Televízia Články / 16.12.2008 Utorok
Po slovensky alebo zaplatiť
Ministerstvo kultúry chce trestať za rozširovanie slovnej zásoby.
Už žiadny Sale vo výkladoch obchodov v čase výpredajov. Ani asset management, outsourcing či PR v médiách a reklame. Ministerstvo kultúry chystá záťah proti infiltrácii slovenskej reči jazykom západu. Novela zákona o štátnom jazyku, ktorá sa dala pripomienkovať do konca minulého týždňa, má sprísniť dohľad „nad úrovňou jazykovej kultúry v spoločnosti“. Ak si médiá, firmy či marketéri dovolia experimentovať s rečou proti vôli konzervatívnych kodifikátorov slovenčiny, čakajú ich finančné pokuty.
Pod úroveň. Novela má podľa ministerstva kultúry napraviť súčasný stav, keď sa „vo verejných komunikačných situáciách prejavuje pokles jazykovej kultúry“, nadmerne sa preberajú cudzojazyčné, predovšetkým anglické výrazy, ktoré sa navyše „neodôvodnene uplatňujú namiesto vhodných domácich výrazov.“
Pôsobnosť nového zákona sa výrazne nerozširuje. Okrem úradov, školstva či armády naďalej bude platiť aj pre médiá, obchody či inzerentov, ktorí sú povinní v akýchkoľvek textoch, oznamoch, nápisoch alebo v reklamách používať štátny jazyk. Novela by sa po novom mala vzťahovať aj na pamätníky a pamätné tabule – ak si zahraničné štáty či pozostalí budú chcieť oficiálne zaspomínať na svojich predkov či udalosti, text v rodnej reči môže nasledovať až po slovenskom preklade, ktorý musí mať rovnakú veľkosť písma.
Naďalej platia tiež pravidlá, podľa ktorých napríklad reklamy či informačné tabule musia byť najprv v slovenčine a až potom v cudzojazyčnej verzii, ktorá, samozrejme, nesmie byť väčšia ako nápis v štátnom jazyku.
Potrestať. Hlavnou zmenou zákona je, že jazykoví puristi dostanú množstvo príležitostí na obohacovanie štátneho rozpočtu. Dohľad nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku aj dosiaľ vykonával rezort, v prípade porušenia však mohol len poslať jazykovému „páchateľovi“ upozornenie. Ak novela zákona prejde, úradníci rezortu môžu médiám, podnikateľom a firmám po upozornení udeliť pokutu vo výške od 100 do 5 000 eur. Teoreticky za každé cudzie slovo, ktoré sa nepáči kodifikátorom slovenského jazyka. To sa môže týkať dokonca aj nápisov ako Exit na označení núdzových východov či dopravnej značky P+R (park and ride).
Aj odbornejšie publikácie budú musieť byť na pozore, ak si presne neoveria, či jazykovedci nevymysleli slovenský ekvivalent pre infiltrujúci sa „terminus technicus“. Zákon už v súčasnosti hovorí, že používanie vžitých inojazyčných názvov, odborných pojmov alebo pomenovaní nových skutočností je povolené, ale len dovtedy, kým neexistuje vhodný výraz v slovenčine. Ako napríklad pákový ovládač pre joystick.
O vhodnosti používania cudzích výrazov rozhodujú slovenské odborné inštitúcie, predovšetkým Slovenská akadémia vied. Prevláda v nich konzervatívny prístup k jazyku. Slová ako outsourcing či developer sa v Pravidlách slovenského pravopisu nenachádzajú. Ak novela zákona prejde, beztrestne používať sa budú môcť len vtedy, ak ich kodifikátori odobria. To môže trvať – pravidlá pravopisu sa naposledy obnovovali v roku 2000.
Konzultantka Mediálneho inštitútu Slavomíra Salajová považuje peňažné trestanie slovného prejavu za nevhodné: „Zákon má pokutovať skutky, ktoré sú nebezpečné pre spoločnosť alebo zasahujú do práv a slobôd iných. Nemyslím si, že to je prípad používania cudzích slov.“
Preč s češtinou. Zákon sa tiež snaží ešte viac obmedziť používanie češtiny v médiách. To sa podarilo už minuloročnou úpravou audiovizuálneho zákona, ktorý vysielateľom nakázal nadabovať všetky nové zahraničné programy, s výnimkou pôvodných českých. Aktuálna novela zákona o štátnom jazyku ide ešte ďalej. Dabovať či titulkovať sa podľa nej nemusia len príležitostné či nevyhnutné výstupy ľudí v televízii či v rozhlase, ktorých jazykový prejav spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, čím sa rozumie rozprávanie po česky.
S. Salajová však upozorňuje, že českí moderátori
by po nadobudnutí platnosti takéhoto
ustanovenia mohli zabudnúť na pravidelné
vystupovanie v slovenských TV programoch:
„Novela sa teoreticky vzťahuje aj na českých
moderátorov v slovenských programoch –
ich vystúpenie sa nedá považovať len za príležitostné.“



