Televízia Články
Najhoršie relácie na Slovensku?
Mediálne.sk vás kontinuálne informuje o vývoji televízneho trhu na Slovensku, nie vždy sa však dá pokryť tematickými analýzami jeden text. Našou úlohou je ale v čo najširšej miere informovať a hodnotiť trh v rámci našej sféry pôsobnosti, preto sa v tomto texte sa zameriame na konkrétne hodnotenie titulov televízií, ku ktorým sa štandardne nedostávame: k reláciám, ktoré sú podľa nás nezvládnuté a majú medzery v „televíznom“ prevedení.
Mediálne.sk vás kontinuálne informuje o vývoji televízneho trhu na Slovensku, nie vždy sa však dá pokryť tematickými analýzami jeden text. Našou úlohou je ale v čo najširšej miere informovať a hodnotiť trh v rámci našej sféry pôsobnosti, preto sa v tomto texte sa zameriame na konkrétne hodnotenie titulov televízií, ku ktorým sa štandardne nedostávame: k reláciám, ktoré sú podľa nás nezvládnuté a majú medzery v „televíznom“ prevedení.
V analýzach neustále spomíname fakt, že televízie za posledné obdobie nesmierne pokročili v posilňovaní identity vlastných titulov, v televíznom prevedení, v obsahovej atraktívnosti atď. V neposlednom rade televízie akceptovali množstvo svetových trendov, ktoré v minulosti akoby prehliadali. Vo vysielaní však zostávajú relácie, ktoré akoby išli proti trendom alebo akceptovaným štandardom. Týmto textom chceme poukázať na tie, ktoré sú podľa nás predstaviteľmi tohto „smeru“.
Detské správy (Jednotka STV)
Detské správy sú vo vysielaní STV od januára 2004, od vzniku je formát v podstate nezmenený: v správach, ktoré netrvajú viac ako 10 minút je odvysielaných niekoľko „detských“ reportáží. Problém je však v tom, že obsah a prevedenie správ je tak na míle vzdialený detskému publiku, že si len ťažko nájde svojho cieľového diváka.
Program vychádza viditeľne nie z reálnej situácie, v ktorej sa súčasná generácia detí nachádza, ale spoza stola staršej dramaturgičky. Reportáže teda pôsobia neprirodzene: 12 ročný chlapec s replikou o tom, že aj počítače môžu „ochorieť“ pôsobí dosť nedôveryhodne. Vzdialenosť od reálnej situácie je viditeľná nielen v témach, ale aj na spôsobe vyjadrovania sa detí v úlohách moderátorov redaktorov: je tu síce treba nájsť istý kompromis medzi vzdelávacou a zábavnou funkciou, deti používajúce výrazy vlastné „detskému“ slovníku ich rodičov pôsobia nedôveryhodne. Príkladom zo zahraničia môže byť kanadský seriál Populárna mechanika pre deti.
Chybou Detských správ je teda podľa nás práve umelosť prevedenia a vzdialenosť cieľovému publiku: práve tento fakt je v našom hodnotení kľúčový. Zaujímavý názor od detského diváka si môžete prečítať na serveri Changenet.
Hlavné správy TA3 (TA3)
Problémom Hlavných správ nie je ani tak ich obsah, ako prevedenie. Naša review Hlavných správ TA3, ktorá rozbúrila diskusiu nielen na našom serveri, ale aj v kruhoch odbornej verejnosti vyvolala množstvo polarických reakcií. Jeden z kľúčových argumentov TA3 je fakt, že v prípade TA3 sa jedná o nízkonákladovú televíziu, alebo že v spravodajskej televízií ide v prvom rade o obsahovú zložku. Sú to fakty, ktoré sa nedajú uprieť. Na druhej strane to však nič nemení na skutočnosti, že už len samotný fakt, že sa namiesto pohľadu na newsroom používa fragment zo štúdia relácie V politike je akási nepodarená snaha o pôsobenie na vizuálnu stránku veci.
TA3 sa neprezentuje výsledkami tejto relácie: pred jej spustením patril čas medzi 18:30 a 19:00 medzi najsledovanejšie v rámci týždňa, rate dosahoval hodnotu cca 0,8%. Po spustení Hlavných správ tento čas dokonca utrpel, neskôr sa však opäť vrátil na hodnotu približne 0,8%, v ktorej sa nachádza dosiaľ.
Problémom Hlavných správ TA3 je teda z nášho pohľadu najmä ich prevedenie, prínos pre samotnú televíziu si určite zhodnotí jej marketingové oddelenie.
O 5 minút 12 (Jednotka STV)
O absolútnej slabosti televíznej politickej diskusie Jednotky O 5 minút 12 Slovenská televízia podľa jej predstaviteľov vie, stále ju však necháva v nezmenenej podobe. Relácia, ktorý „nekonfliktným“ spôsobom komunikuje s politikmi druhej úrovne ako jediná z relácií Jednotky neprešla zmenou v rámci relaunchingu v januári 2004. Na chvoste záujmu sa nachádza doteraz, stále však generuje stabilné čísla. Ešte začiatkom októbra manažment ústami Branislava Záhradníka deklaroval snahu vedenia o zmenu, hovorilo sa o začiatku roka 2005. Zmena však stále nenastala a relácia sa do dnešných dní vysiela v podobe diskusie Čo týždeň dal spred takmer 15 rokov.
Počasie JOJ (JOJ)
Počasie na tejto televíznej stanici je skutočne veľmi kurióznym prvkom na našich obrazovkách. Od prvého dňa vysielania TV JOJ ho môžu diváci vídať v navlas rovnakej podobe, navyše v technickej kvalite vlastnej TV Global. Zmenila sa iba zvučka, stopáž relácie a do istej miery aj moderátori. Relácia sa donedávna vysielala ukrytá medzi reklamnými blokmi okolo 20:00, dnes už má stabilný vysielací čas o 19:20, čím sa predĺžila aj stopáž.
Po grafickej stránke sa na relácii zmenila iba jej zvučka, ešte viac sa tak dostal do popredia kontrast medzi kvalitou zvučky a nekvalitou kľúčovaného vizuálu. V relácii sa moderátorky až príliš venujú rôznej televíznej „gymnastike“, čo odpútava pozornosť od informačnej hodnoty. V našom článku o televíznych reláciách o počasí sme sa tejto relácii TV JOJ venovali obšírnejšie.
RaňaJOJky (JOJ)
Relácia, ktorej ratingy nepresiahnu pol percenta a podiel na trhu 10% je pri číslach Telerána (Markíza) alebo Ranného magazínu (Jednotka) absolútnym prepadákom, vysiela sa však stále. Problém nemusí byť ani tak v dramaturgii, ako vo fakte, že televízny trh ranných magazínov je jednoducho presýtený, pričom formát RaňaJOJok je zastúpený v Teleráne, na ktoré sú diváci už osem rokov zvyknutí. Časť divákov, ktorí majú záujem o spravodajstvo ho nájdu napríklad na TA3 alebo v Rannom magazíne. Ranných divákov, tj. asi 6% populácie ranné vysielanie televízne JOJ absolútne nezaujalo, túto reláciu môžeme teda považovať za jeden z najmenej úspešných denných titulov z aktuálne vysielaných relácií na Slovensku. TV JOJ však o úpravách alebo stiahnutí magazínu, ktorý sa paradoxne pýši atraktívnym vizuálnom a scénou, mlčí.
Sedmička (JOJ)
Jediná politická diskusná relácia na obrazovkách TV JOJ. Vysiela sa už od jej počiatkov s nezmenenou scénou. Relácia mala pôvodne názov Jóóój?, jej tvorcovia si zrejme časom uvedomili, že na serióznu politickú diskusiu je to názov pomerne netradičný a nie celkom vhodný. Po presťahovaní televízie z Košíc do Bratislavy preto TV JOJ prevzala kompletnú grafickú výbavu relácie Sedmička z materskej TV Nova, spoločne so samotným názvom. Na moderátorskom poste sa doposiaľ vystriedali 3 ľudia, Renáta Klačanská, v súčasnosti šéfredaktorka časopisu Život, bývalý redaktor STV Jozef Hübel, ktorý sa objavil iba v jednom vydaní relácie a napokon Anna Vargová, Sedmičku uvádza do dnešných dní. Relácii sa niekoľkokrát menila stopáž, v súčasnosti má 45 minút.
Grafická výbava relácie nekorešponduje s ostatnými spravodajskými reláciami TV JOJ: Sedmička si aj naďalej zachovala typické písmenkové mestečko, prebraté z TV Nova, ktoré však už bolo zo všetkých grafických prvkov televízie JOJ dávno odstránené, v tomto prípade však vytrvalo pretrváva. Samotná TV Nova priznala, že táto grafika bola šitá „horúcou ihlou”, kvôli známemu rýchlemu sťahovaniu na Barrandov. Dekoráciu, ak môžeme toto slovo použiť, tvorí modrý záves, aký poznáme z lokálnych televízii a rôznorodé zahnuté žŕdky. Uzatvára ju diskusný stôl a stoličky. Jediným „vylepšením” bolo nahradenie šedej štúdiovej podlahy modrým plastom.
Sparťanské prevedenie scény môže byť argumentované jej nedôležitosťou v takomto formáte, skutočnosť je však taká, že v porovnaní s konkurentmi, aj v podobe diskusií by TV JOJ neobstála. V obdobných formátoch konkurencie často odznievajú rôzne zásadné vyjadrenia, v prípade Sedmičky to však ale nebýva zvykom: môže to svedčiť o istej nevýraznosti diskusie. Spolu so zvučkou bol z TV Nova prebratý aj názov, bohužiaľ ale v súčasnosti nekorešponduje s dramaturgiou, diskutuje sa iba o niekoľkých nosných témach z celého týždňa.
V.I.P (JOJ)
Relácia V.I.P. s Emmou Tekelyovou má závažné problémy hlavne s vizuálom, prevedením a identitou. V upútavkách, priamo v relácii, alebo napríklad v odkazoch v Novinách JOJ sa výslovnosť názvu zásadne odlišuje, buď sa jedná o „vipku“, „véípé“ alebo „viajpí“, ako sa však relácia volá skutočne divákom nikto nepovie. To je však len drobnosť na začiatok. Zvučka relácie, ktorej hodnotenie je len vecou vkusu, absolútne nekorešponduje so scénou, v ktorej sa relácia nakrúca. Vizuál je teda výrazne narušený. Samotná scéna je kapitolou samou o sebe, čierne pozadie, ktoré sme poznali z prvej polovice 90. rokov si Emma Tekelyová doniesla z „bývalej“ STV, scéna však prevedením pripomína minimálne 80 roky minulého storočia, čo ostro kontrastuje so samotnou Emmou Tekelyovou, ktorá sa snaží vyzerať mlado a trendovo.
Rýchle prestrihy a namixované zvuky ako potlesk, smiech či údiv sú vecou, ktorá sa nachádza neuveriteľne mimo všetkým súčasných trendov, réžia relácie sa v nich akoby vyžíva. Celá relácia pôsobí v rámci týchto kontrastov nesmierne chaoticky a patrí medzi vizuálne a režijne najhoršie zvládnuté relácie nielen v rámci TV JOJ.
Vadkerti Talkshow (Jednotka STV)
Pokus STV o odlákanie cieľovej skupiny divákov od sledovania telenoviel k skutočným osudom skutočných ľudí. Ide o prvú osobnostnú dennú talkshow v pravom slova zmysle na slovenských obrazovkách, aj keď podobný pokus už realizovala aj TV Markíza (Vitajte!). Moderátorka Andrea Vadkerti sa inšpirovala viacerými svetovými titulmi, najviac prvkov však prebrala z najpopulárnejšej maďarskej talkshow Monika.
Dramaturgia aj moderátorka sa spočiatku ťažko triafali do formátu dennej talkshow, tento fakt je doteraz vytýkaný relácii, najmä cez osobu moderátorky. Prvá scéna relácie pôsobila naozaj sterilne, nedávala možnosť interakcie medzi hosťami. Postupom času sa navyše scéna upravila tak, že za hosťami bola snímaná tehelná stena štúdia, čo je absolútny prešľap. Kamera s obľubou sníma aj doteraz, v novej scéne, reflektorový strop a priestor nad kulisami, čo je taktiež nesmierne rušivé. V novej scéne toto špecifikum pretrváva. Chladná atmosféra sa taktiež preniesla do novej scény, pritom zámerom tohto formátu je svojim spôsobom preniesť do veľkého štúdia atmosféru útulnej obývačky. Navyše až neuveriteľne pôsobí tolerancia, s ktorou vedenie televízie pristupuje k výsledkom sledovanosti tejto relácie. Nové grafické prvky sú síce výraznejšie, ale nesúrodé.
Problémom relácie z nášho pohľadu je teda nezvládnutie formátu z hľadiska prevedenia, nedarí sa to ani po roku od spustenia relácie.
Zo zákulisia Markízy (TV Markíza)
O „potrebe“ víkendových relácií riaditeľov sme už na Mediálne.sk písali, relácia Zo zákulisia Markízy na čele s Vladimírom Repčíkom je však tým najtypickejším predstaviteľom. Riaditeľ TV Markíza v nej týždeň čo týždeň, v prostredí, ktoré sa nezmenilo 7 rokov, číta tlačové stanoviská TV Markíza alebo uvádza reportáže o novinkách v televízii. Pokiaľ Markíza potrebuje takúto formu promo relácie na obrazovkách, je jej prevedenie, čiže moderátor sediaci za provizórnym stolíkom v réžii absolútnym skokom o niekoľko televíznych generácií vzad. Navyše fakt, že je prítomný riaditeľ televízie, neprináša divákovi žiadny úžitok, informačná hodnota je nielenže nižšia ako v prípade relácií konkurencie, ale neustále sa aj znižuje na úkor reportáží. Zaujímavosťou nakoniec je aj fakt, že Vladimír Repčík je jediným riaditeľom, ktorý „svoju” reláciu nedokáže natočiť takzvane na jeden záber.
Dôvodom je teda neopodstatnenosť relácie, pri PR, ktoré sa deje okolo tejto televízie v jej spriaznených médiách je 10 minút promo reportáži týždenne, obohatených o čítané stanoviská absolútne zbytočných. Televízia takého formátu ako Markíza by pre účel, ktorý táto relácia zdieľa, mohla investovať do diváckeho telefonického call centra.
Redakčne pripravili Radoslav Augustín a Lukáš Kočišek.
