina

Diskusia (0 reakcií)