Televízia Články / 28.3.2007 Streda
Preplnená káblovka ubližuje slovenským televíziám
Slovenské televízie ani zďaleka neovládajú celý trh. Peoplemetrové merania im prisudzujú iba približne 75-percentný podiel. Podľa najnovšieho prieskumu MML je napríklad maďarský RTL Klub piatou najúspešnejším stanicou a dosahuje vyššiu sledovanosť ako TA3. Zahraničné médiá vyplnili voľný priestor a patrične na tom profitujú.
Slovenské televízie ani zďaleka neovládajú celý trh. Peoplemetrové merania im prisudzujú iba 75-percentný podiel. Podľa najnovšieho prieskumu MML je napríklad maďarský RTL Klub piatou najúspešnejším stanicou a dosahuje vyššiu sledovanosť ako TA3. Zahraničné médiá vyplnili voľný priestor a patrične na tom profitujú.
Na Slovensku mali zahraničné televízie vždy výrazné postavenie, na Budapešť či Viedeň sa prepínalo od nepamäti. Expanzia káblových televízií v druhej polovici 90. rokov doteraz neustala, etablovaní maďarskí a českí vysielatelia u nás plánujú ostať i napriek problematickému nastaveniu vysielacích práv na akvizičné programy. Pre slovenské televízie na slovenskom trhu to znamená, že skutočná veľkosť trhu je len približne 70 % - iba asi 70 zo sto divákov môžu slovenské televízie predať inzerentom, o to menší je aj objem peňazí, ktoré do segmentu tečú.
Nova definitívne minulosťou.
Slovenčina je podobná češtine, no o televíznych trhoch oboch krajín to neplatí. U našich západných susedov jednoznačne dominujú tamojší vysielatelia. Nova, Prima a štyri kanály ČT získali v minulom roku podľa peoplemetrového merania ATO – Mediaresearch súhrnný podiel 93,4 %. Podobné výsledky u nás dve stanice STV, Markíza, JOJ a TA3 nikdy nedosiahli. Práve české stanice im ukrajujú najväčšiu časť z koláča sledovanosti – spravidla na úrovni 9 až 11 percentných bodov. Za ich pôsobením na našom trhu však netreba hľadať nič iné, než peniaze. “Má to finančný efekt. Súhlas na šírenie signálu je, samozrejme, poskytovaný za poplatok,” priznáva hovorca ČT Martin Krafl.
Nuda na Slovensku skončila odchodom TV Nova.
Napriek tejto finančnej výhodnosti sa zo Slovenska v minulosti stiahla Nova. Jej postavenie bolo mimoriadne silné – aj po štarte Markízy dosahovala 10-percentný podiel na trhu a predstihovala druhý program STV, Lunu i VTV. V roku 2002 však vtedajší riaditeľ Novy Vladimír Železný odmietol vydať slovenským káblovým operátorom súhlas na šírenie signálu – údajne pre nevysporiadané autorské práva pre naše územie. Jeho postup nenasledovala ani Prima, ani Česká televize. “Nemáme problém poskytovať naše stanice okrem ČT 4 Sport. My poskytneme súhlas na retransmisiu, ostatné práva potrebné na používanie autorských diel či umeleckých výkonov musí získať partner,” vysvetľuje Martin Krafl.
Prima sa k problematike vysporiadania práv nevyjadrila, Nova trvá na pôvodnom stanovisku. “Spoločnosť CET 21 vlastní licencie k reláciám zaradeným do programu Novy, oprávňujúcim CET 21 vysielať ich zväčša iba v Českej republike. CET 21 teda nie je oprávnená umožniť vysielanie Novy na Slovensku,” tvrdí hovorkyňa Veronika Šmítková.
Stiahnutie sa zo slovenského trhu bolo pre Novu v roku 2002 logickým taktickým krokom, vtedy totiž uvádzala na trh svoju slovenskú sestru TV JOJ. Dnes má ďalšiu prekážku k návratu - sesterskú Markízu.
Preplnená káblovka.
Konkurenciou pre slovenské televízie nie sú iba ČT, Prima či maďarské televízie, ale aj zahraničné stanice, dabujúce program zväčša do češtiny. Dominantné postavenie v tomto segmente má Zone Media. Spoločnosť okrem prevádzkovania niekoľkých vlastných staníc zastupuje na českom a slovenskom trhu desiatky globálnych vysielateľov “Najväčší záujem je jednoznačne o Eurosport a Discovery Channel. Obe stanice majú na Slovensku 600 000 predplatiteľov. V závese je Hallmark s pol miliónom abonentov a Zone Reality, ktorý možno sledovať v 450 000 domácnostiach. Nedávno však odštartoval filmový kanál MGM Channel, kde distribúcia tiež utešene rastie,” sumarizuje manažérka Zone Medie Anna Lenerová. O úspechu rýdzo káblových televízií nepochybuje: “Ich konkurencieschopnosť je vysoká už len preto, že terestriálne televízie imitujú formáty, ktoré my už máme a vieme, že fungujú.”
Čo ponúka slovenská káblovka?
Slovenskí diváci majú k dispozícii štyri kanály s čiastočným slovenským komentárom či dabingom (Galaxie Sport – do 50%, Discovery Channel – 35%, Animal Planet – 35%, Hallmark – priemerne 5%) a približne 30 s českou lokalizáciou. Najsledovanejšou káblovou stanicou je stanica Spektrum.
O náš trh sa zaujíma tiež Galaxie Sport, ktorá nedávno spustila na Slovensku bilbordovú kampaň k piatemu výročiu. “Galaxie Sport bola od počiatku svojho vysielania česko-slovenskou televíziou. Takmer polovicu našich predplatiteľov tvoria práve diváci zo Slovenska,” tvrdí tlačová manažérka Eva Novotná. Odmieta však konkretizovať, koľko na tom zarobia. “Výnosy sú dôvernou informáciou, ktorú neposkytujeme.”
Stanice takéhoto typu žijú najmä z poplatkov, ktoré im mesačne odvádzajú kábloví operátori. Presná suma je obvykle tajná, spravidla sa však pohybuje na úrovni niekoľkých korún. Napríklad riaditeľ SPI International Ivan Hronec v rozhovore pre Mediálne.sk pripustil, že Film Box za každého abonenta inkasuje 12 korún mesačne. Príjmy z reklamy sú u káblových televízií až druhoradé. Niektoré – ako napríklad Discovery Channel či Animal Planet – ani nepredávajú na Slovensku reklamný čas. Naopak, MTV, VH1, Hallmark alebo Romantica sú otvorení aj lokálnym inzerentom.
Šanca na rast existuje.
Podľa riaditeľa TV Markíza Václava Miku sa môžu slovenské televízie o percentá „ostatných“ televízií uchádzať napríklad ponúknutím titulov, ktoré dosiaľ hľadal na zahraničných staniciach. „Sú to napríklad veľké silné show či vlastný sitcom. Vďaka nim sa nám v roku 2006 podarilo oslabiť pozíciu ostatných staníc a fakticky zväčšiť trh,“ dodal Mika v minuloročnom rozhovore pre týždenník TREND a Mediálne.sk.
