Týždňovka 9 mája Pamätáte sa ešte, aké boli tri úplne najväčšie mediálne témy, ktoré som v Týždňovke riešil pred týždňom? Blahoslavenie Pápeža Jána Pavla II., otvorenie Majstrovstiev sveta v hokeji a svadba Jeho kráľovskej výsosti vojvodu z Cambridge, grófa zo Strathearnu a baróna z Carrickfergusu. Ešte pred desiatimi dňami sme ho poznali ako Princa Williama.

Pamätáte si na niečo z toho ešte dnes? Okrem hokeja (tomu bude patriť veľká časť dnešného textu, tak sa prosím pripravte) boli ostatné témy potlačené do zabudnutia možno ešte skôr, ako ste sa v týždni k článku dostali. Američania chytili Usamu Bin Ladina. Barrack Obama zvestoval svetu správu, no nebol prvý.

Obyvateľ pakistanského Abbottabadu Sohaib Athar na svojom Twitterri @ReallyVirtual nevedomky informoval svet o akcii vo svojej blízkosti v reálnom čase. V tom čase mal 751 followerov. Dnes má vyše 104-tisíc. Žiadne čísla Charlieho Sheena, no poteší. Vyšiel o ňom článok na CNN.com, oslovili ho reportéri z celého sveta, no najmä z Ameriky. Aj tak sa dá v dnešnom čase získať pätnásť minút slávy.

Nemyslím si o vodcovi Al-Kaidy to, čo poradca pána prezidenta Klausa. Myslím, že Bin Ladin bol skutočný nepriateľ. Svet je bez neho lepší. Aj na jeho dolapení sa ukazuje, akým trendom sa uberá moderná doba. Akciu sledoval v priamom prenose nositeľ Nobelovej ceny mieru, americký prezident so svojíim bojovým štábom. Údajne najdramatickejšie scény prenášané z opačného konca sveta nevideli, no to pokojne môže byť propaganda.

Je dosť možné, že podobné operácie budeme v budúcnosti sledovať naživo všetci. Zdieľať svoje pocity dokážeme so svetom v reálnom čase a nie na tlačovej konferencii o dva dni a na sociálnej sieti o pár minút po nej.

Zdroj: TASR

Naživo som sledoval tri zo šiestich zápasov Slovenskej hokejovej reprezentácie. Pravdupovediac, dávno som nežil športovým podujatím tak ako počas uplynulého týždňa. No dobre, MS vo futbale aj Olympiáda vo Vancouveri boli len pred rokom, ale aj tak. Niet nad možnosť nemusieť pozerať všetky zápasy majstrovstiev v televízore, ale mať ich pod nosom.

Na rozdiel od minulosti, keď som často preferoval prenosy Českej televízie, som – keď už sme tu doma – zostal verný verejnoprávnemu zlepencu. Aj tak by som mohol ČT pozerať len na internete, lebo na druhom kanáli majstrovstvá nevysielajú. Kvalita zvuku, ktorý vychádza z Jednotky a Trojky, sa už miestami dostáva na tolerovateľnú úroveň.

Z minulého storočia je už len audiotexová súťaž s Máriou Pietrovou, ktorá musí svojím spôsobom tak trochu urážať každého poctivého koncesionára. Okrem pravidelného poplatku musí namiesto venovania sa hokeju sledovať krásnu ženu, ako spovedá telefonujúcich, čo sa zaregistrovali na audiotexové číslo. Že sa to RTVS oplatí, za tých pár korún nechať divákov prepínať na konkurenčné vysielanie.

Neprepínal som, keď som zachytil Hokejový dezert, chuťovku na neskorý hokejový večer. Janette Štefanková, čo ju od Nového roka počúvam ráno hovoriť zo Slovenského rozhlasu (Teleráno diéta), mala ako hosťa Zoru Czoborovú. V tom štúdiu pod strechou Orange Arény v Bratislave. Okrem hlavného zápasového a pozápasového menu bolo treba nakŕmiť aj diváčky a divákov čakajúcich na chuťovky. Dobrý bol aj Karol Polák, toho som tiež videl, ako školí moderátora z toho, ako sme kedysi dávno podľahli fáme, že NHL je najlepšia súťaž na svete a dnes na to doplácame. Ako píšem, dalo sa pri obrazovke aj pobaviť.

Tipy: Slovenčina to mala cez víkend ťažké - v Novom Čase aj na Markíze. Vďaka Palovi za tip.

• Nový šéf obchodu v RTVS: Ak Slováci postúpia, reklamu vypredáme

• Michal Gučík k výpovediam: Nejde o žiadnu tragédiu

Diskusia (0 príspevkov)