Poviem vám, každý záber či zmienka o Japonskom zemetrasení, tsunami či jadrovej hrozbe ma napĺňa emóciami. Presne takými, ako každého, koho nenechá ľahostajným katastrofa, utrpenie a strach. Neviem a nechcem si predstaviť, čo by nastalo, keby jedna z troch extrémnych situácií nastala nedajbože na Slovensku. Isté je len jedno. Bratislavské letisko by zaznamenalo historický nárast príletov – so štábmi novinárov z celého sveta. 

Potreba vyraziť nešťastiu oproti sa stala, odkedy je ľahké, lacné a rýchle dopraviť sa kamkoľvek na svete, súčasťou novinárskej DNA. Ale aj tak nerozumiem, prečo musia už aj naše televízie urýchlene vysielať štáby napríklad do krajiny vychádzajúceho slnka. „Toto čo vidíte na týchto záberoch, je absolútna spúšť,“ niečo podobné povedal Michal Hečko v jednom z príspevkov počas šiestich dní v Japonsku. Nuž, videli sme ju z každého záberu na všetkých svetových televíziách od momentu, kedy sa prvýkrát zatriasla zem. 

Zdroj: TASR

Nič proti odvahe slovenských redaktorov merajúcich cestu do epicentra svetového mediálneho diania. Nie je však v tomto konkrétnom prípade riziko výrazne prevyšujúce prípadný zisk? Nestačia agentúrne zábery, emotívny komentár zo štúdia a istota, že sa nikomu z tímu nič nestane? Chvalabohu sa všetci vrátili domov zdraví, neožiarení – dokonca ich aj pred nástupom do lietadla preverili. A keď už posielame reportérov do ohniska katastrof, prečo som nikoho nepostrehol v Egypte (o Lýbii radšej pomlčím)? 

Mlčať sa mi nechce na tému Rytmus v porote SuperStar. Cez víkend sa rozbehli priame prenosy. Napätie sa dalo krájať aj medzi porotcami, po asi najkontroverznejších hodnoteniach v krátkej histórii súťaže Patrik Vrbovský si pred ústa servítku podľa očakávania nedal. Počas prvých dvoch semifinálových večerov sa dokonca Facebookom niesli otázky ako: Vydrží Rytmus v porote do konca? a Načo je vlastne v porote? 

Či vydrží do konca, netuším. Musí mať problém vydržať trikrát v týždni vyše dvoch hodín mrzko nekliať. Možno sa ventiluje cez komerčné brejky, pokiaľ mu práve nedohovárajú, aby ubral na kontroverznosti. Stavil by som pár centov, že mu v druhom brejku nedeľnej šou do ucha hovorili, aby si už dal pokoj. No netrávil by som mladosť hĺbkovou analýzou prínosu slovenského rappera vo federálnej speváckej súťaži. 

Na porotcovské kreslo ho jednoducho posadili ako televízne lepidlo na aktuálnu mládež.  S dobre známou úlohou „byť sám sebou“, garantujúcou zvýšený adrenalín, tlak aj žlč pri obrazovkách fanúšikov. Zvýšený adrenalín je priamo úmerný s počtom esemesiek zaslaných favoritovi. A priznávam, či som hodnotenie prínosu Rytmusa druhému ročníku federálnej súťaže vychytal alebo nie, mi je jedno. 

Pár ďalších poznámok k ČSS2: Pätnásťroční nech sa do súťaže pokojne hlásia, len do semifinále by som ich nepúšťal. Nepamätám ako po iné roky, no priepasť medzi benjamínkami a aspoň o pár rokov staršími jedincami bola priam priepastná. Dominika bola naposledy Stará aspoň priezviskom. Bavili ma komické výrazy spevákov, netušiacich, čo po spievajú po anglicky, Tina, zopár speváckych čísel a chvenie zakaždým, keď otvoril ústa Rytmus.

Nebavilo ma Leošovo slovo „Tíno“, dievčenská choreografia Lady Gaga, ponosy na zdravotný stav kohokoľvek, a fakt, že slovíčko „vychytal“ sa za dva dni stalo najsprofanovanejším slovom roka.  Pri všetkej úcte k ostatným slovám, ktoré sú v slovníku degradované na podobnú úroveň. Ako sa poznám, ČSS2 spoľahlivo vyplní môj čas počas dlhých jarných večerov. 

Michal: V počasí som už videl „hmla“, „hmlisto“, ale novinka „zákal“ma prekvapila. Ešte by tam mali aj pripísať aký je rozdiel medzi zákalom a hmlistom, keď majú rovnaký obrázok. Hmla je asi väčšie hmlisto, ale čo s tým zákalom?

• Supermédium lepších zajtrajškov

• F. Borovský: Telenovela topí domácich tvorcov

Diskusia (5 príspevkov)