Osobnosť televíznej obrazovky má svoj jubilejný desiaty ročník úspešne za sebou. A napriek číselnému veku dieťaťa z nej vyrástla televízna dáma, za ktorou sa takmer každý rád obzrie. Vôbec pritom nevadí, že je čoraz sebavedomejšia a drzejšia. Pri dospievaní je to normálne.

Od prvých eventov moderovaných nebohým Tiborom Hlistom ubehlo už neuveriteľne veľa času. Anketa postupne hľadala svoju vlastnú tvár a keď ju našla, paradoxne ju aj stratila. Slovenské odovzdávanie Oscarov však vyzerá na naše pomery tak dobre, že iba málokto je schopný hundrať niečo o údajnom „lacnom kopírovaní“ či „nedostatku originality“.

Tento rok sa OTO presťahoval z historickej budovy Slovenského národného divadla do jeho novostavby v budúcom rozšírenom centre Bratislavy. Na obrazovke nebola zmena priestorov až tak citeľná, aj keď atmosféru veľkoleposti a luxusu to predsa trochu poznačilo. Krásne balkóny či veľký stredový luster totiž akokoľvek dobre nasvietený socialistický realizmus nedokáže nahradiť.

Keď si však odmyslíme tento detail, opäť sme sa mohli pozerať na efektnú scénu, ktorá bola architektonicky na svetovej úrovni. Jednoduchá a pritom neuveriteľné tvárna a variabilná. A našťastie bez akýchkoľvek strašidelných prvkov pripomínajúcich Uragán či Drišľakoviny, ako tomu bolo pred dvomi rokmi. Keby sa kolegovia z Česka prišli inšpirovať, zistili by, že nejde o žiaden veľký zázrak. Základom je pár veľkoplošných videostien a dostatok dobrého vkusu. Svet by bol aspoň uchránený od vizuálnych katastrôf, akou bol naposledy Český lev.

Okrem ľúbivej scény je však dôležité aj to, čo sa na nej odohráva. Potvrdili sa slová Adriany Kronerovej, že tohtoročný OTO bude viac o dianí na pódiu, než o nominačných dokrútkach, ktoré v posledných ročníkoch patrili k tomu najlepšiemu, čo celý večer ponúkol. Čiastočne to vynahradilo výborné úvodné trikové video so zmŕtvychvstaním padlých televíznych hviezd (len ťažko nájdeme na Slovensku niečo porovnateľné) a svoju tradičnú kvalitu si uchovali aj nominačné dokrútky v hereckých kategóriách.

Pre správne prehrávanie videí potrebujete mať nainštalovaný
Adobe^® FLASH PLAYER. Prosím kliknite na ikonku pre spustenie inštalácie.


Dôležité upozornenie: po stiahnutí inštalačného súboru, skôr ako ho spustíte zatvorte všetky okná Vášho prehliadača. Ak máte prehliadač Mozilla Firefox, zatvorte aj okno so zoznamom sťahovaných súborov, ak ho máte otvorené.

Po inštalácií sa zmeny prejavia až po zatvorení všetkých okien Vášho prehliadača a opätovnom spustení.

Napríklad také speváčky však žiadnu dokrútku nepotrebovali. Komické vystúpenie dvojice Štúr a Malachovský bolo jedným z highlightov a príjemných prekvapení celého priameho prenosu. Vtipnejšie než všetky diely Ooops! dohromady.

Scenár sa opieral o viaceré reminiscencie z minulého roka. Či už úvodným „hľadaním moderátora“, alebo prezentovaním „zatrpknutých skrachovaných hviezd“ v podaní Juraja Mokrého a Michala Hudáka, ku ktorým pribudol Štefan Skrúcaný. Moderátori sa napokon vykľuli z posledných dvoch menovaných a z tejto pozície sa pustili do vyrovnávania si účtov s celým zvyškom šoubiznisu.

Ostrá irónia a sarkazmus Hudáka a Skrúcaného celý večer balansovala na hranici dobrého vkusu a nie všetky fóry sa dočkali očakávanej reakcie. Niektoré oprávnene. Celkové tempo a skladba programu však boli nastavené ďaleko lepšie než pred rokom a divák ani po vyše dvoch hodinách bez verejnoprávnosťou vynútenej možnosti odskočiť si na toaletu neumieral od nudy. Zabávali aj výborné spevácko-tanečné vystúpenia a potešila dôstojná spomienka na osobnosti, ktoré už tento svet opustili. Prečo sa ich však na obraz dostalo iba asi päť, nevedno.

Negatívneho veľa nebolo. Po štvordňovom skúšaní išlo všetko ako po masle. Režisér si však zabudol urobiť poriadky v hľadisku, takže zábery pomerne často narúšali vznášajúce sa hlavy pobehujúcich celebrít. Detail, ale značne rušivý. Dobre padla osviežená grafická výbava od spoločnosti Digitrixx, ku ktorej niet výhrad.

Naďalej však ostáva záhadou, prečo si moderátori a moderátorky v televíznych kategóriách nezaslúžia oddelené nominácie, ale sú hádzaní do jedného vreca bez ohľadu na pohlavie. Zmena by výsledky nepochybne spestrila a moderátorov zrovnoprávnila s hereckou či speváckou obcou, ktorá mužské i ženské kategórie z neznámych dôvodov má. Ale čo už, aj tak je umenie odovzdať pätnásť sošiek v krajine, kde sa miestny šoubiznis dokáže stretnúť aj v nákladnom výťahu.

Úplne bez zmien však jednotlivé kategórie neostali. Tak ako do nich minulý rok pribudla „odborná cena“ so sexy názvom Program branding, tak sa tento rok odporúčala do zabudnutia. Väčšine bežných divákov zrejme dodnes víri hlavou, o čom vlastne bola. Rozmach pôvodnej seriálovej tvorby sa zas pričinil o rozdelenie kategórie Seriál roka na dramatický a komediálny. Jojka si vďaka tomu pripísala jednu cenu k dobru, keďže sitkomy vyrábala v uplynulom roku jediná. Rozpačito pôsobilo bez akéhokoľvek vysvetlenia či nominácií udelenie Ceny Života Martinovi Mózerovi z TV Joj či víťazstvo "slzopudnej" relácie Modré z neba v kategórii Zábavný program.

Každopádne, OTO uzavrel svoju prvú desaťročnicu v špičkovej kondícii. Ostáva dúfať, že ho bude mať kto odvysielať aj o rok. Nezdravý vývoj v STV podčiarkuje aj fakt, že tento rok obišla úplne naprázdno.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.

• Týždňovka: Nie je všetko super, čo je na OTOvi

• Umelecká solidarita

Diskusia (13 príspevkov)