Slovenská televízia ako prvá na našom televíznom trhu využíva bohaté možnosti virtuálneho štúdia. Už pri jeho zakúpení sa viedli debaty, či to bola pre STV dobrá investícia. Nejasná bola aj finančná hodnota celej transakcie: v rozhovore pre týždenník Formát (č. 3/2004) R. Rybníček poznamenal, že virtuálne štúdio stálo 10 miliónov korún. STV však ešte počas roka 2004 dokúpila niekoľko komponentov, čo podľa niektorých odborníkov mohlo cenu takmer zdvojnásobiť. Pozrime sa teda ako STV s virtuálnym štúdiom pracuje a ako sa k tejto technológii stavajú ostatné televízie na trhu.

STV dnes z virtuálneho štúdia vysiela 11 titulov: Denné správy, Správy STV, Správy a komentáre, Ranný magazín, Detské správy, Góly body sekundy, Reportéri, Odpovede z obrazovky, Odpískané, Extra a SOS. Pripravuje sa aj vysielanie relácie O 5 minút 12.

STV používa riešenie spoločnosti Orad. Táto firma dodala virtuálne sety mnohým svetovým televíziam a v roku 2000 bola odmenená aj cenou Emmy Award. Na svojej internetovej stránke prezentuje nekonečné možnosti virtuálneho štúdia, pri zmienke o STV ponúka obrázok prvej scény Správ STV. Ten, kto chce porovnávať virtuálne štúdio STV s inými, by si mal túto stránku rozhodne pozrieť, na webe nájdete informácie aj o zakúpení štúdia českou TV Prima, ktorá je prezentovaná ako „leading Czech broadcaster“.


Ako prezradil grafik STV Patrik Sýkora, samotné virtuálne štúdio okrem ľudí v réžii obsluhuje jeden človek. Konečné rozhodnutie o vizuáli zostáva v kompetencii manažmentu STV. Napríklad, pre Správy sa vychádzalo z navrhovaných štyroch variant, ktoré vypracoval architekt, následne sa skúmajú názory grafikov a v tomto prípade aj intendanta Jednotky a šéfa spravodajstva. P. Sýkora: „Aj ten variant, ktorý prešiel bol ešte dosť zmenený kvôli tomu, že samotný nadhľad vo virtuálnom štúdiu je vizuálne veľmi odlišný od návrhu.“

Spravodajské relácie sú podľa Sýkoru technicky najnáročnejšie, práve najviac kritiky z externého prostredia smeruje na scénu štúdia Správ STV: výsledkom virtuálneho štúdia sú vraj chladné a nereálne scény. Odpoveď je však jednoduchá, všetko závisí od toho, ako sa scéna „nakreslí“ v počítači. V prípade správ nechcú v STV realitu prezentovať z „nereálneho“ virtuálneho štúdia a snažia sa nájsť kompromis medzi možnosťami techniky a charakterom spravodajstva. Grafici STV si však vedia predstaviť aj to, že časom sa bude moderátor správ prechádzať pomedzi stĺpce grafov. No, dnes ešte tvrdia, že možnosti virtuálneho štúdia sú obrovské, ale jeho technické obmedzenia spoznávajú až priamo pri práci. Navyše, všetky návrhy treba niekoľko krát vyskúšať, čo si vyžaduje veľmi dlhý čas.

Patrik Sýkora si myslí, že voľba STV bola správna: „výčitka ohľadom nereálnosti prostredia spravodajstva je iba zbytočne nafúknutá bublina, pretože každá televízia, ktorá zakúpila virtuálne štúdio, ho ako vlajkovú loď použila pre scénu spravodajstva. Myslím si, že je to iba forma ako ovplyvniť verejnú mienku.“ Podľa neho ak hovoríme o nevýhodách, musíme spomenúť hlavne tie technické, ktoré nedovolia využiť jeho kapacitu v niektorých prípadoch. „V prvej spravodajskej scéne sa nám stalo, že pri pohybe kamery nestačila virtuálna jednotka prepočítavať jednotlivé segmenty a v obraze celé štúdio poskočilo. Dnes vieme predísť aj tomuto. Takže, tak isto ako môže vypadnúť kamera, resp. režijný pult, môže vypadnúť aj virtuálne štúdio, v takom prípade máme pripravený záložný systém, ktorý vieme v priebehu niekoľkých minút spustiť.“ Ako sme sa dozvedeli, zásadná zmena scény Správ STV sa v najbližšej dobe nepripravuje: reakcie nie sú negatívne.

Komerčné televízie a virtuálne štúdio

Z troch slovenských komerčných televízii na otázku, či plánujú v budúcnosti zakúpiť virtuálne štúdio odpovedala kladne len televízia JOJ. Jej hovorca Ľudovít Tóth pre Mediálne.sk poznamenal, že aj z iných televízií je zrejmé, že virtuálne štúdio nie je všeliekom. Súčasné štúdio pre Noviny JOJ im vyhovuje a radikálne zmeny do jeho vizuálu v čase rastúcej sledovanosti Novín nepovažujú za vhodné. TV JOJ v súčasnosti interne využíva jedno štúdio.

Predstavitelia TV Markíza sa domnievajú, že súčasné vysielanie tejto televízie stále pôsobí moderne a technologicky prebieha bez problémov a preto si vystačia aj bez virtuálneho štúdia. Vedúca PR TV Markíza Ivana Semjanová dodáva, že len vstupné náklady odhadli na niekoľko desiatok miliónov korún a hoci pre často sa opakujúce relácie sa znižujú náklady na stavbu scény, vo všeobecnosti sa vizuál programov hodnotí ako chladný. „TV Markíza v súčasnosti nevyrába reláciu, pri ktorej by efektívne dokázala využiť všetky možnosti virtuálneho štúdia a zabezpečila by návratnosť investície. V prípade potreby dokážeme štandartnými technológiami vytvoriť ilúziu virtuálneho štúdia, ako je to v prípade relácie F 15 .“ Pre kúpu virtuálneho štúdia by sa Markíza rozhodla len v prípade, ak by vyrábala reláciu v ktorej by vedela využiť možnosti, ktoré táto technológia ponúka.

Pre TA3 virtuálne štúdio nespĺňa ich predstavy o štúdiu, pretože samotná virtualita je v rozpore so základnou filozofiou TA3, ktorou je realita nielen v obsahu vysielania, ale i vo forme. Olívia Trnkalová , PR manager TA3 stručne hodnotí : „Virtuálne štúdio nepovažujeme za vhodnú formu scény pre spravodajstvo vo všeobecnosti. Zakúpiť ho neplánujeme“. Otázkou zostáva, či by vôbec v obmedzených priestorových možnostiach TA3 bolo možné zamýšľať sa nad kúpou tejto technológie.

Slovenská televízia tak bude naďalej ako jediná na Slovensku posúvať hranice využitia virtuálneho štúdia. V susednom Česku vysiela spravodajstvo z virtuálneho štúdia TV Prima, o zmene vážne uvažuje aj TV Nova. Napríklad v Poľsku je toto riešenie používané aj pri bežných denných reláciách (napr. súťažiach). Na rozvinutom nemeckom trhu technológiu využíva pri spravodajstve napríklad PRO 7 lebo RTL.

• Týždňovka Bohumila Stejskala 11/2005

• Nautik: ako to vidia odborníci?

Diskusia (5 príspevkov)