Televízia Články / 30.7.2010 Piatok
X-tá reforma STV
Bez konkrétnej objednávky a schopného manažéra pôjde len o vyhodenie peňazí.
Riešenie problémov verejnoprávnej televízie vždy patrilo k zásobe sexy tém politických strán. Tak ako na šport či počasie, aj na televíziu má každý nejaký názor. A keďže značka STV sa väčšinu svojej postkomunistickej histórie pohybovala na úrovni nekvalitných geriatrických zariadení, sľúbiť jej záchranu môže priniesť z imidžového hľadiska plusové body. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu v rámci balíka reforiem umožnila mimoriadnou dotáciou značné personálne zoštíhlenie inštitúcie. Zvýšenie koncesionárskych poplatkov zas malo zabezpečiť ozdravenie finančnej situácie televízie. STV sa v rokoch 2005 a 2006 skutočne dostala do plusových čísiel, no iba vďaka odpredaju nepotrebného majetku. No pomohla si aj biznis úspechom, teda razantným nárastom reklamných tržieb.
Predchádzajúca vláda už neracionalizovala. Do televízie len posúvala viac verejných peňazí. Cez nepopulárny „zásuvkový“ zákon, ktorý nemal ani zďaleka taký peňažný efekt, ako to rezort kultúry pôvodne plánoval. A cez zmluvu so štátom, z ktorej sa dosiaľ odvysielala iba jedna súťaž pre mladých s mizivou sledovanosťou. Napriek obom finančným výpomociam STV produkuje obrovskú stratu.
Aj plány súčasnej vládnej koalície hovoria zatiaľ iba o jednom konkrétnom kroku v súvislosti s reformou STV, ktorá by mala byť už skutočne tá pravá – poplatky pre domácnosti a firmy zmiznú, nahradí ich financovanie zo štátneho rozpočtu.
Pozitívnou, i keď zatiaľ ničím nepodloženou stránkou takejto zmeny financovania bude, ak suma, ktorá má v budúcnosti putovať do rozhlasu a televízie, bude mať charakter objednávky jasne vyšpecifikovaného projektu. Predbežné úvahy rezortu Daniela Krajcera takýto prístup naznačujú. STV dosiaľ nefungovala z dvoch dôvodov. Úprava financovania bola vždy iba politickým konsenzom, ktorý nemal reálny ekonomický základ. Politici sa jednoducho uzniesli na nejakej sume, ktorá bola v danom momente pre nich prijateľná. Médiá mohli byť rady, že vôbec niečo dostali.
Takýto laxný prístup preto ľahko zneužili nezodpovední verejnoprávni manažéri. Tam, kde nejestvuje zreteľná objednávka konkrétnych služieb, sa ľahšie argumentuje, že ani ďalšie a ďalšie peniaze nepostačujú. Televízii stačilo v čase sucha pohroziť krízovým režimom v programe a dotácia sa skôr či neskôr dostavila. Nefunkčnosť verejnoprávneho systému iba upevňujú tragikomickí amatéri v kontrolných orgánoch, ktorí stratový rozpočet s nereálnymi výnosmi pre ďalšie obdobie bez problémov schvaľovali.
Najväčšia zraniteľnosť médií verejnej služby v konečnom dôsledku nespočíva v tom či peniaze do nej plynú z poplatkov, alebo štátneho rozpočtu, ale vo fakte, že jej osud vždy závisí len od toho, akého (ne)schopáka politická moc pustí na miesto generálneho riaditeľa.
Viac o situácii, v akej sa nachádza Slovenská televízia, si môžete prečítať v aktuálnom vydaní týždenníka TREND s titulkou od Danglára. TREND číslo 30. je v predaji od štvrtka, 29. júla.
© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.
