Áno, áno, čoraz viac divákov sleduje v piatok večer na verejnoprávnej Jednotke Legendy popu. Nie u mňa doma, tu sledujeme poctivo od začiatku. Mám taký pocit, že čím viac koncesionárov si pred víkendom chce spríjemniť čas známymi pesničkami ešte známejších lokálnych celebrít, tým horšie vypáli priamy prenos z Mlynskej doliny.  

Asi najhorší zážitok som mal počas ostatného vydania pesničkovo-esemeskovo-nostalgickej šouky. Prestal ma už totiž baviť akútny nedostatok základnej profesionality spevákov, ktorí prídu „vzdať hold“ legendám populárnej hudby.  

Zdroj: RTVS

Priatelia, legendy popu sú legendami popu najmä preto, že zložili (prípadne interpretovali) pesničky, ktoré sú POPulárne. Priam zľudoveli. Legenda v slovnom spojení znamená, že sa nebavíme v podstate ani o nikom výrazne mladšom ako päťdesiat rokov. Aspoň myslím, keď si spomínam na Pavla Hammela, Petra Nagya, Tublatanku, Richarda Müllera a spol. Pesničky, ktoré ich preslávili majú aspoň dvadsať, no i takmer štyridsať rokov.  

Texty poznajú naspamäť žandári, predavačky, inžinieri, no jednoducho všetci, ktorí  mali v posledných tridsiatich rokoch uši a rádiový prijímač. Len hviezdy súčasnej slovenskej hudby asi nie. Asi boli a sú príliš zamestnaní vlastnou tvorbou, aby sa spolu so zvyškom národa naučili texty najväčších slovenských hitov. Prípadne sa vymedzovali voči mainstreamu ignoráciou.  

Ale totálnou. Najprv ťaháky na zemi, potom ťahák na dlani (Dan Bárta má ale moje sympatie, lebo to aj priznal, aj nie je Slovák a pekne po slovensky zaspieval). Vrchol pri Žbirkahite Marcela Palondera. „Lálálálá, hmhmhm“. Neviem, či sa trápnejšie cítil Meky v kresle pre hosťa, alebo diváci a fanúšikovia,  čo ich trapas mrzel v štúdiu STV či doma pri televízore.  

Najbližšie budú „legendovať“ Elánisti, hrozí teda pokračovanie seriálu Čím horšie (na pódiu), tým lepšie (čísla sledovanosti). Vrchol bude, keď interpret zabudne text „Navždy sa zachová, v pamäti stužková.“ Snáď sa podarí mu vyhnúť. Chceme tak veľa? 

Tuším cez víkend bolo načim odovzdať hotové kandidátky do najbližších volieb do NR SR. Mohol som tušiť, že termín podania bude znamenať srandy kopec týždeň pred ním. Na desiateho marca som si zariadil voličské voľno, môžem sa sledovaniu boja o hlasy naivných daňovníkov prizerať s ešte uvoľnenejším úsmevom na perách.  

Lebo ako inak sa dá nazerať na slovenskú politickú scénu? Iste, aj plakať sa dá. Ja radšej plačem slzy smiechu. A o tie nebude v predvolebnom boji núdza. Prvé mi už takmer stekali po lícach. Videl som nadpis tlačovej správy serióznej spravodajskej televízie. „Nora Mojsejová hitom webu ta3.com.“

Zdroj: SITA

Pochopil som okamžite. Odkúpená strana bývalého riaditeľa Markízy premenovaná na SSS (o jednu, síce snáď malú voličskú základňu má možno postarané) prezentovala svoje predvolebné ambície. A pracujúca Slovač prepla rozpracované excelovské tabuľky v bratislavských bizniscentrách za stream spravodajskej televízie. 

Pobavili sa, určite. Ja som videl len asi dve zostrihané polovety v hlavných správach. Neviem už, čo je v politike smiešne a čo smutné. Predsedníčka odkúpenej strany s troma „es“ v názve je niekde medzi tým. Spolu s ostatnými, odteraz kolegami. Pre nemecky hovoriacich čitateľov ponúkam na margo témy vtipnú reklamu na nemeckú spravodajskú televíziu. U nás posolstvo platí rovnako.

Pavol z Facebooku na moju výzvu zareagoval linkom na článok s videom z priemyslenej kamery v žilinskej lekárni. Oceňujem, lebo takých videí a tipov nikdy nie je dosť.  

• Divoké nákupy telerozhlasu budú vyšetrovať

• RTVS plánuje vyrovnaný rozpočet aj veľké investície

Diskusia (1 príspevkov)