Televízia Články
Kŕmenie tlačového molocha
Protimonopolný úrad udelil koncom októbra ministerstvu kultúry dvestotisícovú sankciu za spôsob dotovania Tlačovej agentúry SR. Konal tak na podnet jej konkurenta zo súkromnej sféry agentúry SITA. Vláda už roky nie je schopná vyriešiť situáciu deformujúcu hospodársku súťaž, kedy TASR dostáva dotácie na služby, na ktorých SITA zarába z vlastných kapacít. Existencia dvoch tlačových agentúr na tak malom...
Protimonopolný úrad udelil koncom októbra ministerstvu kultúry dvestotisícovú sankciu za spôsob dotovania Tlačovej agentúry SR. Konal tak na podnet jej konkurenta zo súkromnej sféry agentúry SITA. Vláda už roky nie je schopná vyriešiť situáciu deformujúcu hospodársku súťaž, kedy TASR dostáva dotácie na služby, na ktorých SITA zarába z vlastných kapacít. Existencia dvoch tlačových agentúr na tak malom trhu je dôsledkom masívneho spolitizovania médií pred rokom 1998, na rozdiel od elektronických médií však na trhu tlačových agentúr nikdy nemal existovať „duálny systém“. SITA je odpoveďou na to, čo TASR mala plniť. Dnes obe robia to isté a súkromná agentúra sa bráni voči tomu, aby štát z verejných zdrojov dotoval jej konkurenta.
Ministerstvo kultúry si pri argumentácii o potrebe Tlačovej agentúry odporuje. Na jednej strane je SITA pre rezort dôkazom toho, že slovenský trh dokáže uživiť dve agentúry. Na strane druhej, TASR údajne nemožno zbaviť pozície fullservice agentúry, pretože podľa analýz sa takáto služba na Slovensku nedokáže uživiť. Tak ako?
Fakt je, že TASR sa pri svojom hospodárení často správa ako typická štátna inšitúcia. Zvyšuje svoju ročnú kalkulovanú stratu a z rovnakých peňazí ako SITA vyrobí menej správ. Protimonopolný úrad sa udelením pokuty snažil dokázať, že služby oboch agentúr sú nahraditeľné a preto štát má dotovať len to, čo je pre trh nevýhodné. Napriek správnemu východisku má však analýza úradu také nedostatky, že hľadanie argumentov pre udelenie pokuty vyznieva nanajvýš účelovo.
„Analýzu“ potrebnosti TASR z dielne slovenského protimonopolného úradu tak skutočne treba dať do úvodzoviek. PMÚ sa opýtal štyroch slovenských televízií, Rádia Twist a vydavateľa denníka Pravda ako „najväčších odberateľov“ služieb tlačových agentúr, či potrebujú servis TASR. Výsledok vyznel mierne v prospech agentúry SITA, pretože Slovenská televízia, TA3 a od decembra i Markíza majú objednaný len servis súkromnej SITA. PMÚ sa paradoxne neopýtal ani jedného z najväčších slovenských vydavateľstiev novín – Petit Press, Ringier a Spoločnosti 7 Plus. Tie totiž služby TASR poberajú a výsledok o využívaní služieb TASR by tak vyznel zrejme trochu ináč.
Pochybná je aj argumentácia úradu o tom, či štát skutočne nemôže dotovať služby existujúce na trhu. Citácia konkrétneho zákona sa totiž v rozhodnutí úradu nenachádza.
Mediálny trh má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od iných trhov. Informácia, správa a názor nie je to isté ako rohlík či trojkolka. Napríklad fúzie na mediálnom trhu sa vo vyspelých krajinách analyzujú s odlišným prístupom ako zlučovanie spoločností na trhu s bežnými komoditami. V Nemecku nepodlieha práve prebiehajúce prebratie televíznej skupiny ProSiebenSat.1 vydavateľským koncernom Axel Springer len protimonopolným orgánom, ale aj špeciálnej komisii, ktorá sa zaoberá koncentráciou v oblasti médií. Diskusie v Nemecku ohľadne takto stanovených obmedzení poukazujú na to, aká dôsledná musí byť analýza mediálneho trhu – ale aj na to, aké vágne môžu byť jej výsledky.
Téza, ktorú svojím rozhodnutím vyslovil protimonopolný úrad, je správna. Štát skutočne nemusí dotovať služby, ktoré uživí trh. Stabilizácia a vyčistenie pomerov, zabehnutý a fungujúci systém, jasné vlastnícke vzťahy sú však nevyhnutným predpokladom na to, aby sa mohlo začať s diskusiami o zásadnej transformácii a prípadne stiahnutí štátom dotovaných médií z trhu. TASR, ale aj verejnoprávnym médiám už dnes odzvonilo, pretože ich dokážu raz nahradiť súkromné. V prípade verejnoprávnej televízie a rozhlasu ide ešte stále o horizont možno aj niekoľkých desaťročí. V prípade tlačovej agentúry je táto doba nepochybne bližšie. To, aké služby potrebuje spoločnosť a médiá, však nemôže závisieť na neprepracovaných ad hoc rozhodnutiach úradníkov či lobistickom tlaku súkromných subjektov. Rozhodujúce slovo musia povedať – tak ako na každom inom trhu – konzumenti služieb.
Autor je novinár.
