Tlačové správy
Nad znepokojením Lukáša Milana sa môžem len pousmiať
Dovoľujem si odpovedať a doplniť informácie zverejnené na portále Mediálne.sk, ktoré 2. júla 2009 napísal redaktor Radoslav Augustín v článku Nižňanský zúri vo svojich článkoch na Pravdu a jej redaktora.
Verím, že táto reakcia pomôže čitateľom Mediálne.sk získať pravdivý a ucelenejší pohľad na niektoré skutočnosti, ktoré sú opäť napísané a tvrdené iba z jednej strany - od redaktora Pravdy Lukáša Milana. Vynasnažím sa dopovedať krátko, ale vždy ten, kto píše vysvetlenie, je vo veľkej nevýhode oproti pôvodnému autorovi, pretože - ak chce predložiť dôkazy, ak chce ozrejmiť a vysvetliť súvisiace skutočností, nutne musí byť rozsah jeho odpovede dlhší. Z tohto dôvodu neviem, či sa mi to podarí.
Najskôr sa chcem opýtať autora titulku, ako dospel on, či ktokoľvek iný k tomuto presvedčeniu a čo ho k takémuto tvrdeniu viedlo? Ubezpečujem jeho, ako aj Lukáša Milana i čitateľov Mediálne.sk, že Lukáš Milan a jeho trápna snaha o zvládnutie novinárskeho remesla ma môže tak akurát rozveseliť a vyvolať ľútosť a sústrasť... Na rozdiel od neho si totiž dokážem udržať nadhľad, objektívnosť a nezaujatosť.
Slovo "vygumovaný" som použil v prenesenom význame, keďže na predchádzajúce písomné upozornenia, opakovane adresované denníku Pravda a novinárovi Lukášovi Milanovi, ostávali z jeho strany i denníka bez preukázateľnej odozvy. Dokonca denník Pravda odmietal ospravedlnenie, opravu a pod., aj keď išlo o dokázané osočovanie mojej osoby a poškodzovanie mena STV. Upozorňujem, že denník, ktorý odmieta akúkoľvek spätnú väzbu svojich čitateľov, sa takýmto konaním odtrháva od svojich čitateľov. Preto som sa rozhodol aspoň v titulku mojej písomnej odpovede reagovať v podobnom duchu, ako predtým písal on, pretože asi platí staré známe: „Na hrubé vrece hrubá záplata“. Podľa reakcie sa zdá, že to bolo účinné.
Redaktor denníka Pravda Lukáš Milan dlhodobo napadal STV - a zvlášť generálneho riaditeľa STV, a to nielen v už uvedených článkoch (Televízia, žobre - a rozhadzuje, Ďalšie plytvanie, Prokuratúra rieši Nižňanského ťahy s ochrankou, Na kosť ohlodaný Nižňanský športovú Trojku nevypne a iné). Spomeniem iba niekoľko ďalších názvov príspevkov od tohto istého autora: Nižňanského Parovláda (3.10. 2008), Slovenská televízia smeruje k bankrotu (9. 10. 2008), STV krachuje, Nižňanský nevie zrátať trojčlenku (15. 12. 2008), Nižňanský vracia STV do minulosti (14. 02. 2009) atď. Dokonca napísal aj článok, ktorý spochybňoval rozhodnutie generálneho riaditeľa STV o výmene právnej kancelárie, ktorá zastupovala STV v spore so Štúdiom Beta a ktorý STV v súčasnosti vyhrala (STV mení právnikov, zaplatí dva milióny eur) a podobne. Upozorňujem, že denník Pravda o tomto vyhratom spore STV, o ktorom predtým obšírne oboznamoval svojich čitateľov a pre ktorý napadal generálneho riaditeľa STV, tentoraz nepriniesol ani zmienku. Veď načo, veď by musela byť pozitívna a v prospech generálneho riaditeľa STV, a preto sa asi o tom nehodí informovať verejnosť...
K tomuto redaktorovi sa v podobnom duchu pripojili aj ďalší redaktori tohto denníka, zvlášť spomeniem redaktora Erika Potockého a jeho ďalší článok Dáme si repete (18. 12. 2008), v ktorom okrem iného napísal: "Nižňanský likviduje celú STV". Dokonca denník Pravda dňa 24. júna 2009 zorganizoval na svojom internetovom portáli verejnú internetovú diskusiu v časti Téma.pravda.sk na tému: Čo by mohlo zachrániť STV? Mal by riaditeľ odstúpiť?, ktorá bola jednoznačne hrubou nátlakovou akciou tohto denníka proti generálnemu riaditeľovi STV. Bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Táto diskusia sa v podstate aj tak skončila - fiaskom denníka. Zaujímavý je v tejto téme postoj (nepostoj) Slovenského syndikátu novinárov, aj Tlačovej rady. Ak by mali záujem a dokázali analyzovať výstupy denníka Pravdy (aj niektorých iných médií) voči STV a jej generálnemu riaditeľovi od nástupu do funkcie, dospeli by zrejme k potvrdeniu podozrenia z organizovania kampane, prenasledovania, zaujatosti, jednostrannosti, neobjektívnosti, nevyváženosti a zámernému poškodzovaniu mena i postavenia STV.
Pokiaľ ide o "lustrovanie" novinára a údajne "robenie si posmechu z jeho zápiskov v osobnom blogu", môžem uviesť nasledujúce: Lustrovanie novinára, ktorý sám o sebe - a navyše iniciatívne - napíše a zverejní informácie na internete, je v skutočností iba prečítaním si a pretlmočením verejne dostupných informácií, ktoré sú rovnako verejne dostupné, ako informácie o ktorejkoľvek inej osobe alebo firme, ktorá sa tak rozhodne konať a zverejniť ich. A pokiaľ ide o úsmevné komentovanie týchto verejne prístupných informácií: Mám rovnaké právo verejne ich komentovať - keďže sú verejné - ako ktokoľvek iný. Ak ich chcel autor zatajiť, nemal ich zverejňovať. Rovnako mám právo vyjadriť aj svoj osobný názor na takéto verejné informácie a môžem ho aj ja slobodne verejne hlásať, aj keď sa to nemusí dotknutej osobe páčiť. Avšak nesmiem pritom klamať, zavádzať, manipulovať, zamlčovať, prekrúcať, nesmiem byť neobjektívny a pod., čo som nebol. Rovnako je to aj s článkami, ktoré napíše ktorýkoľvek novinár a ktoré sú určené verejnosti. Alebo si nebodaj dotknutý novinár myslel, že toto slobodné právo verejne písať - a to dokonca akokoľvek sa mu zachce - má iba on a niektorí novinári?!
V období internetu by si novinári mali zvlášť uvedomiť, že internet poskytol praktickú a účinnú možnosť aj verejnosti brániť sa proti takýmto neoprávneným napadnutiam, a preto by si zvlášť mali všímať, reagovať a poučiť sa zo spätnej väzby na to, o čom píšu a ako píšu. Ak sú reakcie verejnosti konštruktívne, a nie sú iba rovnako lživým osočovaním dotknutého novinára, ktorého sa predtým dopustil on, potom môžu byť takéto reakcie verejnosti pre neho aj prospešné. Som presvedčený, že vo svojich reakciách na jeho príspevky som sa ničoho takého závažného nedopustil. Naopak, upozornil som ho na konkrétne pochybenia (aj keď s menšou príučkou), aby sa poučil. Navyše som dotknutému novinárovi umožnil, aby aspoň čiastočne mohol prežívať to, čo prežívajú iní, ak o nich píše. Zvlášť je to potrebné pre takých novinárov, ktorí potrebujú prejavovať a vybíjať svoj vrodený egocentrizmus neempatickým článkami a príspevkami, a to bez toho, aby si dostatočne uvedomovali dôsledky svojich konaní. Ublížení sú pracovníci STV a predovšetkým ja osobne, a nie dotknutý novinár, pretože žiadne konkrétne pochybenie, ktorého by som sa vo svojej reakcii dopustil, mi ani nevyčíta. Uvádza iba konštatovania, ktoré sú pravdivé a neboli v reakcii dotknutého novinára ničím vyvrátené.
Naopak, z jeho strany opäť na moju adresu zaznelo, že "lustrovanie svojich kritikov a ich verejné pranierovanie bola typická taktika komunistickej strany za výdatnej pomoci ŠtB". Je až neuveriteľné, čo všetko dokáže zaujatý „pisálek“ dnes využiť a posplietať... No ak už „vytiahol“ túto kartu – praktiky ŠtB - môžem mu len pripomenúť, že práve práca (nadpráca) Lukáša Milana aj niekoľkých ďalších silne pripomínajú tieto praktiky. Pokiaľ viem, vždy bol niekto na niekoho nasadený, niekým bol riadený aj koordinovaný. Zaujímalo by ma preto, kto „nasadil“ Lukáša Milana na mňa s cieľom diskreditovať a prenasledovať ma? Kto ho riadi, kto mu ukladá úlohy, témy, kto ho informuje? O lustrovaní či verejnom pranierovaní resp. o verejnom vyjadrovaní názorov, som už napísal vyššie.
Po revolúcii sa vyrojilo aj medzi novinármi veľa takých, ktorí sa začali správať rovnako a osobovať si rovnaké nátlakové mocenské práva, ako to robili kedysi niektorí stranícki funkcionári či provokatéri tajnej služby. Začali rovnako hlásať a presadzovať v novinárskej brandži iba jeden správny názor; začali používať rovnaké mocenské metódy na vytlačenie iných - pre nich nepohodlných - novinárov; začali upierať iným novinárom nárok na rovnaké práva, ako majú oni sami, a to len pre ich názor; začali si osobovať právo rozhodovať o tom, čo je správne a čo je nesprávne; začali rozhodovať o tom, čo sa môže a o čo sa nemôže písať, čo sa môže zverejňovať čo sa nemôže zverejňovať - nielen v elektronických médiách, ale aj v printových; začali filtrovať informácie, prestali byť objektívni, začali manipulovať s verejnosťou, začali ju klamať; prestali rešpektovať etický kódex novinárov; začali neformálne vyčleňovať spomedzi seba tých, ktorí viac inklinujú k ľavicovému názoru; na jednej strane začali hlásať nezávislosť novinára, avšak na druhej strane v skutočnosti ani nechcú pristúpiť na jeho formálnu nezávislosť a uznať jeho právo na vlastný názor a jeho ochranu a pod.
Aj v súčasnosti sa objavia niektoré informácie na internete, ktoré nevyhovujú niektorým médiám, a to iba na chvíľu (napríklad posledná informácia o vyhratom súdnom spore STV so Štúdiom Beta), alebo sa dokonca neobjavia vôbec. Avšak iné sa, naopak, účelovo a tendenčne nafukujú, intenzita napádania sa stupňuje, ostrosť útokov zosilňuje, pritom oveľa väčšie pochybenia iných sa vedome zamlčujú. Aj taká je dnešná realita niektorých údajne mienkotvorných médií.
Najprv som si neobjektívne a tendenčné výpady niektorých novinárov voči mojej osobe nevšímal a dúfal: že sa dotyční novinári sami zbadajú, že sú neobjektívni; že poškodzujú svojich 5 až 50 tisíc čitateľov, že zámerne, účelovo a tendenčne ubližujú iným, klamú, zavádzajú a pod. Žiaľ, keď sa situácia nezmenila, ale práve naopak - začali sa útoky voči STV a voči mne stupňovať (o čom svedčia aj niektoré citácie článkov v denníku Pravda, k ďalším je možné ľahko sa dopracovať cez vyhľadávač) a dokonca som začal mať dojem, že niektorí novinári sa asi začali snažiť na môj účet riešiť si aj svoj budúci profesionálny rast a postup (a to bez ohľadu na to, kde je pravda), začal som reagovať. Najprv sporadicky, neskôr už nekompromisne a pravidelne. To je aj vysvetlenie, prečo na takéto novinárske útoky reagujem a prečo je zriadená rubrika na www.stv.sk: STOP! dezinformáciám. Nechcem, aby vyrastala generácia iba „pravorukých a pravonohých“ - a tým jednorukých a jednonohých - pravoverných redaktorov, pretože to potom môže zasa postihnúť celé generácie a mohlo by to mať rovnaké vyústenie, ako tomu bolo za predchádzajúceho režimu.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že denník Pravda a redaktor Lukáš Milan mi navrhol zverejnenie rozhovoru so mnou: Je to pravda. Avšak odmietam takýto - možno už zaužívaný tzv. kolotočový - postup (rozhovor - osočovanie - rozhovor - osočovanie), ktorý som si už odskúšal aj inde, pretože aj tak sa neskôr nič nezmenilo a situácia s neobjektívnosťou informovania sa zasa opakovala. Stačilo. Denník Pravda by sa takýmto rozhovorom iba snažil presvedčiť svojich čitateľov o svojej objektívnosti: veď s nami komunikuje a dokonca poskytol nám aj rozhovor, takže predtým zverejnené informácie sú asi pravdivé... Zásadne sa odmietam zúčastňovať na takejto "hre" denníka a podieľať sa na jeho získavaní si hodnovernosti a čitateľskej sledovanosti, pričom bude poškodzovať STV a mňa osobne. Ak denník Pravda začne o STV a mne opäť písať objektívne, potom mu rád poskytnem rozhovor, ináč nie. Pokiaľ ide o spochybňovanie úrovne komunikácie, nechávam na čitateľoch, nech posúdia, v čom nie je z mojej strany pravdivá alebo dostatočná táto komunikácia (aj keď som predtým zámerne použil niekoľko tvrdších slov), a naopak, v čom je pravdivá a dostatočná zo strany dotknutého novinára.
Upozorňujem, že dotknutý novinár opäť aj v závere konštatuje, že údajne klamem a údajne si vymýšľam. Avšak je to iba všeobecné tvrdenie, na ktoré sa ani nedá konkrétne reagovať, ale dá sa iba na túto skutočnosť upozorniť.
Pokiaľ sa dotknutý novinár čuduje, koľko som schopný venovať sa písaniu obsiahlych reakcií, tak toto naozaj nie je jeho starosť. Jemu by tiež len prospelo, keby sa viac a seriózne venoval príprave na spracovanie témy, hodnoteniu faktov, legálnemu a serióznemu získaniu podkladov aj samotnému písaniu. Pokiaľ ide o moje údajné zúrenie, verím, že táto odpoveď Vás presvedčí predovšetkým o mojej trpezlivosti. Ak tu niekto naozaj zúri, tak to nebudem asi ja, ale niekto iný, pretože by ináč pristupoval k svojim odpovediam triezvo a rovnako trpezlivo a rovnako konštruktívne, ako to robím ja.
K záverečnému tvrdeniu, že "v poslednom texte hovorí šéf STV aj o žalobe na vydavateľa Pravdy a paradoxne včera televízia vydala stanovisko, podľa ktorého STV šetrí milióny na eliminovaní počtu súdnych sporov", je možné konštatovať, že je to pravda. Terajší postup STV k tejto otázke vôbec nespochybňuje jej predchádzajúci postup. Práve naopak, nový vyhratý spor súdny spor, ktorý sa javí z vecno-právnej stránky jednoznačný, môže priniesť do kasy STV ďalšie peniaze. STV môže maximálne prehrať - pri fixných nákladoch na právnikov - asi iba súdne trovy, čo je zanedbateľne veľké riziko, resp. strata oproti možnému zisku.
S pozdravom čitateľom Mediálne.sk
Mgr. Štefan Nižňanský
generálny riaditeľ STV
Bez Facebooku nemáte všetko z Mediálne.sk!
Stačí klik a máte prednostné informácie, súťaže a upozornenia na najdôležitejšie texty.
