Klame spravodajstvo diváka? Prečo táto otázka? Málokedy sa v médiách objavujú hodnotenia, komentáre, alebo analýzy televízneho, či rozhlasového spravodajstva. Milióny divákov si večer sadajú k „svojim“ správam a konzumujú to, čo im televízia prostredníctvom obrazovky ponúkne. Je všetko čo v spravodajstve vidíme pravda? Zamýšľa sa vôbec divák – konzument nad tým prečo mu priniesli práve túto a nie inú informáciu? Vie vyhodnotiť prečo mu správu podali takto a nie inak? Uvedomuje si vôbec, či bol príspevok objektívny?

V žiadnom prípade nechcem nášho diváka degradovať do role hlupáka, ktorý sa nechá len tak ľahko obalamutiť. A v žiadnom prípade nechcem spravodajcu (redaktora) postaviť do úlohy klamára. Väčšina novinárov chce informovať pravdivo a poctivo, niektorým sa to darí viac, iným možno menej. Príčin je mnoho a o väčšine z nich nevieme, pretože osobne nepoznáme ľudí ktorí nám správy sprostredkúvajú a ani okolnosti za akých vznikajú. Na prvom mieste by mal byť ale divák. Jemu je spravodajstvo určené a on očakáva pravdivosť, serióznosť, nestrannosť, vyváženosť a aktuálnosť... teda jedným slovom niečo ako objektívnosť. Či to aj skutočne vždy dostane a nakoľko konzument dokáže odhaliť prehrešky?

Na internete si dnes môžete pozrieť archív spravodajstva našich celoplošných televízií. Môžete sa k jednotlivým príspevkom vrátiť a to je veľmi dobre, pretože na prvé pozretie v televízii nemusíte odhaliť to, čo si všimnete na druhý, alebo tretí krát.

Nechcem na tomto mieste rozoberať rozdiely medzi komerčným a verejnoprávnym poňatím spravodajstva, štruktúrou, tematickým profilovaním, radením príspevkov a podobne. To sú záležitosti v podstate jasné. Čo ale zostáva pre každý typ spravodajstva záväzné, sú všeobecné žurnalistické kritériá - presnosť, transparentnosť, vecnosť, vyváženosť, zrozumiteľnosť, aktuálnosť. Presnosť a pravdivosť je veľmi dôležitá, pretože je alfou a omegou dôveryhodnosti spravodajstva. Divák si ju ale len ťažko overí - musí veriť, alebo si fakty porovnať aj v iných médiách. No väčšinou si zrejme neoveruje nič.

Dnes som sa prostredníctvom dvoch príkladov pozrel, ako Televízne noviny Markízy (ne)narábajú s informáciami a faktami a ako napĺňajú tvorcovia tohto spravodajstva objektivitu, zrejmú a jasne pomenovateľnú na základe vyššie uvedených kritérií.

Dňa 15.3. 2005 odvysielali Televízne noviny Markízy príspevok o banskobystrickom sudcovi, ktorý mal zraziť človeka a z miesta činu ujsť. Hneď na začiatku správ, v úvodnom hedlajne, teda v upútavke na príspevok zaznela táto veta: „Banskobystrický sudca Alexander Mojš zrazil stopára a z miesta činu ušiel.“ Potom nasledovalo zahlásenie moderátorky, kde zazneli tieto vety: „ Sudca krajského súdu v Banskej Bystrici Alexander Mojš zrazil pri obci Vígľaš stopára a z miesta činu ušiel. Celú zrážku našťastie videl okoloidúci vodič a zraneného muža odviezol do nemocnice. Aj napriek tomu, že prípad už vyšetruje polícia, sudca aj naďalej vykonáva svoju funkciu.“

Potiaľ moderátorské zahlásenie. Chýba v ňom ale slovíčko dnes, alebo včera, teda čas, kedy sa udalosť stala. Základná žurnalistická otázka – kedy? – nebola zodpovedaná. Príspevok bol odvysielaný 15.marca a udalosť sa stala – začiatkom februára, o čom informovalo rádio Expres vo svojej spravodajskej relácii dňa 16.marca. Ani jedna z televízií sa 15.marca a ani deň nato, tomuto prípadu nevenovala. Minimálne jedna agentúra a internetové portály túto informáciu z Markízy prevzali. Aj im chýbala informácia kedy sa udalosť stala. Divák mal právo vedieť, prečo sa udalosť spred mesiaca hrá práve dnes!

Dôležitým kritériom práce žurnalistu je vecnosť. Vecnosť v spravodajstve znamená, že novinár do prezentovaných informácií nevkladá vlastné názory či hodnotenia. Slovíčko našťastie komentovaním zaváňa. Posledná veta v moderátorskom zahlásení, ak by bola informácia aktuálna, teda zo dňa, by nemohla zaznieť. Tak rýchlo (počas jedného dňa) totiž sudcu z funkcie nikto neodvolá! Napokon moderátorskú vetu, že „aj napriek tomu, že prípad už vyšetruje polícia, sudca aj naďalej vykonáva svoju funkciu“, poprel reportér v príspevku.

Už prvý záber príspevku s reportérom v standupe nebo v poriadku, pretože väčšinou je reportér v takýchto prípadoch na mieste činu. Standup ale urobil pri parlamente v Bratislave. Reportér v ňom hovorí, že pán K. stopoval na ulici, kde „prejde auto raz za čas...“ Nasledovala výpoveď zrazeného stopára: „Ja som uvidel auto, ja som zbehnul cez cestu a on ma zrazil. Potom som spadol na zem, on sa tam zastavil, ale nevystúpil z auta a ušiel.“ Potom nasledovala výpoveď svedka: „Som zbadal chlapa na kapote favoritu, favorit zabrzdil, chlap spadol z kapoty a po zlomku sekundy auto odfrčalo preč.“ Potom prebral príspevok ďalší reportér, stál pre krajským súdom v Banskej Bystrici a povedal, že verzia sudcu je iná a tvrdí, že sa mu chodec sám hodil do cesty a že celú situáciu vníma ako pripravenú a vykonštruovanú. Hovorí sudca: „Mám...mal som dôvod domnievať sa, myslím si, že to bola fingovaná dopravná nehoda.“ Otázka redaktora: „Vy to tak nevnímate, že ste z miesta nehody ušiel?“ Odpoveď sudcu: „Nevnímam to tak.“ V ďalšom texte reportér hovorí o tom, že „zákon to vníma jednoznačne, lebo každý je povinný prvú pomoc podať a sudca Mojš tak neurobil, dokonca to priznal polícii.“ Oslovená hovorkyňa KR PZ BB povedala, že vodič na mieste dopravnej nehody zastavil ale následne odišiel. Nasleduje text prvého reportéra: „Celú vec potom nahlásil polícii, ale zraneného kľudne nechal ležať na ulici a o pár dní sa vrátil do sudcovského úradu (až tu divák zisťuje, že sa to asi nestalo dnes). Pokiaľ nie je obvinený z úmyselného činu, tak mu zo zákona ani minister nemôže pozastaviť výkon funkcie. Záverečný standup reportéra je opäť z Bratislavy: „Prípad ale môže mať šokujúcu dohru, pretože podľa polície nie je podozrivý sudca, ale naopak chodec z porušenia bezpečnosti cestnej premávky.“

Toľko príspevok Markízy. Treba si ešte všimnúť komentujúce slovíčko „kľudne“ a emotívne slovíčko - „šokujúcu.“ Deň nato odvysielalo spravodajstvo rádia Expres k tejto kauze tento príspevok: „Sudca Alexander Mojš sa začiatkom februára vracal domov do Vígľaša. Tvrdí, že pomaly odbočil na vedľajšiu cestu. Neznámy muž išiel smerom k jeho autu, pričom sa mu sudca snažil vyhnúť. Hovorí sudca: „Vtedy priskočil na prednú kapotu, si kryl trup, skrčil nohy a prevalil sa cez kapotu. Ja som samozrejme s vozidlom zastavil, on sa začal dvíhať a sledoval moju situáciu, nekrvácal, nič sa nestalo. Ja som mal v aute aj s manželkou tri deti.“ Redaktor: Sudca hovorí, že nemá na aute ani škrabanec. Minister Lipšic: „Bolo tam auto s galantskou značkou, jednoducho sú to veľmi zvláštne okolnosti prípadu... Samozrejme, sudca Mojš je asi pod tlakom a je pravdou, že konkurznej mafii prekáža sudca Mojš. Je prekvapením pre mňa, že nezistil stav poranenia, ktorý sa nakoniec ukázal triviálny.“ Sudca: „Ja som nechcel ísť do kolízie, aby tam proste proti mne nevyprovokovali ďalšie veci. Udalosť súvisí s výkonom môjho povolania.“ Redaktor: Sudca má na starosti konkurzy krachujúcich firiem, z ktorých sa speňažuje majetok za stovky miliónov korún. Potiaľ rádio Expres.

Pokiaľ ide o spravodajstvo Markízy, ani slovkom sa nevenovalo súvislostiam. Spravodajstvo nie je iba o faktoch, ale reportér musí správne narábať aj so staršími informáciami, ktoré pomôžu divákovi v lepšej orientácii. Ak by príspevok obsahoval povedzme aj dve - tri vety navyše, napríklad čím sa sudca zaoberá a aké problémy v súvislosti s výkonom svojho povolania už mal, príspevok by mohol divák posudzovať objektívnejšie. Reportáž nedala odpoveď na otázku kedy a prečo. Hlavne sme sa nedozvedeli prečo sudca konal tak, ako konal a prečo si myslí, že išlo o fingovanú nehodu. Táto skutočnosť bola zamlčaná. Ak sme sa to dozvedeli, tak z iného média.

Keď to stručne zhrniem, reportáž by nemala postrádať aktuálnosť (čo sa v mnohých prípadoch stáva všetkým televíznym spravodajstvám). Obrazovo bola reportáž postavená hlavne na výpovediach a neutrálnych záberoch. Z hľadiska vyváženosti, bolo možné okrem svedka a poškodeného osloviť aj ďalších svedkov (manželka, ľudia ktorí bývajú v okolí kde sa to stalo, lekára ktorý poškodeného ošetril, keďže ho mal svedok zaviesť do nemocnice).

Reportéri sa nepokúsili aspoň o rekonštrukciu na mieste činu a nespýtali sa napríklad, či sa na tom mieste zvykne stopovať, prečo stopár stopoval práve tam a kam mal namierené atď., atď. Práca reportéra v teréne je náročná a zodpovedná.

Celá udalosť je rozpísaná v denníku Sme, v článku „Konkurzný sudca mal čudnú nehodu“, ale hlavne v článku „Sudca Mojš priznáva, že sa bál“ zo 17. marca. Tu sa čitateľ dozvie o všetkom na profesionálnej úrovni so širšími súvislosťami a niektorými potrebnými doplňujúcimi informáciami.

Ďalšia záležitosť sa týka tiež Televíznych novín Markíza. Dňa 15.marca sa pred budovou parlamentu konalo protestné zhromaždenie zdravotníkov. Všetky televízie, okrem spravodajstva Markízy, sa tomu venovali. Správy STV to mali ako štvrtý príspevok, tu je zahlásenie moderátora: „Varovanie zdravotníkov sa splnilo. Asi 500 ich prišlo pred parlament, aby povedali, čo si myslia o novom zákone o odmeňovaní. Zdravotníkom sa nepáči, že ak budú platení od výkonov a nie podľa tabuliek, ich mzdy klesnú. Už teraz dostávajú v neziskových zariadeniach o 3000 korún menej než je priemer.“ V ten deň ako protestovali zdravotníci, sa Markíza vo štvrtom príspevku zaoberala tvrdením strany Smer, že minister školstva Fronc podpláca študentov. O deň nato sa na tom istom mieste pred parlamentom konalo protestné zhromaždenie študentov proti ministrovi Froncovi. Bolo ich tam asi 300. Markíza bola pritom a príspevok bol piaty v poradí.

• Divácke fórum: vôľa ľudu?

• Tohtoročná Veľká noc viac reflektuje preferencie divákov

Diskusia (50 príspevkov)