Pred poplatkami za verejnoprávne médiá už nebude možnosť úniku. Na novú normu, ktorú pred dvoma týždňami podpísal prezident Ivan Gašparovič, môžu nadávať viacerí – domácnosti bez televízora či rádia, ale aj živnostníci, firmy a organizácie, ktoré budú platiť podľa počtu zamestnancov bez ohľadu na to, či majú prijímač. A tiež tí, ktorým od apríla vznikne poplatková povinnosť aj viacnásobne. Podľa zásuvky. Zákon sa, čo do počtu, najviac dotkne tých fyzických osôb, ktoré by aj v súčasnosti mali platiť koncesionárske poplatky, tejto povinnosti sa však šikovne vyhýbajú. Verejnoprávne médiá tvrdia, že počet neplatičov, ktorí neprihlásili svoj televízor či rádio, sa pohybuje v státisícoch. A kvôli nim im v rozpočte chýbajú stovky miliónov korún. Za pravdu im dáva porovnanie evidovaných koncesionárov so štatistikou – podľa prieskumov vlastní televízny a rozhlasový prijímač 98 až 99 percent domácností. Keďže platiteľom bude od prvého apríla odberateľ elektriny v mieste, v ktorom sa energia využíva na spotrebu bytu či rodinného domu, vlastníctvo prijímačov už nebude podstatné. Na túto skutočnosť sa môže opodstatnene, ale už bez výsledku, sťažovať zvyšné percento domácností, ktoré sa z presvedčenia alebo z finančných dôvodov bráni príjmu elektronických médií. Od poplatku budú oslobodené len tie domácnosti, v ktorých žije telesne ťažko postihnutá osoba. Dôchodcovia a po novom aj ľudia v hmotnej núdzi budú platiť polovičnú sadzbu. Podľa zamestnancov. Nový zákon sa výraznejšie dotkne podnikateľov, firiem, ale aj rôznych organizácií. Živnostníci a firmy dosiaľ platili násobok poplatku podľa počtu prijímačov evidovaných v účtovníctve, od apríla sa výška úhrady bude odvíjať od počtu zamestnancov. Zákon stanovuje niekoľko pásem – najväčší zamestnávatelia s viac než tisíc zamestnancami zaplatia ročne až 168-tisíc korún. Hoci niektorí opoziční politici na prijatý zákon v súčasnosti nadávajú, ministerstvo kultúry za predchádzajúcej garnitúry vypracovalo obdobný „zásuvkový“ zákon, ktorý si tiež pýtal rôznu poplatkovú sadzbu od firiem podľa počtu zamestnaných ľudí. Pripravovala ho aj právnička Slavomíra Salajová, ktorá po príchode nového ministra z rezortu odišla. „Náš zákon bol výhodnejší, pretože na rozdiel od prijatého nezaťažoval živnostníkov a ani občianske združenia,“ hovorí. Vtedajší návrh ukladal povinnosť platiť len právnickým osobám založeným za účelom podnikania. Hlavný cieľ bol, samozrejme, rovnaký – naliať viac peňazí do rozpočtu televízie a rozhlasu. Duplicita na druhú. Podľa S. Salajovej môžu ešte vzniknúť okolo poplatkového zákona otázniky o súlade s ústavou. V mnohých prípadoch totiž musia niektoré domácnosti platiť poplatok aj niekoľkokrát. Ak je napríklad v spoločnej domácnosti na manžela napísaný byt a na manželku ďalší byt alebo dom (spolu s odberom elektriny), manželský pár bude platiť úhradu za verejnoprávne médiá dvakrát. A ak je jeden z partnerov živnostník a zamestnáva troch a viac ľudí, platí poplatok ešte raz, bez ohľadu na to, či sa v účtovníctve niekedy objavil nákup televízora a rádia. Ak podniká aj druhý partner (a zamestnáva viac než troch ľudí), pribudne aj štvrtý poplatok. „Je diskriminačné, ak je jedna osoba spoplatnená dvakrát,“ vysvetľuje S. Salajová. A pripomína, že v extrémnom prípade môže domácnosť platiť dodatočný poplatok aj vtedy, ak v súlade so Zákonníkom práce zamestnáva napríklad upratovaciu službu, opatrovateľku, učiteľa cudzích jazykov a k tomu záhradníka. Hĺbková kontrola. Aj nový zákon o poplatku za verejnoprávne médiá by bol neúčinný, keby neumožňoval kontrolu platičov. Tým, že platenie sa už nebude odvíjať od vlastnenia televízora či rádia, verejnoprávnym médiám odpadá náročné dokazovanie a presviedčanie koncesionárov, aby priznali, že večerná modrá žiara v obývačke nevychádza z horského slnka. Nová obchodná spoločnosť Slovenskej televízie a rozhlasu slúžiaca na výber poplatkov sa môže podľa nového zákona elegantne prehrabávať v rôznych databázach. Primárne na to poslúžia presné a pravidelne aktualizované údaje elektrární, ktoré si platenie účtov za elektrickú energiu prísne strážia.

Je otázne, či sú všetky údaje obsiahnuté v zákone skutočne nevyhnutné. Podľa mňa nie. právnička Slavomíra Salajová

To bol aj dôvod, prečo sa platiteľom poplatku stanú práve odberatelia elektriny. Ak by tieto informácie nestačili, verejnoprávne médiá si údaje môžu vyžiadať aj od katastrálnych úradov. Na kontrolu platičov v hmotnej núdzi s rabatom na poplatok poslúžia registre Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, počet zamestnancov a dôchodcov pomôže overiť Sociálna poisťovňa. Podľa právnikov nie je pri schválenej miere kontroly údajov konflikt s ústavným právom na ochranu súkromia. „Pochybnosti v tomto smere mám len pri paragrafe, ktorý nevymedzuje súčinnostnú povinnosť katastrálneho úradu dosť jednoznačne na to, aby sa z neho dal s potrebnou mierou
právnej istoty zistiť rozsah osobných údajov, ktoré katastrálny úrad smie poskytnúť,“ myslí si ústavný právnik Radoslav Prochádzka, ktorý v iných veciach zastupuje Slovenský rozhlas. Navrhované zbieranie osobných informácií je podľa S. Salajovej v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. „Ináč by ani nebolo možné administrovať údaje o platiteľoch. Je však otázne, či sú všetky údaje obsiahnuté v zákone skutočne nevyhnutné. Podľa mňa nie,“ uzatvára právnička.

• Týždňovka: Návrat Pavla Ruska (vo vnútri hrozienka)

• Týždňovka: BOTO, Bohumilov OTO 2007

Diskusia (9 príspevkov)