Prípad nezverejnenia reklamných spotov časopisu .týždeň v Markíze a Ta3 poukázal na rozporuplný právny výklad politickej reklamy. Komerčné televízie odmietli spoty .týždňa odvysielať s odôvodnením, že podľa nich išlo o takúto reklamu.

Politické spoty môžu elektronické médiá vysielať iba v špeciálnych blokoch. Magazín však chcel nasadiť svoju reklamu do bežných reklamných brejkov televízií. Pre Mediálne.sk to potvrdil zástupca šéfredaktora Juraj Kušnierik.

Zo zákona o vysielaní a retransmisii jednoznačne nevyplýva, že spoty .týždňa boli skutočne politickou reklamou, ako to tvrdia komerčné televízie. Podľa zákona sa pod takouto reklamou chápe verejné oznámenie, ktorého cieľom je podpora politickej strany, politického hnutia alebo politika. Spoty .týždňa mali za cieľ motivovať ľudí voliť a zároveň boli namierené proti voľbe Smeru-SD. Inú politickú stranu však nepropagovali.

Keby sa dostali do vysielania v komerčných blokoch a Rada pre vysielanie a retransmisiu by posúdila, že o politickú reklamu ide, televízie by mohli dostať od regulátora pokutu. Predseda rady Miloš Mistrík odpovedal na otázku, či podľa neho nepolitický subjekt môže v čase volebnej kampane prostredníctvom elektronických médií vyzývať k voľbám:

"O tom, či v nejakom konkrétnom prípade ide o politickú reklamu, by musela rozhodnúť Rada pre vysielanie a retransmisiu. Je zrejmé, že existujú rôzne spôsoby reklamy, ktorá nemusí byť prvoplánová. Samotná priama výzva ísť voliť by sa nemala chápať ako politická reklama, avšak vieme, že niekedy boli situácie, keď zdanlivo nesúvisiace informácie mohli byť zásahom do volieb. Napríklad sa v roku 1994 stalo počas parlamentných volieb, že bola v STV odvysielaná správa, podľa ktorej predsedu jedného politického hnutia nechceli pripustiť k volebnej urne, a to malo vplyv na nárast počtu jemu odovzdaných hlasov. Niečím podobným bola tzv. revolúcia v Markíze roku 1998, keď sa boj dvoch skupín o vlastníctvo zneužil na politické ciele a tiež výrazne vtedy ovplyvnil výsledok volieb. Aj v tom prípade v spolitizovanej atmosfére okolo Markízy zaznievali vyjadrenia politikov a umelcov, koho treba ísť voliť a naopak, koho ľudia nemajú ísť voliť a podľa môjho názoru bol vtedy porušený zákon, avšak, ak si dobre pamätám, tí, ktorí vyšli z volieb víťazne, nikoho nesankcionovali."

Výjoj kauzy .týždeň:

• Tlačová správa .týždňa: Televízie Markíza a Ta3 odmietli odvysielať reklamné spoty
• Agentúrna správa SITA: Markíza a Ta3 odmietli vysielať spoty časopisu .týždeň (video)
• Tlačová správa Ta3: Reakcia televízie Ta3 na vyjadrenia p. Hríba a p. Kušnierika
• Tlačová správa .týždňa: Stanovisko k reakcii Ta3 o neodvysielaní spotov W Press

Medzi televíziami, ktoré odmietli odvysielať spoty .týždňa, magazín uviedol iba Markízu a Ta3. Televízia Joj, na ktorej sesterskom programe Joj Plus šéfredaktor časopisu Štefan Hríb moderuje diskusnú reláciu Lampa, medzi nimi nefigurovala. Podľa Joj nemalo vydavateľstvo .týždňa W Press u nej objednanú žiadnu kampaň. Kušnierik to tiež poprel – podľa neho Joj nebola v mediapláne. Časopis chcel podľa neho z finančných dôvodov umiestniť spoty iba do jednej veľkej televízie a jednej malej. Keď Markíza aj Ta3 v piatok odmietli spoty zaradiť, na Joj sa už neobrátili.

Informácia, že televízie Markíza a Ta3 odmietli podľa zástupcu šéfredaktora časopisu .týždeň Juraja Kušnierika odvysielať riadne objednané reklamné spoty vydavateľstva W Press, sa objavila koncom týždňa. Ako informoval agentúru SITA, na obrazovkách mali byť v nedeľu 30. mája.  Viac informácií o neodvysielaní spotov na Markíze a Ta3.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.

• CNN sa dnes stala tridsiatničkou

• Už aj STV si registruje možné názvy česko-slovenskej súťaže

Diskusia (4 príspevkov)