Televízia Články
STV treba zrušiť!
Pred víkendom Vám prinášame zaujímavý komentár Veroniky Farskej, ktorá uvažuje nad možnosťou zrušenia verejnoprávnej televízie a jej nahradením producentom verejnoprávnych programov.
Prišla som na to, že Slovenskú televíziu treba zrušiť. Od čias nežnej revolúcie sa stále bojíme (boja), že bude sprivatizovaná. Nečudujem sa, televízia je vplyvné médium. Lukratívna je aj pre zahraničný kapitál, ktorý z času na čas v istých kruhoch lobuje. Na druhej strane existujú sily, ktoré tomu bránia, z poctivých aj nepoctivých dôvodov. Zo strachu bojujú proti každému riaditeľovi, nedôverujú, hádžu polienka pod nohy. V takej atmosfére každý riaditeľ zlyhal, hoci to mohol myslieť úprimne. Aj o súčasnom riaditeľovi si mnohí myslia, že slúži zámerom budúcej privatizácie. K tomuto záveru ich mohlo viesť niekoľko faktov ako masové prepúšťanie, založenie niekoľkých dcérskych spoločností a finančné transakcie medzi nimi, i bojkotovanie doterajších externých spolupracovníkov v duchu hesla, že každý kto predtým fungoval na televíznom trhu je podozrivý.
Súčasný stav je taký, že všetci sa hnevajú. Politici sa hnevajú kvôli vplyvu, komerčné televízie sa hnevajú na nekalú konkurenciu, producenti sa hnevajú, lebo nemajú pre koho vyrábať, umelci sa hnevajú, že sa im nedostáva patričnej (žiadnej) úcty a televízni tvorcovia sa hnevajú na osud, že sa nenarodili v Košiciach. No a na záver aj koncesionári sa hnevajú na vysoké poplatky.
Pochybujem o tom, že sa tento stav zmení akoukoľvek výmenou. Koho vymeniť? Riaditeľa, Radu STV, zamestnancov alebo vládu? Okrem koncesionárov všetko už bolo vymenené. Východiskom by bolo verejnoprávnu televíziu zrušiť. Nech „verejnoprávna služba“ ( keď sa konečne dozvieme od politikov a mediálnych expertov čo to vlastne to je) sa poskytuje inak. Musí byť verejnoprávna televízia vysielateľom, výrobcom, zamestnávateľom a zároveň správcom ozrutnej budovy a tomu príslušných pozemkov? Tak sme to mali aj za socializmu, ale vtedy sme si ešte platili aj noviny aj štátnu propagandu...
Verejnoprávna služba by sa mohla realizovať sprostredkovaným spôsobom.
Dramaturgia. Najskôr by bola vytvorená organizácia (hoci aj mini-verejno-právna forma), ktorej úlohou by bolo „slúžiť veciam verejného alebo iného spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej spoločnosti, utvárať vo vysielaní priestor pre pluralitu názorov, bez uprednostňovania záujmov len jednej politickej strany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti alebo náboženského vyznania a viery a podporovať rozvoj umeleckej tvorby, kultúry a vzdelania.“ (Zákon o STV). Tá by určovala by čo treba vyrábať, kto bude vyrábať a kde sa to bude vysielať. Nemusela by všetko objednávať, mohla by hotové programy aj kupovať, napríklad dokumenty. Aby sa zabránilo všadeprítomnej korupcii dala by som jej povinnosť vypisovať súťaže na každú dodávku nad 50 tisíc. Na rozdiel od doterajšej praxe by sa ku každému zvonka prijatému námetu musela vyjadriť a tak potvrdiť autorstvo. Zamestnanci by námety vymýšľať nesmeli .
Výroba. Televízne noviny, program pre deti a mládež, dokumentárne filmy by na objednávku vyrábali súkromní producenti a program pre menšinové skupiny a vzdelávacie programy by iniciovali rôzne vládne a mimovládne organizácie. Športové prenosy, hitparádu a zábavne programy trh vyriešil, netreba sa obávať. To som vymenovala všetky druhy programov, ktoré sú uvedené v definícii programovej služby (Zákon o Slovenskej televízií). Je tam ešte napísané, že to má byť postavené na zásadách demokracie a že informácie majú byť nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné, vyvážené a pluralitné. To však nie je špecifikom „štátnej televízie“ , túto povinnosť majú aj komerční vysielatelia .
Vysielanie. Programy bude možné vysielať na ktorejkoľvek televíznej stanici, záleží aké bude kritérium, napríklad sledovanosť, cena, dôveryhodnosť. Viem si predstaviť, že každý druh programu môže byť vysielaný na inej stanici , podľa vzorky divákov a tiež si viem predstaviť vysielanie v bývalej STV, ak zasiahne správnu cieľovú skupinu. Vysielať by sa mohlo samozrejme aj cez internet. Povinnosť platiť koncesionársky poplatok by občanom samozrejme zostal, rozdiel by bol v tom, že balík financií by sa prerozdeľoval medzi schválené projekty spĺňajúce kritériá verejnej služby.
Výhod takého riešenia vidím viac. Prestane „handrkovanie“ o televíziu v Mlynskej doline. Nech si ju kúpi kto chce. Keď nedostane koncesionárske poplatky bude to normálna komerčná televízia a to ani nebude musieť zmeniť programovú štruktúru. Naša verejnoprávna inštitúcia by fungovala efektívne, mala iba niekoľko desiatok zamestnancov, sídlila by v malej budove. Úspory by boli aj pri výrobe programov. Všetci predsa vieme, že malé firmy vyrábajú efektívnejšie.
Chcem odpovedať aj na otázky skeptikov. Čo ak sa systém bude zneužívať? Čo ak program bude tendenčný, neobjektívny a žiadna televízia ho nebude chcieť odvysielať? Predsa nikto nebude riskovať stratu licencie alebo finančné sankcie. Problémy určite budú aj ďalšie. Ale bude to lacnejšie a všetci dostaneme to čo chceme. Všetko je to možno fikcia, ale je dôležité diskutovať, pretože dianie okolo STV už začína byť únavné. Možno práve my, ľudia z druhej strany, pomôžeme nájsť správnu formu.
