Televízia Články / 5.3.2010 Piatok
O predaji Pravdy. Ani slovo
Hra na skrývačku v médiách sa opäť začala.
Žiaľ.
Nie je to tak dávno, čo slovenský mediálny trh bol jeden veľký netransparentný neporiadok. Oficiálne nikto nič nekomentoval alebo rovno klamal, neoficiálne celá brandža aj laická verejnosť vedeli, kto za konkrétnym médiom stojí. A hoci viaceré zákony vyslovene vyžadujú preukazovanie priehľadnosti vlastníckych vzťahov, ktoré je v biznise elektronických médií podmienkou pre pridelenie licencie, vďaka čajovým paragrafom a ešte čajovejším výkladom súdmi či regulačnými orgánmi skrývačku nikto neriešil.
História mediálnej neprehľadnosti sa na Slovensku skončila len pred tromi-štyrmi rokmi. Koncom Národnej obrody v roku 2005. Vytlačením Pavla Ruska z Markízy o niekoľko mesiacov neskôr a nasledujúcim ovládnutím televízie skupinou CME. Rozhodnutím neznámeho majiteľa týždenníka Live! o jeho zavretí v roku 2006. Prechodom denníka Pravda v rovnakom roku z rúk Juraja Širokého k britskej spoločnosti Daily Mail.
Zdroj: Flickr / anna gutermuth
Krachom Ruskovho denníka 24 hodín, ktorý v januári 2006 skončil po polroku existencie. Koncom Domino fóra v roku 2007. Oficiálnym vstupom Grafobalu do Ta3. A definitívnym pridelením frekvencií jednému majiteľovi rádia Jemné melódie, ktoré sa v roku 2008 mohli prestať hrať na sieť regionálnych staníc.
Mediálnym „tajomstvom“ zostala snáď už len identita Jakuba Topoľa. A kto vlastní tajuplný Hampden investments, ovládajúci operátora Towercom.
Dôvody pre utajovanie identity? Na jednej strane spomínané legislatívne obmedzenia pre krížové vlastníctvo médií, ktoré majú diskutabilný zmysel, ak ide trh s obmedzeným počtom hráčov (kvôli obmedzenosti frekvenčného spektra). A absolútne žiadny zmysel, ak ide o krížové vlastníctvo medzi rádiami, televíziami a printami.
Druhý dôvod je, že majitelia si uvedomujú dôležitosť znalosti vlastníckej štruktúry médií. A preto žili v naivnej domnienke, že ak sa k svojej hračke nepriznajú, médium bude vyzerať dôveryhodne. A ak si ho ľudia kúpia, uveria, čo v ňom bude napísané. Realita? Televízii Markíza hrozilo nepredĺženie licencie. A Ruskove denníky už nikoho nezaujímali. Pretože fungujúci biznis bol zneužitý pre masírovanie verejnej mienky. A za chuťou ovplyvňovať názory reálny (a poctivý) biznis nebol.
V roku 2010 britská firma, ktorá chcela robiť biznis na printovom trhu, tu už nevidela perspektívu. Nahradila ju spoločnosť, ktorá sprostredkovane otvorene hovorí, že reálny majiteľ sa k svojej akvizícii neprizná. V roku 2010 sa časy prehľadnosti opäť skončili.
- J&T potvrdzuje, že ich ľudia sa môžu podieľať na reorganizácii ekonomiky Perexu: Ohrozenie nezávislosti? Nehrozí, hovorí šéf Perexu Nemček
Komentáre Tomáša Czwitkovicsa na Mediálne.sk každý piatok.
© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.
