Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ministerstvo nalialo státisíce do regionálnych televízií. Kto ich sleduje, ho nezaujímalo

21.01.2016 | Martin Poláš | © 2016 News and Media Holding

Eurofondová kampaň ministerstva životného prostredia dáva zarobiť nielen celoplošným médiám, ale aj siedmim regionálnym televíziám. Tie boli oslovené priamo, bez ohľadu na to, aký reálny zásah publika poskytnú. Peniaze dostali aj stanice, ktoré narýchlo rozširovali pokrytie, čo bolo jedno z kritérií výberu. A dokonca televízie, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou ani nespĺňali kritériá samotného ministerstva.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

Dovedna siedmim menším vysielateľom odišlo vyše milióna eur. Niektoré televízie reklamu ešte vlani predávali za násobne nižšie ceny, než aké ponúkli v cenových kalkuláciách použitých v kampani.

Ministerstvo do regionálnych televízii nasadilo polminútové spoty a 15-minútovú publicistiku Zelená pre Slovensko. Programy nemuseli vyrábať samé - túto zákazku získala Ta3. Kampaň na siedmich staniciach trvá tri mesiace a stála 1,22 milióna eur. Zaplatený obsah sa vysiela od novembra do konca januára.

Ministerstvo si televízie, do ktorých nasadilo reklamu, vybralo samo. Súťaž v tomto prípade neprebehla, na reklamu platí zákonná výnimka. Rezort tvrdí, že volilo stanice s najväčším zásahom v rámci každého kraja.

„Pre účely selekcie relevantných vysielateľov sa robil prieskum zo všetkých vysielateľov, ktorí vlastnia platnú licenciu,“ povedal hovorca ministerstva Maroš Stano.

Vyberať televízie na kampaň podľa ich deklarovaného technického pokrytia nevypovedá o ich sledovanosti nič. Ide nanajvýš o potenciálny zásah. Tieto stanice nie sú zahrnuté samostatne do peoplemetrového merania sledovanosti, ak aj majú dáta, nepochádzajú zo spoločného, trhom akceptovaného prieskumu.

Ministerstvo preto naozaj môže argumentovať tým, že vhodnejší porovnávací parameter – napríklad sledovanosť – nemá k dispozícii. Pri daných miliónoch na komunikačné aktivity z eurofondov si však mohlo napríklad nechať vypracovať prieskum trhu, aby rozpočet išiel naozaj tam, kde sa počet divákov nepohybuje na úrovni štatistickej odchýlky. 

Namiesto toho ministerstvo uviedlo len zoznam distribučných kanálov, ktoré sa dajú zriadiť zo dňa na deň, v akejkoľvek podobe. Televízie mali mať podľa podmienok funkčnú webstránku, vysielať spravodajstvo, publicistiku, byť dostupné formou káblového digitálneho signálu, cez MMDS, DVB-T a mať live vysielanie. 

Väčšinu z uvedených všeobecných kritérií spĺňa mnoho vysielateľov, aj tých, ktorí peniaze z ministerstva nedostali.

Naopak, ak by sa šlo do dôsledkov, z televízií vo finálnom výbere sa zastaraným spôsobom cez MMDS šíri len TV Zemplín. Viaceré televízie nemajú živé vysielanie na webe, len zverejnené reportáže, často archívne a cez prehrávač YouTubu.

Predražená reklama je vraj so zľavou

Objektívnym kritériom mohla byť aj cena reklamy, no tá sa už pri výbere médií nezohľadňovala vôbec. Je pravda, že pri zadávaní inzercie z eurofondov sa súťaž robiť nemusí. Ako pripomína Transparency International, využíva sa spomínaná výnimka zo zákona a na základe prieskumu trhu môže ministerstvo osloviť, koho chce. Neexistuje však dôvod, prečo by sa úradníci nemali snažiť dosiahnuť čo najlepší výsledok za najnižšiu možnú cenu.

Výsledkom je, že do siedmich televízií odišli sumy od 162-tisíc do 216-tisíc eur vrátane dane. Podľa účtovných uzávierok za predminulý rok to v prípade piatich regionálok je viac ako ich celoročné príjmy.

Diskutabilné je aj to, že dohodnuté sumy sú pri niektorých televíziách rovnaké, hoci vyjednaný objem spotov nie je totožný a zároveň televízie vysielajú na iných územiach a pre iný počet divákov.

„Ministerstvo nezakupovalo reklamný čas vo forme spotov, ale vysielací čas, kde každý vysielateľ v rámci negociácie ponúkol štruktúru plnenia v 15-minútových nepretržitých vysielaniach publicity OPŽP a 30-sekundových publicít OPŽP na základe benchmarkovaných úrovní vedenej negociácie,“ načrtol M. Stano.

„Následne bola s každým vysielateľom vedená samostatná negociácia, kde boli dorokované konkrétne podmienky. V rámci každého vysielateľa bola navyše vyrokovaná výrazná zľava v porovnaní s cenníkovými cenami,“ dodal M. Stano.

Niektoré televízie ceny v skutočnosti v posledných mesiacoch, pred očakávaným rozdeľovaním eurofondov, upravovali, smerom nahor. To je príklad žilinskej TV Severky, ktorá má momentálne v cenníku sumu 90 eur za polminútový spot. Ešte vlani ponúkala za 100 eur odvysielanie 12 spotov.

Cenník TV Severka z marca 2015Zdroj: Mediálne.sk

„Cenu sme upravovali po dohode s ďalšími krajskými televíziami. Predtým sme boli lacnejší ako noviny,“ uviedol zástupca televízie Boris Rizman.

Na Severke si ministerstvo objednalo 3-tisíc inzertných minút, z toho 705 predstavujú spoty a zvyšok opakovanie relácií Zelená pre Slovensko. Cena za minútu je 46 eur.

Michalovská TV Zemplín ešte minulý rok ponúkala 42 odvysielaní spotu za 63 eur. Momentálne má v cenníku takisto 90 eur za polminútový spot, rovnako ako Severka.

„Cenník sme pretvorili, lebo sme rozširovali pokrytie. Vysielame cez 24 operátorov, investovali sme do pokrytia. Ukážte mi regionálnu televíziu s takýmto zásahom – oslovujeme 1,5 milióna obyvateľov,“ reagoval riaditeľ televízie Martin Vaľko.

Cenník TV Zemplín z februára 2015Zdroj: Mediálne.sk

TV Zemplín vysiela celoročne Magazín Prešovského kraja, za minulý rok poslala samospráve faktúru na 792 eur. Za rovnakú sumu dostalo ministerstvo v televízii v prepočte necelých 14 minút.

Ako sa z televízii narýchlo stali krajské

Prešovská TV7, na ktorej takisto beží kampaň, si nedávno na web pridala informáciu, že sa mení na regionálnu televíziu Prešovského kraja. Pokrytie rozširovala cez nový DVB-T vysielač spoločnosti Avis v Prešove vlani v novembri. Krátko po tom, čo podpísala zmluvu s ministerstvom.

V roku 2014 mala Seven media, ktorej patrí licencia, podľa webu Finstat.sk celoročné príjmy 21-tisíc eur. Ak odrátame daň, od ministerstva dostala v čistom takmer sedemnásobok.

Podľa riaditeľa televízie Radomíra Kreheľa sú prostriedky ministerstva na kampaň v TV7 rozumnou investíciou a kampaň bude mať v kraji zásah. „My nie sme Markíza, nevysielame filmy, ale určite zasiahneme bližšie diváka, ktorý je spätý s regiónom. Ľudia nám viac dôverujú,“ nazdáva sa.

V DVB-T rozširovala v rovnakom čase pokrytie aj TV Považie, ktorá vstúpila do miestneho multiplexu v Trenčíne. V tom čase takisto podpisovala zmluvu s ministerstvom. „Ministerstvo hľadalo televízie s najväčším pokrytím v krajoch a to v Trenčianskom spĺňame,“ poznamenal riaditeľ televízie Peter Galovič.

„Do DVB-T v Trenčíne sme vstúpili v novembri, ale v káblovke tam vysielame už od roku 2012,“ dodal. TV Považie vysiela v dvojhodinovej slučke, licencia patrí spoločnosti Elektro Centum TV, podľa P. Galoviča však za televíziou stojí viac subjektov. „Pracujeme s viacerými subdodávateľmi.“

Najviac peňazí pre resuscitovanú televíziu

Pre Bratislavský a Trnavský kraj si ministerstvo vybralo na kampaň Západoslovenskú televíziu. Nejde o žiadnu etablovanú stanicu - televízia prešla v poslednom čase turbulentnými zmenami, pôvodní majitelia ju predali a momentálne za ňou stojí eseročka Západoslovenská televízia.

Televízia má na webe neaktuálne informácie s redaktormi, ktorí v nej už nepracujú. Otázny je aj vyrábaný obsah, ktorého nie je veľa, respektíve žiaden. ZSTV dostala z eurofondov 216-tisíc eur cez firmu Marvel media, ktorú uvádza ako predajcu svojho reklamného času. S predstaviteľmi televízie sa Mediálne.sk nepodarilo spojiť, jediný verejný mobilný kontakt z webu je nedostupný. Marvel Media mala v roku 2014 príjmy 2 550 eur a v predmete činnosti má aj výrobu bižutérie. 

Regionálne televízie, na ktorých beží kampaň ministerstva
Kraj Televízia Cena kampane bez DPH Cena za odvysielanú minútu bez DPH
Bratislavský + Trnavský Západoslovenská televízia 180 000 94,74
Trenčiansky TV Považie 140 000 68,29
Nitriansky TV Central 135 000 56,25
Žilinský TV Severka 138 000 46
Banskobystrický TV Hronka 158 000 40
Prešovský TV7 135 000 51,92
Košický TV Zemplín 135 000 48,91
Zdroj: CRZ

Ministerstvo uvádza, že si ZSTV vybralo takisto pre najväčší zásah v oboch krajoch. V Bratislave pritom pôsobí najväčšia regionálna televízia TV Bratislava. Jej riaditeľka Mária Urlandová potvrdila, že ich z ministerstva ani len nekontaktovali.

ZSTV si napríklad podľa zmluvy s ministerstvo naúčtovala za šesť dielov Zelenej pre Slovensko a 10 opakovaní spotu 9-tisíc eur. To zodpovedá sume takmer 95 eur za minútu. „To si museli pomýliť, pretože za takú sumu sa dá publicistika aj vyrobiť. Boli by sme šťastní, keby nám bol niekto ochotný platiť takú sumu za výrobu publicistiky. K tomu by sme ešte dali 20 repríz grátis,“ podotkla M. Urlandová.

Sedem vyvolených, ostatní na sucho

V Banskobystrickom kraji si ministerstvo vybralo TV Hronka. „Určite nám to ako televízii pomôže,“ komentoval získané prostriedky na kampaň riaditeľ Jakub Bubeník.

V Nitre uprednostnilo ministerstvo TV Central. Jej riaditeľ Robert Greguš stál aj za Slovak Sport.TV, ktorá sa dostala do konkurzu.

Konkurenciou TV Central v regióne je TV Nitrička s podobným diváckym potenciálom. Jej riaditeľ Ján Baran potvrdil, že sa im ministerstvo neozvalo. Kroku nerozumie.

„Na rozdiel od Centralu máme celoplošnú licenciu a vysielame cez dva DVB-T vysielače – v Nitre a Nových Zámkoch. Šírenie cez operátorov máme podobné – oni majú Satro, my Slovanet a zvyšné spoločnosti sú rovnaké. Cena za polminútový spot u nás je v priemere 20 eur,“ načrtol. TV Central si zaúčtovala za minútu vysielania 56,25 eura bez dane.

Nad výberom ministerstva krútia hlavou aj ďalšie regionálne a lokálne televízie. V Žiline napríklad okrem Severky vysiela aj TV Fénix, na Orave má značnú tradíciu aj divákov TV Oravia. „Nevidím dôvod, prečo by mala peniaze na takú rozsiahlu kampaň dostať v kraji len jedna televízia,“ čuduje sa riaditeľ Oravie Richard Hrubjak.

Na Záhorí vysiela s dlhoročnou tradíciou TV Sen, aj na jej úkor išli peniaze Západoslovenskej televízii. „V našom regióne máme najväčšie pokrytie,“ potvrdil riaditeľ televízie Ivan Příkopa.

Pochopenie pre nevídané finančné injekcie pre „vyvolené“ televízie nemá ani M. Urlandová. „Je to v neprospech regionálnych televízií, pretože takto sa deformuje konkurenčné prostredie. Niektoré z televízií, ktoré dostali peniaze, majú ročný obrat menej ako 50-tisíc eur. Ten, kto začne vysielať pred rokom, otáča v slučke pozbierané videá od kolegov z iných regionálnych televízií, nemôže mať toľko divákov ako tie televízie, ktoré to robia roky na slušnej úrovni,“ dodala.

Na situáciu sa z opačnej strany pozerá B. Rizman z TV Severka. „Konečne sa začali dávať peniaze aj do regionálnych televízií, ktoré môžu mať v jednotlivých krajoch vyšší zásah ako Wau a ďalšie stanice.“ TV Severka už peniaze od štátu dostala aj pred kampaňou ministerstva životného prostredia, vlani v auguste si ministerstvo hospodárstva objednalo iný balík spotov za vyše 24-tisíc eur. „Je to prvá takáto kampaň za 11 rokov,“ pridáva sa M. Vaľko z TV Zemplín.

Ministerstvo životného prostredia na eurofondovú kampaň do polovice vlaňajšieho decembra minulo podľa vlastných údajov 3,8 milióna eur. Prostriedky sú hradené z 85 percent z kohézneho fondu, zvyšok peňazí sú zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ta3 dostala toľko, čo Markíza

Kampaň ministerstva beží aj v celoplošných médiách. Z rozhlasových staníc išlo najviac peňazí Fun rádiu, ktoré dostalo 348 220,80 eura s DPH. Skupina Radio Services (Rádio Jemné, Anténa Rock, Vlna, Europa 2) zinkasovala takmer 306-tisíc, najpočúvanejšie Rádio Expres takmer 240-tisíc eur.

Medzi televíziami je kampaň najdrahšia v skupine Joj Group, kde stojí 1,44 milióna eur. Markíze zaplatilo ministerstvo 960-tisíc eur, televízii Ta3 skoro identickú sumu – 959 940 eur. RTVS dostala dovedna necelých 306-tisíc eur na kampaň v televízii aj rozhlase.

Prečo dostala najsledovanejšia televízia rovnakú sumu ako spravodajská stanica s násobne nižším zásahom u divákov, vysvetľuje ministerstvo objemom objednanej inzercie.

„Porovnávať TV Markíza a Ta3 nie je možné, nakoľko v rámci TV Markíza bol zakupovaný vysielací čas pre 30-sekundové spoty a v rámci Ta3 sa nakupoval vysielací čas pre 15-minútovú publicistiku a 30-sekundové spoty,“ uviedol hovorca M. Stano.

Táto informácia nemusí byť celkom pravdivá, podľa skenu zmluvy v centrálnom registri si ministerstvo v Markíze objednávalo okrem polminútových aj 20-sekundové spoty. 

Priemerný trhový podiel celej skupiny Markíza sa u televízneho publika v januári pohybuje okolo 29 percent – v cieľovej skupine 12 – 54. Ta3 u rovnako starého publika neprevyšuje 2-percentnú hranicu.

V uzavretej zmluve s ministerstvom Ta3 uvádza, že štátnemu zadávateľovi poskytla 50-percentnú zľavu oproti cenníkovým cenám. Dovedna 51 vydaní 15-minútovej relácie Zelená pre Slovensku tak stálo 535 500 eur bez dane, 174 polminútových spotov 135 300 eur a 615 kratších, 20-sekundových spotov 393 600 eur.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

Tagy eurofondy, ministerstvo životného prostredia, operačný program životné prostredie, regionálne televízie