Televízia Články
Slabé Správy STV, alebo v čom je pes zakopaný
Spravodajstvo a publicistika vo verejnoprávnej televízii je v súčasnosti jedným zo slabších článkov programovej ponuky verejnoprávnej televízie. Klasicky ponímanú publicistiku zastrešuje iba relácia Reportéri, ktorá v mnohých ohľadoch síce dokazuje svoju životaschopnosť a opodstatnenosť, no sizyfovsky musí pracovať na väčšej serióznosti, transparentnosti a vyváženosti pri spracovávaní tém.
Spravodajstvo a publicistika vo verejnoprávnej televízii je v súčasnosti jedným zo slabších článkov programovej ponuky verejnoprávnej televízie. Klasicky ponímanú publicistiku zastrešuje iba relácia Reportéri, ktorá v mnohých ohľadoch síce dokazuje svoju životaschopnosť a opodstatnenosť, no sizyfovsky musí pracovať na väčšej serióznosti, transparentnosti a vyváženosti pri spracovávaní tém.
Teraz bude ale reč o hlavnom spravodajstve, teda večerných Správach STV.
Pre mnohých ale treba pripomenúť dve základné podmienky pre dobré fungovanie spravodajstva.
Po prvé - spravodajstvo stojí peniaze. Ak by sa niekto štítil dať peniaze na výrobu, techniku, technológiu a ľudí a navyše, robil by príliš veľké rozdiely v platoch, ten na to doplatí. Ale aby to zase nebolo len o peniazoch. Po druhé - podstata spravodajstva tkvela a tkvie hlavne v ľuďoch. Scéna, vizuál, grafika, to sú druhoradé faktory, ktoré môžu konečný dobrý efekt len znásobiť. Ide o kvalitu ľudí, o silné témy a ich príťažlivé spracovanie, správnu dramaturgiu a v tomto prípade aj pochopenie podstaty verejnoprávneho spravodajstva. Toto každý vie a nebola tu objavená Amerika. Tak potom prečo to nefunguje?
Prečo sa všetci starajú o obal a nie o obsah? Dnes je kvalitných a skúsených spravodajcov a ľudí motajúcich sa okolo televíznej murárčiny ešte stále ako šafranu. Rastú síce noví, ale mnohí sú odchovávaní na sladkom mlieku plytkého bulvárneho imidžu, alebo ponechaní napospas vlastnému úsudku. Pekné tváre, náušnice, či kravaty ešte nerobia spravodajcov majstrami svojho remesla. Dobré televízne spravodajstvo je ako chod kvalitných hodiniek – všetko musí do seba presne zapadať. V opačnom prípade začnú hodiny meškať, alebo utekať... . V prípade spravodajstva STV ide asi o meškanie – je často pomalé, ťarbavé, témy sú neraz nezáživné a ich spracovanie sterilné až nezainteresované. Vlak ide pomaly a mešká.
Ľudia. Kto ak nie vedenie televízie, kto ak nie vedenie redakcie spravodajstva by malo vedieť kde nájsť kvalitných ľudí, ako objaviť nové talenty a čo urobiť, aby z nich vyrástli kvalitní redaktori, alebo moderátori? Jedine, ak by to nevedeli. Teraz jedna fráza, ale pravdivá a trvalá. Budovanie kvalitného spravodajstva je beh na dlhé trate. Ak nie sú dobré základy, dom sa rúca, zateká, ťahá, fúka, teplo sa vytráca, začína mrznúť.
Dovolím si tvrdiť, že STV od roku 1993 nevychovala žiadneho vlastného kvalitného moderátora, redaktora a reportéra. Príčin je veľa. Dnes je ale šanca začať s niečím, čo Česká televízia dokázala. Išla na to takpovediac od piky a systematicky. Mala jasnú stratégiu a taktiku a dnes má mnohých skvelých spravodajcov a moderátorov nielen v strednom veku (dôveryhodnosť), ktorí vedia ako to robiť. A zrejme vedia aj prečo to robia. Aké sú ale priority pri výbere ľudí do spravodajstva v STV? Čo zaváži najviac? Ako sa s ľuďmi pracuje ďalej okrem podpisu polročných pracovných zmlúv?
Je krátkozraké myslieť si, že za rok – dva, stvoríme kvalitného reportéra. Doba rýchlokvasných hviezd a hviezdičiek je síce ešte stále tu, ale onedlho pominie a zostanú len nepoužiteľné vyhasnuté uhlíky? Spravodajstvo STV je v nezávideniahodnej situácii a vždy aj bolo. Ale keď to dokázali naši západní susedia, je možné, že sa dočkáme aj my. S ľuďmi treba pracovať systematicky a systematická práca stojí peniaze, námahu a čas. Ak bude ale aj naďalej platiť filozofia, že ak sa ti nepáči tak choď, potom sa kvality nedočkáme. Ľudí je potrebné získať, motivovať, učiť ich, náležite ohodnotiť a kvalitných si udržať.
STV by si nemala dovoliť taký luxus, akým je neustála výmena moderátorov a redaktorov, ktorí sa už niečo naučili, ale keďže sa od nich očakávalo viac, lebo doba je rýchla (a píplmetre nepustia...), ocitnú sa odrazu za bránou. Kto ale urobil chybu? STV je povinná starať sa o profesionálny rast nielen nových redaktorov, ale o kontinuálny profesijný rast všetkých členov svojho tímu. Kto iný, ak nie ona má viesť ľudí k serióznosti, kvalite, objektívnosti a ukázať že bulvár je dnes síce sledovaný, ale skutočné hodnoty pretrvajú a že pravé spravodajské remeslo ešte nevymrelo.
Ale nejde len o redaktorov a moderátorov. Pozerá sa niekto aj na kvalitu vedenia redakcie? Sú kvalitní vedúci jednotlivých vydaní, režiséri, produkční, kameramani a ďalší? Kto to posúdi? Oni sami? Manažment televízie? Existuje tá sila, či autorita, ktorá povie: ty si dobrý a ty slabý! Slabý z kola von! Skúsenosť ešte nemusí byť zárukou kvality, ale aj môže. Televízna tvorba sa posúva ďalej, doba pokročila, myslenie sa vyvíja, postupy menia. Čo platilo včera, dnes už nemusí. To všetko je však v STV stále len v rovine dlhodobého záujmu.
Mnohé iné relácie nabrali nový dych, inú kvalitu, no Správy STV sú v kŕči. Je to kŕč strachu ľudí nerobiť chyby? Kŕč strachu z manažmentu? Kŕč z nejasných a nejednoznačných kompetencií? Kŕč z kamarádšaftovania? Ak generálny riaditeľ STV dokázal postaviť „novú“ televíziu, prečo nedokázal postaviť nové spravodajstvo? Moderné, dynamické, pružné, príťažlivé, zaujímavé, ale pritom verejnoprávne? Dá sa také spravodajstvo robiť? Alebo – je vôľa také spravodajstvo stvoriť? A navyše nezávislé a objektívne? Dá sa to: peniaze, ľudia a správne rozhodnutia.
