Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Producenti Farmára: Robíme zábavu, nikoho nezhovaďujeme

07.09.2012 | Tomáš Czwitkovics | Lukáš Kočišek | © 2012 TREND Holding

Rozhovor s producentom Radom Štefanovom a výkonnou producentkou Barborou Vallovou z produkčnej spoločnosti Good TV, ktorá má na konte formáty ako Farmár hľadá ženu, Extrémne rodiny či Mama, ožeň ma

Chodíte do televízie Joj s návrhmi na nové formáty, alebo si ich od vás priamo objednávajú?

Rado Štefanov: Je to od prípadu k prípadu, ale keďže väčšinou ide o licencované programy, televízia má licencie dlhodobo vyhliadnuté. Tým, že spolupracujeme už dlho, stane sa, že im niečo prinesieme aj my, ale keďže programov nie je na trhu veľa, televízia ich má zmapované. Je to na jej rozhodnutí. Spoločná diskusia je skôr o tom, akým spôsobom bude prebiehať exekutíva a či je program vôbec vhodný, alebo nie, v závislosti od slotu, do ktorého ho chcú dať a aký zámer s ním majú.

Barbora Vallová: Licencia je pre nás dobrá hlavne v tom, že chápeme, čo televízia chce. Vieme z nej vyčítať, čo sa im na programe páči, čo asi hľadajú. Pre producenta to však nie je záruka ničoho. Náš Farmár aj Mama, ožeň ma sú úplne odlišné napríklad od nemeckej verzie, kde to je tiež veľmi úspešné. My ho robíme úplne ináč. Licencia je pre producenta skôr vodítko k tomu, čo chce televízia.

Farmár vznikol napríklad ako? Chcel ho František Borovský na základe úspechu na RTL?

Rado Štefanov: František Borovský to veľmi chcel, vládla ale oprávnená pochybnosť, či existujú farmári, ktorí by došli. Preto najprv prebehol casting. Ten ukázal, že farmári sú a že sú dobrí a potom padlo rozhodnutie, že sa to ide robiť.

Ako ste ich našli?

Barbora Vallová: My robíme takzvaný down and dirty casting, to znamená, že priamo chodíme za ľuďmi. Chodíme po dedinách, miestnych úradoch, krčmách, čomkoľvek. Šou sa začína tam a pokiaľ sa to odflákne, tak to nevyjde. Je veľa kanálov, nechcela by som ich všetky prezrádzať, pretože naši kolegovia producenti ich nepoužívajú a nebudem im ich dávať zadarmo. Nebudem ich dávať vôbec, ani za peniaze. Našli sme si ich, vymysleli ich – dokáže na to prísť každý tvorivý človek. Odvinuli sme sa od toho, že za castingy sa dostávajú aj oscary, asi na tom niečo bude. Je to dôležitá vec, obrovská časť nášho úspechu.

Niektoré veci vznikli iba na základe castingu. Napríklad sme stretli človeka, pri ktorom sme si povedali, že ho chceme, strašne nás baví, chceme ho mať v nejakej šou. O dva roky sme pochopili, kde ho môžeme použiť.

Slovenský Farmár je značne odlišný od českého či nemeckého, ktorý je až idylicko-romantický. Ako ste prišli k forme slovenskej adaptácie?

Barbora Vallová: Formu sme si vymysleli my, to je naše, náš štýl.

promo trend reality sou

Zastavte sa v stánku pre nový TREND. Píšeme aj o tom, že:
- Robert Fico hodlá kandidovať na prezidenta
- Ako vyzerá televízny biznis s hlúposťou
- Kam sa vybrať za vysokým zárobkom
- Otepľovanie robí z Liptákov rekordérov v pestovaní obilia

Samozrejme, ale prečo je slovenský Farmár taký, aký je?

Rado Štefanov: Pretože tak, ako to vysielali inde, to bolo u nás nevysielateľné. Minimálne by to bolo riskantné. Obsah Farmára je každopádne silný, ale rozhodujúca je forma rozprávania príbehov.

Barbora Vallová: Vysvetlím vám to. Vedeli sme, že máme natočené super veci. Bavili sme sa pri tom, keď sa to dialo. Bola tam brutálna chémia, ľudia dávali to, čo majú dávať. Boli živí, spontánni, nebanálni, mali príbehy, esprit, charizmu. Keď sme si to poskladali v strižni, chémia z toho vôbec neliezla. Stáva sa to vo veľa prípadoch, pretože sme najprv nevedeli, ako tú chémiu doručiť divákovi.

Rozmenili sme si to preto na drobné a pochopili sme, že niektoré veci treba pripraviť, aby to divák mohol vnímať tak, ako sme to my vnímali v tej situácii. Divák to vidí 2D. Preto sme tam začali dávať komentáre, ktorými sme situáciu pripravili. Tým sme mohli používať tú najfarebnejšiu a najživšiu vec – ľudí. Všetko ťažkopádne sa vysvetlí. Je to štýl, ktorý evidentne funguje a je to úplne presná matematika. V komentári nie je ani slovo, ktoré by bolo zbytočné. Som vďačná televízii Joj, že nám umožnili tento štýl, podľa mňa to bolo z ich strany obrovské riziko.

Ľudí teda na Farmárovi priťahuje irónia, ktorá ide z komentárov?

Rado Štefanov: Priťahuje ich, že sa zabávajú. Nikdy to nie je jeden dôvod. Sledovaná relácia musí dávať divákovi veľké spektrum emócií. Drámu, humor, musí dojímať a neustále vyvolávať očakávanie, čo sa s hrdinami stane ďalej.

Barbora Vallová: Podľa mňa ich na tom baví, že im dôjde tá pointa. Že pochopia, že chlapík z nejakej dediny, kde zvláštne rozprávajú a majú zvláštny pohľad na svet, zrazu aj pomocou komentára, ktorý veľa vecí skratkovito dovysvetlí za situáciu, sa dotkne tej ich pravdy, ktorú vnímajú úplne rovnako. Je to iba pravda, ktorá je v tej chvíli podaná tak, aby sa k nej nemuseli dopracovávať vlastnými skúsenosťami. Divák si tých päť minút odžije za nich. Na Facebooku pozerám, čo ľudí na komentároch baví a vždy ma prekvapí, ako vnímajú aj tú úplne najmenšiu nuansu. Niektorí ľudia milujú staré slová. Chápu, že to slovo má význam a že sa používa. Stretla som sa niekoľkokrát, ako mi povedali: Ježiš, slovo otupno či vedno som už hrozne dlho nepočula.

Prvý farmár, pri ktorom ste si povedali – to je on...

rado stefanov good tv 300

Barbora Vallová: Jeden mladý neskúsený kolega ma zavolal ku castingom a hovorí mi, že tohto mi ani nedal do výberky, pretože ten je určite úplne nevhodný. Keď som ho uvidela, hneď som vedela, že to je on. Vôbec neviem povedať, ako. Bol to Marián z prvej série Farmára.

Marián...

Barbora Vallová: Panic. Išla z neho neskutočná energia, krásne rozprával, mal prenádherné nárečie. Ja to úplne milujem, keď nimi rozprávajú, to je hrozne farebná vec. To je vec, ktorú človek buď má, alebo nie. Bol to swagger.

Martinku ste ako našli?

Barbora Vallová: Martinka sa prihlásila sama.

A pri nej ste tiež hneď vedeli, že ju chcete?

Barbora Vallová: Hneď, ako som ju videla, som to pochopila.

Takže ste boli asi veľmi šťastná.

Barbora Vallová: Ešte som úplne nevedela, či som šťastná. Nevedela som, čo to je šťastie, ale pri nej som to pochopila.

Rado Štefanov: Naplno to bolo rozhodnuté, až keď sa prejavila. Najprv nás zaujala bielymi ponožkami a výnimočným outfitom, ale keď sme ju videli v akcii... bolo rozhodnuté.

Barbora Vallová: Ona veľmi pekne rozprávala. Už tam to bolo úplne jasné. Ale naplno sa prejavila až na farme. Keď došla oblečená a namaľovaná, vedela som, že dobre bude.

Aký je rozdiel medzi ľuďmi, ktorých spoznáte na castingoch, a tými ľuďmi, ktorí neskôr zabudnú na kamery? Zabudnú na ne vôbec?

Barbora Vallová: Ak štáb dobre robí svoju prácu, čo môj štáb robí, tak zabudnú. Aj po pol dni.

Rado Štefanov: My ich nevidíme prvýkrát v situácii, ktorú zažívajú na farme. Vo výsledku ide o to, aby prejavili svoje emócie a to, akí sú. Pri prvom kontakte to je nemožné odčítať, ale máme spôsoby, ako minimálne intuitívne zhodnotiť, či ten človek je vhodný, alebo nie. A jasné, že ten rozdiel existuje. Niektorí, pri ktorých sme mysleli, že sa budú skôr viesť ako ťahať, vás prekvapia a stanú sa z nich veľkí hrdinovia.

Barbora Vallová: Často tí blázniví, čo sa snažia predať, väčšinou doručia iba povrchný obsah. Veľmi zaujímaví sú ľudia, ktorí sú tichí a kontrolovaní. Tí si majú čo strážiť. Idú do nečakaných rozmerov a keď sa uvoľnia, vedia doručiť super obsah.

Rado Štefanov: Známy kľúč, ktorí používajú všetci tvorcovia reality šou, je, že sa sleduje „back story“. Ten vždy prinesie nejaký impulz, ktorý sa v danej situácii prejaví.

Klamú o sebe kandidáti?

Barbora Vallová: Áno. Každý klame. To je súčasť sebazáchranného mechanizmu, to je v poriadku.

Ale klamú o sebe spôsobom, aby sa urobili zaujímavejšími a tým zvýšili šance dostať sa do programu?

Barbora Vallová: Čím ďalej, tým viac. Oni sú čím ďalej, tým viac naučení na tie kamery. Strašne rýchlo sa učia. Títo v treťom Farmárovi sa sami režírujú: „Toto neni zaujímavé pre šou, toto nerob mi tu. Toto je nezaujímavá vec pre kamery.“ A potom my im hovoríme, že ale áno, je to zaujímavé. Ale je to dobré, spolupracujú a oveľa viac si to užívajú. Viac aj seba vnímajú ako aktérov v nejakej šou.

Aká je motivácia ľudí, prihlásiť sa do šou ako Farmár? Nie pri prvej sérii, ale druhej a tretej, keď už vedia, o čo ide.

Barbora Vallová: Motivácia ľudí býva rôzna. Málokedy bývajú čistá motivácia peniaze. Ak má niekto toto ako jedinú motiváciu, tak pokiaľ naozaj nie je extrémne zaujímavý, mňa vôbec nezaujíma. Je to najhoršia a najslabšia motivácia, aká je, z ľudí nič neurobí. Čo som pochopila u všetkých ľudí vo všetkých našich šou – strašne ich baví, že sa o nich niekto zaujíma. Stretla som sa so 40-ročnými, ktorí mi povedali, že som prvý človek, ktorý sa ich opýtal, ako sa cítia a čo si o niektorých veciach myslia. To je zaujímavé. Zrazu sú v čomkoľvek dôležití, aj keď je to dočasné a je to pre šou. Cítia záujem, ktorý prekračuje hranice predkamerovej reality. Pretože to nie je tak, že ide klapka a človek nás prestane zaujímať.

Rado Štefanov: Potom je malá skupina ľudí, ktorí majú radosť zo života, ktorý žijú a radi ho zdieľajú. Je to malá skupina, ale to sú potom veľké talenty.

Barbora Vallová: A potom sú to typické „attention whores“, ktoré urobia čokoľvek, aby boli pred kamerou. A tí sú tiež fajn.

Zoberiete ten posledný typ ľudí, aby šou potiahli na začiatku, kým sa prejavia ostatní?

Barbora Vallová: Ktokoľvek, kto sa teší pred kamerou a užíva si to, je zaujímavý. Produkuje veľmi pozitívnu energiu, nie je to pre neho útlak. Títo ľudia sú zaujímaví tak či tak. Dokážu rozveseliť a potešiť tých okolo seba. Najcennejší sú ale tí, ktorí majú silný vnútorný svet a ktorý nedávajú úplne von. Menia sa pred kamerou, táto skúsenosť ich otvorí.

Rado Štefanov: Áno, sú aj ľudia, ktorých nacastujeme do šou a vieme, že to sú bežci na krátke trate, pretože nedajú veľkú story. Ale v šou majú svoje miesto. Akákoľvek reality šou potrebuje aj „rozbehovákov“. Musí to byť vyrovnané. Ak by sme mali iba bežcov na dlhé trate, tí môžu mať svoju backstory, ale hrozí, že cesta k nim je tak dlhá, že sa k nej možno ani nedopracujeme.

Barbora Vallová: Stalo sa nám, že sme odkryli príbeh, ktorý vôbec nebol zábavný, ani sme ho nemohli hrať, pretože by sme im ublížili a myslím, že divákom tiež. Mne nebolo ľahko, keď som to videla v strižni. Na to by sa nikto nepozeral.

V akej miere je všetko „reálne“?

Vo Farmárovi to nie je scriptované, tá šou je naozaj docu-soap, reality. Je to jej veľký benefit. Tá značka to dostala do vienka a snažíme sa to držať. Aj keď dnes je scriptovanie úplne bežný postup, ktorý nikoho neurazí, my sme tomu otvorení.

A keď narazíte na problém, že sa dlhšie nedeje nič?

Barbora Vallová: Ide o to, čo myslíme pod scriptovaním. Ak to, že ľudia majú predpísané, čo majú robiť, takto to nie je. Ak sa ale farmárom postaví program tak, aby sa stále niečo dialo, to sa deje. Nečakáme, kým si niekto zmyslí, že ide kosiť. Činnosti sa dohodnú a naplánujú, sú aj v zálohe. Keď jedna skrachuje, skúša sa to ináč. Stále skúšame naťukávať iné a iné činnosti. Pri niektorých vznikne vtipný moment, pri niektorých dramatický, treba vyvíjať veľa činností. Nedá sa len sedieť a čakať, kým sa začne niečo diať.

Ukradnutý mobil v prvej sérii Farmára bol dohodnutý?

Barbora Vallová: Akože rada by som to takto nascriptila, keby som vedela, že to tak bude, aj by som to nascriptila, ale toto sa naozaj stalo, prisahám. Volali mi vydesení členovia štábu a ani to nevyzeralo, že to bude zábava, ale skôr totálny prúser. Povedala som im: točte, točte, točte. Zvukár potom zistil, že v hodinách materiálu má záber a následne sme to dotočili.

Rado Štefanov: Miera scriptovania je jednoduchá. Každá skupina ľudí ma vlastné príbehy, ide len o to, ich čo najrýchlejšie nájsť a natočiť. Scriptovanie ale znamená, že jednanie človeka nie je jeho, ale je predpísané. Realita spočíva v tom, že ide o ich príbehy, ich názory, identitu.

Barbora Vallová: Nedá sa to robiť tak, že čakáme, že začnú niečo robiť. Aj keď Angličan nám hovoril, že to tak robiť máme. Štýl točenia docu-soap je taký, že ako sa skúšajú rôzne činnosti, skúšajú sa aj ľudia. Opýtame sa: čo ťa štve, ako sa cítiš... Ak to robíte dobre, nikdy neprinútite ľudí povedať niečo, čo nie je pravda. Musíte z nich dostať pravdu alebo skončiť v slepej uličke. Keď skočíte na dobré políčko, otvorí sa vám veľa možností: dobrý príbeh, veľký konflikt. Je to megaprácna metóda. Oveľa jednoduchšie by bolo to napísať a vymyslieť. Ak sa tam snažíte napchať niečo, čo nie je reálne, aj strihom – čo mudrlanti v diskusiách vždy nezabudnú podotknúť, tak to materiál neudrží.

Kedy ste zistili, že už viete odhaliť osobnosti kandidátov?

Rado Štefanov: Ešte to nevieme (smiech). Najväčší nepriateľ našich hrdinov je sebakontrola.

Barbora Vallová: Máme občas svetlé chvíle. Napríklad keď príde milý človek, ale viem, že to je vôbec nič. Mala som zopár momentov, keď mi bolo jasné, že toto okamžite chcem. Je to ale stále učenie sa. Vždy ma niečo prekvapí.

S akou masou materiálu pracujete?

Barbora Vallová: Ja našťastie dostávam iba výberky, čo je hodina materiálu z jedného dňa. Surovina je brutálna. Na to, aby som to vedela správne posúdiť, musím ísť veľakrát do materiálu, čo sú hodiny. Často som v noci iba niečo počúvala a zrazu som našla taký moment, ktorý mení celú situáciu a ktorý si štáb ani neuvedomil, pretože už len dobiehal zvuk alebo išlo o zábery mimo klapky.

Mama, ožeň ma až taký veľký hit ako Farmár nebol. Prečo?

Barbora Vallová: Asi to bolo kvôli farmárskemu prostrediu. Nebolo to až tak írečité a prijemne rurálne, čo ja milujem najviac na Farmárovi. Ľudia majú strašne radi to, čo je z dediny. Čudne tam rozprávajú a dejú sa tam fakt čudné veci. Toto je pre divákov obrovská pridaná hodnota. Až vďaka tomu som si uvedomila, že väčšina ľudí žije na dedinách. Obsahovo podľa mňa ľudia v Mama, ožeň ma dávali totožné veci. Možno spôsob rozprávania bol trochu rýchlejší. Neviem to odhadnúť, nič by som na tom nemenila, pravdupovediac, bola to politika formátu. Poznám ľudí, ktorí nepotrebujú Farmára, ani Extrémne rodiny, ale milujú Mama, ožeň ma. Nevedia mi ale povedať, prečo. Neviem to ani ja.

Rado Štefanov: Mama, ožeň ma bol trochu viac freak, ale aj tak tam boli veľmi silné príbehy a skvelý casting, pre nás nezabudnuteľný. Čísla boli dobré, nebolo to nič, za čo by sme sa mali hanbiť. Práve opačne. Šou bola úspešná a dúfam, že nakrútime druhú sériu.

Čo mali ponúknuť Extrémne rodiny?

Barbora Vallová: Pridaný faktor je, že sú hrozne kontroverzní. Všetkým moralizátorom sa brnká na strunu a tá vždy zahrá. Aj keď to nebol úmysel. Je to formát pre všetkých zaujímavých ľudí, ktorí nemajú ani farmu, ani mamu, ktorá by ich chcela oženiť, teda ktorí neboli vhodní do inej stabilnej šou.

Čerpali ste zo starších kontaktov?

Barbora Vallová: Niektorí sa aj sami prihlásili. Napríklad alkoholici. Neviem prečo, ale zábery boli pekné.

V konečnom dôsledku - nie sú Extrémne rodiny iba o tom, že tých ľudí chcete „zhovadiť“?

Barbora Vallová: Ako haló. Čávo dá matke dafnie do pudingu a ja ho zhovaďujem? To ja nemôžem spraviť. Nikdy sme v komentároch nepoužili škaredé slová. „Omietkový démon“ je moje maximum, ale povedzme si otvorene – ona tak naozaj vyzerá. Kebyže to mala od prírody, že proste nevydalo – nepoviem pol slova. Ona sa tam ale prepila a má dieťa, bola som na ňu nahnevaná. Ale chlapík, ktorý dá matke dafnie do pudingu, nemá právo na šetrenie.

Zdroj: Good TV

Otázka je, na čo takéto správanie treba ako zábavu dávať v televízii.

Rado Štefanov: Prečo to robíme? Pretože robíme televízne relácie. Hľadáme príbehy, hrdinov a prostredia, ktoré sú nové a netradičné. Priniesť na obrazovku reláciu, ktorá zdvihne vlnu verejnej diskusie sa nepodarí každý deň. A navyše, kto povedal, že ľudia, ktorí sa vymykajú bežnému sociálnemu štandardu nepatria do telky? Kto rozhodol, že nie sú zábavní? Takéto povýšenecké moralizovanie ma vie pekne vytočiť.

Účinkujúci v Extrémnych rodinách prežívajú pri nakrúcaní presne tie isté emócie ako účinkujúci v iných show. Dilemy, či do toho pôjdu, napätie z toho, ako to dopadne, radosť i sklamanie z reakcií okolia, vzrušenie z nakrúcania, radosť z honoráru a z toho, že to dali, a potom príde niekto, kto povie, že nie sú dosť dobrí na to, aby sa ukazovali v telke. Každý, kto sa slobodne rozhodne, má viac ako 18, je svojprávny a neporušuje pred kamerou zákon, je dosť dobrý na to, aby podpísal zmluvu o účinkovaní v televíznej show. Ide o to, či je dosť zábavný a zaujímavý, aby sa tam dostal.

Barbora Vallová: Je to vtipné. Sú to vtipní ľudia, to, že je hovädo, neznamená, že nemôže robiť vtipné veci. Jeho mama tiež nebola nejaká obeť – ona ho tak vychovala. Bol to čudný, prepletený vzťah – nenávisť, láska. Ona ho naozaj ľúbila a on mal rád ju, len alkohol bol silnejší. To bol silný príbeh. Nerozumiem, prečo musí byť všetko čierne a biele: z chudobných si nerobíme srandu, zlých neukazujeme v telke, pretože tí určite nemôžu byť vtipní. Aj zlý človek však môže byť vtipný a chudobný môže byť smiešny. Čo to je za „pozitívnu“ diskrimináciu, že neubližujte chudákom? Ale – kto rozhodol, že oni sú tí chudáci? Nejaký dobrý vzdelaný ujo v Bratislave? Nikto z nich nebol ochotný k nim prísť na kávičku. My sme ich jediní kamaráti. Keď on bude s nimi, preje sa z koláčov a vyspí sa v Tonkovej posteli ako náš režisér, potom nech ide rozprávať.

Nespôsobujú reality šou, že všetci sa chcú zrazu vidieť v televízii?

Barbora Vallová: Nie. Sú typy ľudí, ktorí vždy budú chcieť byť, a sú typy ľudí, ktorí nikdy nebudú chcieť byť. To je v človeku. Je to ovplyvnené aj vekom, v istom veku každý má pocit, že by bolo fajn byť celebrita. Sú to easy money a pretŕčať sa v telke je vzrúšo. Je to normálne. Kto má 16 a nechce sa nejakou formou zviditeľniť, tak má problém. Alebo akné. Nad 25 už asi každý ide svojou cestou.

Dostávajú účastníci reality šou peniaze?

Barbora Vallová: Áno, dosť peňazí. Mení to ich životnú situáciu na niekoľko mesiacov. Sú to veľmi slušné peniaze na úrovni členov štábu. Nie je to almužna.

A tým sa zaväzujú, že strpia kamery na dané obdobie.

Barbora Vallová: Nie je to strpenie. Pre mňa je strpenie úplne nezaujímavé. Ak ktokoľvek trpí pred kamerou, to ani netočím, to ma nezaujíma. Človek si musí pred kamerou užívať alebo veriť.

Kandidáti v takýchto šou majú často výlevy, keď kričia, aby ich kamera nechala na pokoji...

Barbora Vallová: A vždy potom príde pauza, keď oni čakajú, či ich stíhame zaberať. Keď im naozaj vadia kamery, to v skutočnosti nikdy neuvidíte. Štáb je veľmi malý, zohraný a prepojený na účinkujúcich. Tam vzniká jedna chemická reakcia. Ak tam nie je, môžem rovno stiahnuť celý štáb. Ak cítiť, že tam kamera nepatrí, ani sa netreba dohovárať. Vidím, že štáb skladá kamery a odvádzam si väčšinou ženu na miniterapiu.

Kde máte hranicu zábavnosti?

Barbora Vallová: Deti sú úplné tabu. Najradšej ich ani neukazujem na kamere. Sú čisté a veľmi ľahko sa im ublíži. To vôbec nie je vtipné, pôsobí to agresívne. Aj irónia mi pri deťoch pripadá úplne neprijateľná. Deti jej nerozumejú, nevedia sa pred ňou brániť. Aj keď sú na natáčané, vždy sa nájde člen štábu, ktorý si s nimi radšej zahrá Človeče. Niektoré mamičky tam potrebujú mať svoje deti, takže to potom takto musíme riešiť.

Nového Farmára promujete aj bitkou s Martinkou. Zasiahli ste?

Barbora Vallová: Tam som už bežala. Ale stihli to skôr...

A ako veľmi ste sa ponáhľali?

Barbora Vallová: Keď už ležala na zemi, to už som išla vážne. Stihla tomu zabrániť iná účastníčka, čo je pre mňa lepšie. Vo Farmárovi sme mali situáciu, kde režisér chytil jednu babu, to sme aj odvysielali.

Správali by sa účastníci takto aj v reálnom živote, bez kamier?

Barbora Vallová: Ja myslím, že Maťka má naboxované, určite sa nebila po prvýkrát. Toto si oni urobili sami, my sme boli radi, že sme to stihli zaznamenať. Určite tam zohráva svoju rolu alkohol. Ľudia sa scápavajú. Je to súčasť slovenského života.

Rado Štefanov: To je reálny život. Jasné, že tá situácia by nenastala, ak by sa neprihlásili do šou. Oni sa ale prihlásili a boli tam. To je realita.

Keď robíte česko-slovenský projekt, musíte to vyvažovať, aby to prežili aj Česi?

Barbora Vallová: Keď sme robili Primu, to bol hlavný problém – aby tam bolo veľa Čechov. Česi, ako sme sa dozvedeli, nemajú radi Slovákov, nezaujímajú ich a nerozumejú im. Čo celkom chápem.

Rado Štefanov: Prihliadame na to. Je to predmet jednania, v ktorom sa zadefinujú pravidlá, ktorá musia vyhovovať obom stranám.

Hlavné pravidlo je teda dve tretiny Čechov, tretina Slovákov?

Barbora Vallová: Je to fakt, je to v tom pomere a je to pomerne logické pravidlo.

Ponúkate nejaké formáty aj verejnoprávnej televízii?

Rado Štefanov: Pýtate sa príliš skoro, nový riaditeľ tam je iba niekoľko týždňov. Sme v kontakte, jednania prebiehajú, ale ešte nič konkrétne nepadlo. Nepretekáme, ale máme pripravený veľký balík formátov, ktoré by sme RTVS chceli ponúknuť. Keďže v docu-soapoch sme silní a cítime sa v nich ako doma, toto je žáner, ktorý by sme chceli predávať.

Prečo nefungovala Trieda 9.A?

Rado Štefanov: Viem presne, ale nepoviem (smiech).

Bola to nuda...

Rado Štefanov: Aj nuda. Malo to trochu ťažkú prdel a na timeline bolo veľa balastu. Kvalitný content bol zasypaný zbytočnosťami. Je veľa spôsobov, ako podať ľuďom docu. Rytmus a spôsob rozprávania potrebuje mať základné atribúty, ak ich nemá, nech je téma akokoľvek zaujímavá, neosloví tak široké spektrum ľudí. Forma mala v tomto prípade rezervy, hoci téma bola skvelá vec.

Barbora Vallová: Podľa mňa existuje vzorec, ktorý keď dodržíte, tak neurobíte nudnú vec. To, či zapadne marketingovo, je druhá vec, remeselne to ale bude fungovať a to sa dá presne vypočítať.

Rado Štefanov: Všetko je o príbehu a príbeh sa skladá zo situácií.

Na Hotel Paradise sa ako spätne pozeráte?

Rado Štefanov: Nebolo to až tak zábavné, ako to malo byť.

Keď si zoberiete úspech Farmára aj Farmy – svedčí to o tom, že sme národ sedliakov?

Barbora Vallová: Jasné. Ja som sedliak. A to vôbec nemyslím v zlom. Vo chvíli, keď sa oteplí, musím byť vonku, celé leto som na slovenskom vidieku, Farmár je moja najobľúbenejšia výroba. Je to úplne iný typ haluzí, ako majú ľudia v meste, to ma baví. Slováci sú takí. Nie je to nejaký megasofistikovaný národ, čo sa budeme tváriť. V odľahlejších oblastiach je farmár každý druhý, pretože im nič iné nezostáva – nemajú prácu.

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 22 Diskusia

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 22 Diskusia
  1. Doktori neuspeli
    založené 18.10.2014 5
  2. Jojke prepadol cely program
    založené 04.09.2014 8
  3. Cenzúra seriálov na TV Markíza
    založené 09.07.2014 3
  4. Zmeny letného programu
    založené 05.07.2014 3
  5. Ring TV nevysiela?
    založené 03.07.2014
  6. Nové vlákno Všetky vlákna
Mediálne.sk sleduje televízie cez freeSAT
MediaNews_FM vždy v utorok a štvrtok popoludní. Od Mediálne.sk