V piatok sa to začne. Päť rokov sme čakali, štyri dni už vydržíme. Začnú sa majstrovstvá sveta v hokeji. Podujatia ako toto vyvolávajú v Slovákoch to „najlepšie“ – frflanie na každého a všetko spojené s hokejom a zároveň nehynúcu lásku k mužstvu. Pripravené sú aj televízie, rádiá, noviny a všetky formy reklamy.  

Ak nepatríte k hokejovým fanúšikom, verím, že ste využili jednu z mnohých akcií u predajcov čiernej techniky a zakúpili si druhý televízor do domácnosti. Tipujem, že chlapi radi oželejú kvalitu obrazu (budete mať predsa novší model) za pokoj s ovládačom v ruke. Úplne najlepšiu obrazovku na Slovensku som videl v nedeľu na poslednom hokejovom prípravnom zápase na zimnom štadióne v Bratislave.  

Veľká kocka nad ľadovou plochou ma ohúrila. Obraz na nej bol dokonalý, googlil som po zápase aby som sa uistil, že bol v HD kvalite. Nedozvedel som sa, no i tak som o tom presvedčený. Z ampliónov (no dobre, z isto superkvalitného zvukového systému) hrali jednu hymnu za druhou. Nech sa ľud baví, hoci na Mojsejovi, bo aj toho odohrali. 

Zdroj: TASR

Chýbala však hymna STV – My sme tu doma! Čudujem sa, prečo. STV robí jeden biznis s hokejovým zväzom za druhým, niektoré zmluvy za relatívne malé sumy sú prístupné na internete. Keď predávajú Deduška Večerníčka, kde je problém speňažiť dobrú a chytľavú vec? Ani nemusíme hrať proti odvekým českým rivalom, aby jedno video na tej krásnej kocke stačilo na pobláznenie desať tisíc divákov.  

Okrem výsledkov NHL, čo z obavy o národný tím sledujem ráno čo ráno, odkedy sa začali vyraďovacie body, sledujem aj väčšinu rozhovorov, článkov, upútaviek. Tak ako rozhovor s prezidentom SZĽH pánom Širokým v magazíne Teraz to príde na Trojke. Dozvedel som sa, že LEN mesto Bratislava môže za to, že štadión MUSEL rekonštruovať a ešte k tomu za TOĽKO peňazí. Super, skoro som slzu vyronil. Otázka, či si musel aj postaviť hotel na mieste, kde mohlo stáť veľkokapacitné parkovisko, nepadla. Ani som ju pravdupovediac nečakal.  

Hádajte, ktoré relácie ako jediné cielene vyhľadávam v programovom týždenníku, keď skúmam kolonky s názvami verejnoprávnych kanálov? Áno, retroprogramy. Zdá sa mi, že v ostatnom čase ich chvalabohu pribúda. Noc v archíve nie je jediný kúsok, ktorý si krúžkujem. 

Zdroj: vysielanie Dvojky STV

Hoci pred týždňom v nedeľu som hromžil, že relácia s podtitulom Pre mladých nebola reprízovaná kvôli ženskému tenisu na Dvojke. Zodpovedných za program našťastie osvietilo a opakovanie nasadili na Veľkonočný pondelok. Vidieť za hodinu Drobčeka, Dancúľa, Kuka, počuť roky nepočuté zvučky do Poďte s nami, Ma-tel-ka a podobne bolo pre mňa nostalgickým zážitkom, ktorého sa tak skoro nezbavím. Nič na ňom nepokazili ani dokrútky, ktoré už boli použité v iných vydaniach relácie.  

Špeciálne dobré sú Retro noviny, tie bavia moju generáciu a starších tak na Dvojke ako na spravodajskom programe ČT. Páči sa mi, že sa nenechá zahanbiť ani športová redakcia. Reprízuje staré vydania Tanga, či O.K. Hokej. Srandy je tam rovnako požehnane. 

Neviem, čo je na návratoch do športovej histórie lepšie: spomienky na úspechy športových klubov, futbalové  či hokejové škandály, videá, kde hráči mali oveľa dlhšie vlasy a oveľa tesnejšie trenírky i staré hokejové dresy, či o desať rokov mladší redaktori. Mrzí ma len  jedno. Po MS v hokeji Trojka skončí a s ňou aj O.K. hokej a Retro Tango.

Vždy tvrdím a tvrdiť budem, že jeden historický program by STV mať mohla. Náklady na prevádzku veľké byť nemôžu. Naplniť program archívnymi kúskami musí byť hračka. A keďže sledovanosť sa aj tak nesleduje, kde je problém?

Zdroj: Čas.sk

Eva: Športu síce veľmi nerozumiem, ale mám taký pocit, že futbal sa hrá na trávnatom ihrisku.

• Čo je štátne, to je v poriadku (Politické debaty pod lupou)

• Týždňovka: Koho zaujíma kráľovská svadba?

Diskusia (1 príspevkov)