Generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu Miloslavu Zemkovú pobúrila analýza, ktorú v utorok zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Podľa „analýzy hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu“ najväčšie riziko pre verejné financie predstavujú okrem železníc, zdravotníckych zariadení aj verejnoprávne médiá. „Lebo tieto inštitúcie dlhodobo zvyšujú deficit verejných financií,“ konštatuje INEKO.

Zemkovú analýza pobúrila aj napriek tomu, že dokument prioritne kritizoval televíziu. „STV a SRo dostali z koncesionárskych poplatkov 78 mil. eur, dotácie spolu vyše 15 mil. eur a STV aj napriek tomu skončila v strate takmer 6 miliónov eur.“ Inštitút pritom upozornil, že minulý rok skončil rozhlas aj vďaka dotácií so ziskom 3,5 mil. eur.

• Komplená analýza INEKO na stiahnutie

INEKO ako riešenie odporúča uvoľniť obmedzenia týkajúce sa reklamy, televízii odkazuje, aby sa snažila posilniť vlastné príjmy z reklamy. Z dlhodobého hľadiska odporúča, aby „štát sprivatizoval verejnoprávne médiá a zároveň definoval úlohy, ktoré od nich požaduje. Tie by nakupoval vo verejných tendroch už od súkromných médií.“

„Návrhy analytikov v oblasti verejnoprávnych médií sú technokratické, úzko špecializované, majú pomýlený uhol pohľadu a nebezpečné, lebo sa naozaj dajú realizovať,“ konštatuje pobúrene Zemková v liste adresovanom ministrovi financií. Za scestné považuje už to, že médiá verejnej služby boli zaradené do skúmanej vzorky.

„Ich cieľom nie je vytvárať zisk a odvádzať ho štátu, ale plniť zákonné úlohy vo verejnom záujme.“ hovorí Zemková. Štát podľa nej nemôže predať majetok rozhlasu ani televízie, lebo ho nevlastní. „Musel by ich najskôr opäť zoštátniť.“

Privatizácia by podľa nej znamenala zánik duálneho systému: „Žiaden normálny štát ani nemôže uvažovať o privatizácii verejnoprávnej národnej, nezávislej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, ktorou Slovenský rozhlas je, rovno by mohol uvažovať aj o predaji Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Národnej knižnice... súkromnému podnikateľovi.“

Nereálne vidí aj návrh, že by súkromné médiá plnili úlohy pre štát. Je proti plánovanému zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Ak sa tak stane, „z príjmovej kapitoly rozpočtu verejnej správy vypadne cca 100 miliónov „privlastnených“ eur a zároveň ďalších cca 100 miliónov eur pribudne vo výdavkovej kapitole rozpočtu verejnej správy“.

Šéfka rozhlasu je aj proti uvoľneniu obmedzení v reklame pre verejnoprávne médiá, pretože by sa tým ohrozila „existencia súkromných médií, kde by zákonite príjmy z reklamy klesli“.

Odmieta, že rozhlas je balvan na verejnom dlhu. „Rozhlasu štát v súčasnosti platí výlučne tie výkony a služby, ktoré si zmluvne objednal a ktoré rozhlas vyrába a vysiela v záujme štátu. Ide o 14,7 % všetkých príjmov rozhlasu.“

„Rozhlas v poslednom období hospodári so ziskom (rok 2009, prvý polrok 2010), nijako sa teda nepodieľa na zvyšovaní deficitu verejných financií. To analýza neuviedla,“ konštatuje Zemková.

Analýzu zostavil inštitút INEKO v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom.

• Amerika ako my – s Talentom, "Pohlreichom" aj Wipeoutom (sledovanosť v USA)

• Ľudia prestávajú platiť "koncesionárske" poplatky. Slovenská televízia a rozhlas spustili kampaň

Diskusia (4 príspevkov)